poslal map
Našla som zmysel života
Každý človek niečo hľadá, po niečom túži. I ja som hľadala niečo, čo by mi dalo radosť, vnútorné uspokojenie a zmysel života. V tomto osobnom svedectve sa chcem podeliť o skúsenosť, ktorá zmenila môj život a dala mi to, po čom som túžila.
Vyrastala som v rodine, v ktorej ma rodičia viedli k tomu, aby som chodila na hodiny náboženstva, kde som sa dozvedela niečo o Bohu. Vtedy to ale moja detská myseľ viac chápala ako vymyslené príbehy. Chodila som aj do kostola, ale tam som osobne neprežívala Božiu prítomnosť a ani som nedostávala osobnú známosť o Bohu a v mojom vnútri zostávali nezodpovedané otázky, ako napr. "Kto je Boh? Čo pre mňa znamená? Môže mi pomôcť?"
Spomínam si na jeden deň, keď som bola na hodine náboženstva. Mala som vtedy asi osem rokov. Kňaz nám ukazoval obrázok, na ktorom bolo nakreslené veľké srdce, a to srdce malo dvere. Pred dverami bola nakreslená postava Pána Ježiša Krista a bolo tam znázornené, ako klope na dvere tohto srdca. Vtedy nám vysvetľoval, že kľučka na tých dverách je iba z vnútra a že Boh - Ježiš sa nebude nasilu tlačiť do nášho srdca - života. Povedal nám, že každý človek sa musí dobrovoľne rozhodnúť, či Bohu otvorí dvere svojho srdca. Neváhala som vtedy ani minútu, sklonila som svoju hlavu k lavici a pošepky, ale najmä zo srdca som sa modlila: "Pane Ježišu, nechcem zostať medzi tými ľuďmi, ktorí Ti neotvoria dvere. Ja Ti teraz otváram dvere svojho srdca a Ty príď a prebývaj v ňom." Vtedy táto modlitba radikálne nezmenila môj život, ale teraz po niekoľkých rokoch viem, že ovplyvnila moju budúcnosť. Vtedy som Bohu dovolila , aby prevzal môj život do svojich rúk.
Po skončení základnej školy som začala študovať na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Piešťanoch. Vtedy sa veľmi zmenili aj moje ciele a záujmy. Rodičia sa o mňa starali veľmi dobre a väčšinou som od nich dostala to, čo som chcela. Počas víkendov som pravidelne chodila na zábavy a myslela som si, že život každého mladého človeka má byť takýto. Rada som počúvala modernú hudbu a tancovala. Za krátky čas som začala fajčiť, niekedy piť, nadávať, chodiť s chlapcami. Čím viac som takto žila, tým viac som vo svojom vnútri pociťovala väčšiu a väčšiu prázdnotu. Rada som aj cestovala a spoznávala nové mestá. A keď mi ani cestovanie nedávalo určité naplnenie, začala som túžiť po novom živote. Ale nevedela som, ako ho mám začať žiť. Týmto mojim vnútorným rozhodnutím som sa začala meniť, lepšiť svojou vlastnou vôľou. Bolo to v období pred maturitou.
Krátko po maturite ma navštívila moja bývalá spolužiačka zo strednej školy, s ktorou som chodila na zábavy a cestovávala. Hovorila mi o tom, že začala žiť iný život. Hovorila mi o Bohu a počas týchto rozhovorov som si uvedomila, že návod na nový život pre mňa je život podľa Boha. Vtedy som sa rozhodla, že keď som už vyskúšala rôzne veci, ktoré mi nedávali trvalé naplnenie, tak skúsim žiť podľa Božej vôle. Vtedy som sa v duchu modlila: "Bože ak si naozaj živý, chcem Ťa osobne spoznať." Začala som čítať Bibliu, niekedy som sa i modlila a môj život sa začal meniť. Asi po dvoch mesiacoch po rozhovore s mojou kamarátkou som bola pozvaná na evanjelizáciu do Bratislavy. Bolo to v dňoch 23. až 25. novembra 1990. Tam som sa stretla s kresťanskou mládežou, ktorú som poznala už dva mesiace. V ich blízkosti i pri modlitbách som si uvedomila, že oni majú v sebe niečo, čo ja ešte nemám. Chcela som vedieť, čo to je a vo svojom vnútri som po tom túžila. Pri večernej modlitbe jeden brat čítal verš z Biblie: "Lebo, ak vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený." (Rím 10,9) Po prečítaní tohoto verša som si uvedomila, že som ešte nikdy nevyznala Pána Ježiša svojimi ústami, a tak som sa začala modliť týmito slovami: "Pane Ježišu, prosím Ťa, odpusti mi všetky moje hriechy, zmeň úplne môj život a príď do môjho srdca." Vyznaním, ktoré viem, že nebolo z rozumu, ale zo srdca, sa vo mne niečo ako keby zlomilo a zmenilo moje vnútro. Cítila som, že niečo zo mňa spadlo. Teraz viem, že to bolo bremeno hriechov, ktoré mi Pán Ježiš zobral a odpustil, ako som Ho prosila. Mala som pokoj a radosť, ako nikdy predtým. Keď som otvorila svoje oči, tak ľudí som videla úplne inak ako predtým a cítila som k nim väčšiu lásku. Ako som si sadla a oprela sa, prežila som, ako keby za mnou spadol vysoký múr, ja som stála pred ním a robila som prvý krok. Boh mi to ukázal tak, že to, čo zostalo za múrom, je môj starý, minulý život, na ktorý mám zabudnúť. On mi dal nový život, ako som Ho prosila a mám Ho začať nasledovať a robiť to, čo chce On. Bolo to dňa 24. novembra 1990 o 9.05 hodín.
Po tomto rozhodnutí Pán Ježiš Kristus zmenil a mení doteraz moje myslenie, povahu a charakter. Nemusím byť závislá na tých veciach, ktoré som robila dovtedy, aby som bola šťastná a aby moje vnútro bolo niečím naplnené. Tiež mi dal do môjho srdca túžbu stretávať sa s ľuďmi, ktorí tiež odovzdali svoj život Jemu a chcú Ho úprimne nasledovať. Sú to moji bratia a sestry, ktorých mám rada. Ale Pán Ježiš mi dal lásku i k ľuďom, ktorí Ho ešte nepoznajú. Chcem túto lásku, ktorá je skrytá v osobe Pána Ježiša Krista šíriť ďalej medzi ľudí, pretože On trpel na kríži nielen pre mňa, ale aj pre teba a pre všetkých ľudí, aby nám odpustil naše hriechy a dal nám nový a večný život.
V tom sa zjavila láska Božia v nás, že Boh poslal svojho Syna jednorodeného na svet, aby sme žili skrze Neho. (1J 4,9)
Lebo milosťou ste spasení, skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. (Ef 2,8-9)
Ak si myslíš, že už nemá cenu žiť, ak tvoj zmysel života je v pozemských, pominuteľných veciach, pozri na Toho, ktorý je vždy rovnaký, ktorý ťa vždy rovnako miluje a chce ťa prijať takého, aký teraz si!
Rozhodni sa aj ty žiť pre Pána Ježiša!
Martina Prvá, Piešťany
