(Orig. titul: « Enquête sur des dérives sectaires au sein de l'Eglise catholique »)
Le Monde, 28.01. 2001
Rodičia detí, ktoré náborom získali náboženské skupiny uznané Katolíckou cirkvou, nedávno napísali
biskupom, aby zverejnili zneužitie moci « niektorých zakladateľov týchto komunít.» Biskupský úrad
Katolícka cirkev, ktorá dlho popierala existenciu sektárskych odchýlok v rámci nej, začína opatrne
pripúšťať možnosť zneužitia v niektorých náboženských komunitách. Asociácia náboženského života
a rodiny (AVREF), vytvorená rodinami, ktorých deti sa nachádzajú v týchto komunitách, sa dožaduje
odpovede cirkvi. Dokument biskupského úradu nabáda k opatrnosti pri kvalifikácii nejakej skupiny ako
« sekty » a radí rodinám, aby podali žalobu na cirkevný súd. Rozhodnutie z roku 1991 sa však zakladá
na princípe, že rodiny nemajú žiadne právo konať. Komunita Bratov Svätého Jána, prezývaní « malí
siví », bola nedávno vylúčená z kolégia Stanislas v Paríži. Návrh zákona zameraného na posilnenie
V máji 1996 vyvolala kniha s týmto podtitulom riadny škandál. Autori tohto kolektívneho diela
(« Stroskotanci viery », orig. « Les Naufragés de l'Esprit », vyd. Seuil) obviňujú z vážnych odchýlok,
viaceré náboženské komunity vychádzajúce z Charizmatickej obnovy. Biskupský úrad dôrazne
protestoval v jednom komuniké, proti tejto « obžalujúcej reči » vrhajúcej podozrenie na « ostražitosť
biskupov ». « Chcú potvrdiť myšlienku, že v cirkvi sú sekty ? (…) To nemôžeme pripustiť. »
O päť rokov neskôr sa začína rysovať nesmelé uvedomovanie si tejto skutočnosti. Katolícka cirkev vo
Francúzsku nedávno pripustila v texte napísanom otcom Jeanom Vernetteom, národným sekretárom
oddelenia « Pastorále, sekty a nové viery », že « sektárske odchýlky » môžu v rámci nej existovať (Le
Monde, 17. január). Dokument vydaný v informačnom liste biskupského úradu (SNOP) z 15. januára,
je jedným z prvých výsledkov reflexií začatých pred dvoma rokmi v rámci « skupiny Gamaliel » : Táto
vnútro-cirkevná pracovná komisia vytvorená v čo najväčšej diskrétnosti, má za cieľ pomôcť čeliť
zneužitiam v náboženských komunitách a obzvlášť v tých, ktoré nazývame « nové komunity »,
« Silné morálne tlaky »
Je na čase: viaceré rodiny, ktorých deti sú členmi týchto skupín, uznaných Katolíckou cirkvou, sa
združili v asociácii a dožadujú sa odpovede od predstavených cirkvi. Asociácia náboženského života
a rodiny, ktorá vznikla v roku 1998 adresovala 29. novembra list všetkým biskupom Francúzska.
Zverejňuje v ňom zneužitia moci niektorých « zakladateľov komunít alebo ich spolupracovníkov »,
« nedostatok rozvahy » v štádiu náboru a najmä « silné morálne tlaky vykonávané počas života
v ústraní alebo počas duchovnej cesty a pri súkromných spovediach ». AVREF ľutuje, že až doteraz
ich volania o pomoc neboli vypočuté, a že zodpovední z Katolíckej cirkvi ich nebrali vážne .
V prvom okruhu komunít, na ktoré sa zamerala AVREF, figurujú Mariánske sestry Izreala a Svätého
Jána: komunita, ktorej zakladateľka, matka Myriam, dala podnet k rečiam protestnou hladovkou v roku 1988 pod oknami arcibiskupstva v Lyone. V roku 1982 táto mladá žena maďarského pôvodu (volá sa
Tünde Szentes) založila v Rimonte, blízko mesta Autun (okres Saône-et-Loire), komunitu Malých
sestier Izraela a zvolila si meno matka Myriam. Snažila sa získať kanonické uznanie od Mgr. Armanda
Le Bourgeoisa, vtedy biskupa Autun, ktorý jej priznal provizórne osvedčenie ad experimentum.
V roku 1986 zverejnili viaceré rodiny, ktorých dcéry sú u Malých sestier a tiež jedna bývalá sestra,
« psychologický nátlak » vykonávaný nadriadenou, ako aj « urážky, ponižovania a kruté telesné
zaobchádzanie ». Viaceré svedectvá uvádzali hysterické scény, počas ktorých matka Myriam bije
svojich spoločníkov. Rodičia – presvedčení katolíci – sa rozhodli obrátiť na cirkevný tribunál v Lyone.
Rozhodnutie bolo vydané 23. septembra 1987. Vyhlasovalo, že žiadosť rodín je prijateľná. Jeho
záverom bolo, že « úzka závislosť dievčat na matku Myriam je istá a náležite dokázaná. Autorita, ktorú
Tünde Szentes voči nim uplatňuje je dosť silná na to, aby mohla byť považovaná za neoprávnenú a za
zasahovanie do ich duchovnej slobody. Ako je to oficiálne zvykom, sudcovia sa spoliehali na
rozhodnutie Lyonskeho arcibiskupa a biskupa Autun.
Protestná hladovka
V tomto momente matka Myriam začala svoju protestnú hladovku. Sťažovala sa, že ju prenasledujú,
pretože je « židovka, imigrantka a socialistka ». Kardinál Decourtray, Lyonsky arcibiskup podľahol:
Obnovil uznanie komunity. Dňa 18. februára 1991, druhý odvolací rozsudok ruší prvý z toho dôvodu,
že rodičia obetí nemali kvalitatívny štatút (oprávnenie, nespĺňali podmienky ? – pozn.prekl) pre začatie
súdneho konania.
V roku 1994, Mgr. Decourtray priznal komunite štatút súkromnej asociácie verných. O rok neskôr boli
Malé sestry zľutovania, Izraela a Svätého Jána prijaté do kongregácie Bratov a Sestier Svätého Jána
ako “nová vetva” ich “rodiny”. Od tohto dátumu je komunita matky Myriam pravidelne spomínaná
v Liste priateľom Svätého Jána. Je potrebné podotknúť, že zakladateľ Bratov Svätého Jána,
dominikán Marie-Dominique Philippe, je veľmi blízky Tünde Szentes. Bol jej profesorom filozofie vo
Fribourgu.
Posledný incident: 2. februára 1999 komunita matky Myriam, ktorej sídlo sa odteraz nachádza v Mars
(region Loire), v Lyonskej diecéze, dosiahla od slovenského biskupa Mgr. Kojnoka z Rožňavskej
diecézy uznanie ako inštitút zasväteného života.
Dnes robia Malé sestry Izraela nábor vo Francúzsku, ale aj v Maďarsku, v Rumunsku a na Slovensku,
prinajmenšom diskutabilným spôsobom. M. H. (tak ako mnoho členov AVREF uprednostňuje zostať
v anonymite kvôli “obave z represálií”) v súvislosti s týmto zažil bolestnú skúsenosť. Počas
katolíckeho združenia sa jeho 23-ročná dcéra zoznámila s Malými sestrami Izraela, ktoré jej ponúkli
účasť na “živote v ústraní mladých.” V skutočnosti, po príchode do kláštora, 26. decembra 1997 sa
tam ocitla ako jediná civilná osoba medzi zasvätenými. Od 1. januára bola oblečená do kláštorného
habitu. Otec Marie-Dominique Philippe sa skontaktoval s jej rodinou: «Počas jednej spovede som
zistil, že vaša dcéra má poslanie… » Rodičia sa márne snažili stretnúť so svojou dcérou tvárou v tvár:
odmietli jej to povoliť. Napokon sa tak stalo vďaka energickému zásahu jedného príbuzného farára, že
mladé dievča mohlo v septembri 1998 odísť z kláštora matky Myriam. «Dnes priznáva, že sa nechala
nachytať», rozpráva jej otec.
Otec Fülop, duchovný z Maďarskej katolíckej misie v Lyone je veľmi zhovorčivý, čo sa týka prípadu
matky Myriam. Popisuje jej silné metódy náboru, keď sa vydá do Maďarska v sprievode otca
MarieDominiquea Philippea: « Chodí po dedinách a rozpráva mladým dievčatám: «Nasledujte ma,
ponúkam vám krásny život vo Francúzsku». Dievčatá to priťahuje. Nechá ich vstúpiť do domu, z ktorého
už potom nemôžu vyjsť von. V auguste 1998 sa otec Philippe a matka Myriam bili tyčami zo stoličiek s
dedinčanmi, keď si chceli zobrať naspäť svoju dcéru zavretú v presbytériu. Stalo sa to v dedine Sur, na
severe jazera Balaton. Maďarská tlač a televízia o tom obšírne informovali a zverejnili tak jej metódy.
V apríli 1999 našla polícia na nástupišti na stanici v Lyone blúdiacu mladú Maďarku. Pokúsila sa utiecť z
kláštora matky Myriam, ale tá jej zobrala pas… Rodiny, ktorých dcéry sa stále nachádzajú v komunite
Malých sestier Izraela už nevedia, na koho sa majú obrátiť. Jedna z nich sa náhodou dozvedela, čítajúc
List priateľom, že ich dcéra nedávno zložila večné sľuby…Rodičia klopú na všetky dvere. Zbytočne.
Odpoveď biskupa Autun, Mgr. Seguia:
« Nanešťastie nemám žiadne kompetencie, čo sa týka tohto prípadu, keďže nie som biskup ochranca
tejto asociácie.» Odpoveď Lyonskeho arcibiskupa, Mgr. Billého: «Aby bolo jasné, ja som neuznal túto
komunitu.» Odpoveď Kongregácie pre rehoľníkov, vo Vatikáne: «Tieto problémy musia byť posúdené
diecéznou autoritou miesta, kde sa dotknutá asociácia nachádza ... »
Otec Vernette, pri rozhovore v denníku Le Monde, je optimistický: «Katolícka cirkev sa zaangažovala
do operácie pravdy, na ktorej jej záleží a ktorá bude prospešná pre všetkých. Mgr. Billé za svoju
stranu hovorí, že «vyšetrí všetky body, ktoré umožnia vyhlásiť, či komunita matky Myriam má alebo
nemá budúcnosť».
Preložila : dobrovoľníčka o.z. Integra – Centrum prevencie v oblasti siekt, máj 2010
