poslal Nepřihlášený Tieto slová evanjelia v mnohý vzbudzujú otáznik.
A predsa vieme, že tituly učiteľ a otec sa používajú, a to nielen v
katolíckej tradícii. V ortodoxnej tradícii je známy koncept púštnych
otcov. Teda slovo otec pre duchovnú osobu je dosť zaužívaný. Ak však
Ježiš hovorí, že sa nemáme nazývať otcami, je tu problém. Ak ideme do
veci hlbšie a dôslednejšie potom tento problém nastáva nielen u otcov
duchovných otcov, ale aj na otcov telesných. Ani telesný otec by sa
nemal nechať volať otcom! Ja viem, že by ste sa mohli usmievať: veď
telesný otec je naozaj otec... Nie je to otec v prenesenom a
symbolickom slova zmysle, ako je to pri otcovstve duc*****m. No Ježiš
nerobí výnimku: že by sme sa nemali nechať volať otcami len v duc*****m
zmysle, ale v telesnom už áno. On hovorí: „...Otcom nevolajte nikoho na
zemi...“ A to isté hovorí o učiteľoch. Aké je teda vysvetlenie?
Pri
hľadaní odpovede na túto otázku, pozrime sa najprv na to, kto je učiteľ
a kto otec, teda hľadajme definíciu týchto dvoch slov. Slovo učiteľ by
sme mohli napojiť na múdrosť. Učiteľ je teda ten, kto odovzdáva
múdrosť. A hoci učiť možno a treba čokoľvek, učiteľom v najpravejšom
zmysle slova je iba človek, ktorý učí múdrosť života alebo pravdu o
živote. Takým bol napríklad Šalamún, o ktorom je známe, že učil múdrosť
a to až tak, že ho chodili počúvať ľudia z ďaleka. My tiež vyhľadávame
učiteľov, ktorí by nás učili nielen novým zručnostiam, ale hlavne tomu,
ako žiť, hlavne ako žiť dobre.
Slovo otec, by sme zasa mohli
napojiť na život. Otec je pôvodca a darca života. Otec plodí nový
život. Život je však možné odovzdávať nielen v telesnom zmysle, ale aj
v zmysle duc*****m. Spomeňme si, čo hovorí apoštol Pavol vo svojom
liste Filemónovi, keď mu vracia utečeného otroka Onézima, s prosbou,
aby mu udelil slobodu: „...prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého
som splodil v okovách.“ (Flm 1, 10). Pavol bol vo väzení, tak ako bol
vo väzení aj Onezimos. A tam Onezima získal pre Krista, „splodil ho v
okovách“, ako on sám hovorí. Slovo splodiť je napojené na otcovstvo. A
plodí sa život.
Myslím, že mnohí z nás môžu jasne označiť človeka,
ktorý im daroval život v tomto symbolickom zmysle: povedzme nám pomohol
oslobodiť sa od ťažkej závislosti, či depresie alebo beznádeje. Po
smrti prišiel život. A týchto ľudí označujeme – aj keď nie vždy
výslovne – termínom „otec“.
Z toho, čo sme si povedali vidíme, že
termíny učiteľ a otec sú zaužívané a prijaté a ťažko by sme sa ich
dokázali vzdať. Ako však chápať slová Kristove: „Nenechávajte sa volať
ani Učiteľmi ani Otcami?“ Myslím, že vysvetlenie je v hre slov: pôvodca
asprostredkovateľ.
Pôvodca je človek, ktorý si nárokuje titul
zdroja: je zdrojom toho, čo odovzdáva. Sprostredkovateľ naopak netvrdí,
že on je zdrojom toho, čo hovorí. On iba odovzdáva to, čo prijal od
iného, od zdroja.
Ak Ježiš hovorí: „...nedávajte sa nazývať
Učiteľmi“ znamená to: „neučte ľudí, že vy ste pôvodcami toho, čo
učíte“. Alebo „ak ste otcami, že vy ste pôvodcami života, ktorý dávate.
Vy nie ste pôvodcami ani náuky ani života. Vaše učiteľstvo i vaše
otcovstvo je sprostredkované. Jediným prameň všetkej múdrosti je Boh.
Jediným je pôvodcom každého života je Boh.“
Preto správny učiteľ
sa snaží spoznávať múdrosť nie svoju, ale Božiu a túto učiť. A naozaj
múdry učiteľ je ten, ktorému samému sa podarilo napojiť sa na zdroj
múdrosti. Podobne, skutočným otcom bude ten, kto je schopný rozpoznať,
že aj keď splodil život, on sám nie je život. Život, ktorý on odovzdal,
je život, ktorý on sám pred tým prijal.
Čo to bude znamenať? Bude
to znamenať: Pokoru. Ani učiteľ ani Otec, či už v telesnom alebo len
duc*****m slova zmysle neupadnú do pocitu velikášstva. Oni sú len
pokornými odovzdávateľmi toho, čo prijali. Oni múdrosť ani život
nevymysleli. Oni ich len sprostredkovávajú.
Ďalej to bude znamenať
povinnosť napájať sa na zdroj múdrosti a života. Tak, ako sa hadica
napája na zdroj vody, aj učiteľ a otec bude musieť byť napojený na
zdroj múdrosti a života. Inak nemá čo odovzdávať.
Ak si teda
učiteľ, neostaň na povrchu. Aj keď je veľa pekných vecí v tom, čo ako
učiteľ odovzdávaš, predsa tou najkrajšou a najpotrebnejšou náukou je
pravda života. Spoznávaj ju a odovzdávaj ju. Ako správny učiteľ si
nielen informátorom ale aj formátorom. Odovzdávaš nielen informácie,
ale formuješ i životy.
Ak si otec, a teda odovzdal si telesný život
svojím deťom, neskonči len pri tom. Odovzdávaj tento život ďalej,
pokračuj v jeho odovzdávaní v zmysle otcovstva duchovného. Objavuj ho
najprv sam pre seba v napájaní sa na zdroj života a následne ho
odovzdávaj ďalej svojím deťom.
Nech nás náš nebeský Otec vedie k
tomu, aby sme boli dôslednými otcami a nech nás náš učiteľ Kristus
vedie, aby sme sa stávali vernými učiteľmi.
Zamyslenie pripravil P. Milan Bubák, SVD
http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/Articolo.asp?c=533159
