poslal anonym
Názor protestanta, ktorý opustil "charizmatické" hnutie
Převzato ze stránek http://www.mojweb.sk/krestan
RAST CHARIZMATICKÝCH HNUTÍ
Niektorí kresťania mi nedávno povedali: “Ale charizmatické hnutie predsa vymiera!” Boli však špatne informovaní.
Nemýľte sa, charizmatické hnutie nevymiera! Nie je to hnutie, ktoré možno ignorovať. Dúfajú, že zmizne samé. Je to náboženská sila, s ktorou budeme musieť počítať. Budeme sa musieť postaviť buď pre, alebo proti nej, pretože v sebe zahŕňa veľké duchovné podstaty a princípy. Musíme sa pýtať samých seba: je to skutočne založené a zakorenené v Písme? Je to založené na Pravde, alebo na náboženských zážitkoch?
Stále sa poriada mnoho charizmatických konferencií. Rímski katolíci, luteráni, babtisti, presbyteriáni, členovia Spojenej cirkvi atď. práve tak, ako nedenomizační kresťania sa schádzajú na základe charizmatických zážitkov. Neprebiehajú iba miestne a národné konferencie, ale tiež medzinárodné. Prvá medzinárodná konferencia sa konala v Kansas City v roku 1977. Bolo prihlásených okolo 50 000 charizmatických návštevníkov. Na manifestačnej akcii “Washinghton pre Ježiša” sa zúčastnilo 300 000 letničných, katolíckych sa nekatolíckych charizmatikov. K tomu patrili aj vodcovia rímskych katolíkov, určitý počet protestantských denominácií a cirkví a niektoré dobre známe rozhlasové a televízne charizmatické osobnosti. V roku 1981 bola akcia “Zhromaždenie Ježiša 81” naprogramovaná po celom svete, včítane Berlína v Nemecku a New Jersey v New Yorku.
Nie, charizmatické hnutie nevymiera! Ohromne narastá. To nemôžeme a nesmieme ignorovať. Zasiahlo to mnoho kresťanov. Potrebujú vyučovanie a usmernenie. Poskytneme im to?
Nebezpečie charizmatického hnutia
Falošná jednota
Ako je vidieť, najdôležitejším cieľom charizmatikov je jednota cirkví a denominácií. K tomuto záveru vedú postoje katolíckych a nekatolíckych charizmatikov. Pápež Ján Pavol II. S tým určite súhlasí. Jednota všetkých cirkví, (samozrejme pod Rímom ) je jeden z hlavných cieľov, ktoré sa tu sledujú. Na konferencií charizmatických vodcov v Ríme prehlásil: “Skrze vaše skúsenosti darov Ducha Svätého, na ktorých sa podieľajú vaši bratia a sestry, máte zvláštnu radosť z rastu túžby po jednote, ku ktorej nás vedie Duch a z rastu oddanosti k vážnej úlohe ekumenizmu.
Ale k dosiahnutiu tejto jednoty bude musieť byť biblická doktrína, samozrejme, odsunutá stranou alebo do kompromisu. Aký druh jednoty z toho vznikne? Nie jednota viery, jednota založená na základe evanjelia Pána Ježiša Krista, ale jednota, ktorá je založená na skúsenosti- hlavne na zážitku “hovorenia v jazykoch”. Charizmatici rôznych spoločenstiev sa stretávajú a majú spolu obecenstvá, prijímajú jeden druhého ako kresťania a “milujú” jeden druhého bez vážneho premýšľania a uvažovania o nebiblických, pre dušu zhubných doktrínach, ktoré niekto pridal. Písmo jasne učí, že kresťanské spoločenstvá a láska musia byť založené na Pravde, a nie na falošnom učení. Mali by sme sa milovať v pravde. (2J, 3J 3-4).
Je vidieť , že táto dnes podporovaná jednota je falošnou jednotou. Je to úsilie priviesť dohromady spasených a nespasených, skutočne veriacich znovuzrodených v Kristu a tých, ktorí majú iba náboženské vyznanie. Podľa Písma je to falošná jednota. Človek hovorí: “Pridaj sa k nám!” Boh hovorí: “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa...” (2K 6, 17). Kedy tomu uveríme a poslúchneme?
Falošná obroda
Charizmatická činnosť a rast sú považované za začiatky veľkej svetovej obrody. Bolo by skutočne úžasné vidieť všade opravdivé príbuzenské hnutie Božieho ľudu, ale je to, čo vidíme v modernom charizmatickom hnutí, pravé prebudenie z Boha? Dôraz tu nie je kladený na kázanie evanjelia Ježiša Krista v jeho smrti, pohrebu a vzkriesenia ako podmienka pre spasenie človeka od hriechu, čo má za následok “nové stvorenie”. (2K 5,17). Potom nasleduje zmena životného štýlu, ako vidíme u kresťanov v Tesalonike, o ktorých mohol Pavel napísať: “... ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu...”(2Te 1,9-10). Radšej kladiem dôraz na “druhé požehnanie” , čo sa niekedy učí i bez skúsenosti “prvého požehnania”( spasenia).
Je to hnutie, ktorého stredom je predovšetkým Svätý Duch. Ale Pán Ježiš nám povedal: “Keď však príde Radca, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, bude svedčiť o mne.”(J 15,26) a “ On mňa oslávi”
(J 16,14). Svätý Duch nikdy nevyvyšuje seba, ale Krista. Skutočné prebudenie je vždy sústredené na Krista.
Zamyslite sa tiež nad tým, že Písmo nás upozorňuje na veliké odpadnutie, keď sa priblíži príchod Pána, a nie celosvetové prebudenie. Pán sám povedal: “Ale keď príde syn človeka, či nájde vieru na zemi?”(LK 18,8)
To nevylučuje pravé prebudenie medzi Božím ľudom, prebudenie tých, ktorí zostanú verní Písmu. Bude ich málo a budú prenasledovaní. Cirkevná história zaznamenáva, že perzekúcia a útrapy boli duchovným prínosom pre tých, ktorí zostali na strene Krista, jeho evanjelia a Svätých Písmen. Veľké celosvetové náboženské hnutie, smerujúce k jednote mnohých denominácií a organizácií rôznych vieroúk a doktrín nemá nič spoločného s biblickou jednotou alebo prebudením.
Falošná cirkev
Falošná jednota a falošné prebudenie povedie k falošnej cirkvi. Písmo nás pred tým varuje. Záverečná fáza kresťanstva bude stav Laodiceje- organizácie nesúcej Kristovo meno, ale s Kristom vonku. Cirkev odpadnutá, nie “obrodená” alebo duchovná. V kapitolách 17 a 18 knihy Zjavenia Pán poukazuje na túto falošnú cirkev, duchovnú neviestku a vynáša nad ňu odsúdenie.
Falošné hodnotenie cirkevnej histórie
Táto zjavná túžba po jednote s rímskokatolíckou cirkvou, i cez jej nezmenené doktríny, prezrádza žalostné nepochopenie protestantskej reformy.
David Samuel vo svojej knihe “Pápež alebo evanjelium” napísal:
“ Tí, ktorí zabudli na svoju minulosť, skončili ako otroci v stoke.” Tieto slová, ktoré nedávno povedal jeden politik, zostali v mojej mysli, pretože presne vystihujú skutočnú slabosť súčastného protestantizmu. Jeden z principiálnych dôvodov uznesenia smerom k Rímu v protestantských cirkvách je ignorovanie hostórie. Nebudeme rozumieť sami sebe a určite neporozumieme ani cirkvi Ríma, pokiaľ sa nezoznámime s tým, čo bolo v minulosti.”
Že ba sa Martin Luter a ďalší reformátori mýlili? Bola celá reformácia veľkým omylom? Tiekla krv mučeníkov zbytočne? Máme teraz povedať znovuzrodeným kresťanom, ktorí vyšli z rímskeho systému, aby sa vrátili späť, že všetko, čo zažili, nebolo v skutočnosti nutné, že to bol iba omyl? Oni to vedia lepšie, ale vieme to my, ktorí sami seba ešte nazývame protestantmi? Nenechajte sa zmiasť, letnično-charizmatické hnutie už nie je protestantské.
Smer charizmatického hnutia
Práve pred niekoľkými dňami jedna staršia kresťanka, ktorá strávila väčšinu času pozeraním a počúvaním charizmatických programov v rozhlase a v televízii , vzrušene povedala: “Katolíci prichádzajú!” Mienila tým, že sa obracajú ku Kristovi a dochádzajú ku spáse. Ale zrejme nie je toľko prípadov, keď katolíci prichádzajú k nášmu Spasiteľovi skrze vieru v jeho dokonalú obeť, ale viac je takých prípadov, keď protestanti idú späť do Ríma.
Dnes (v r. 1983) je okolo 35 mil. rímskych katolíkov - charizmatikov. Stali sa hlavnou silou v charizmatickom hnutí. Pápež prefíkane udržal katolíckych charizmatikov v svojej cirkvi. Ustanovil určitých biskupov, aby ich pásli uprostred cirkvi. A neustále sa vyvíja tlak na katolíckych charizmatikov, aby zostali vo svojej cirkvi. Pápež používa toto hnutie, aby priviedol nekatolíckych charizmatikov do svojho “stáda”. A je zrejme úspešný!
Pri svojom vystúpení na tretej Medzinárodnej konferencií charizmatickej obrody v Ríme pápež asi desaťtisícim delegátom povedal: “Cirkev a svet potrebujú to, čo máte vy- vašu radosť a nadšenie. Tak choďte a dajte im to.”
Dr. Ronald E. Baxter vo svojej knihe” Charizmatický dar jazykov” kladie nasledujúcu otázku:
“Kto koho prijíma v tomto rastúcom charizmatickom ekumenizme? Väčšina bystrých pozorovateľov bude súhlasiť s tým, že súčasnú situáciu tak trochu vystihuje jedno staré porekadlo:” Poďte do môjho salónu, povedal pavúk muchám.” Pre rímskokatolícku hierarchiu nie sú protestantskí charizmatici nič iné, než oddelenie bratov, ktorí sa potrebujú vrátiť k Matke cirkvi. Pre mnohých vodcov v charizmatickom hnutí to zrejme nie je špatná myšlienka.”
Hlavným nástrojom v letnično-charizmatickom rímskokatolíckom hnutí jednoty je Spoločenstvo plného evanjelia( Full Gospel Business Men s Fellowshi). Stručne povedané, nie je to medzidenominačné spoločenstvo kresťanov, ale práve charizmatická organizácia, ktorá žiada svojich členov, aby hovorili jazykmi, alebo o ne usilovali. Toto spoločenstvo pracuje pre jednotu s rímskymi katolíkmi.
Písma nás jasne varujú pred veľkým podvodom v posledných dňoch cirkvi: “Ale zlí ľudia a podvodníci budú sa vzmáhať v zlom, budú zvádzať a budú zvádzaní. Ty však zotrvávaj v tom...a že od detstva znáš sväté písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša”(2Tm 3,13-15).
Ideme v ústrety ťažkým dňom. Pred nami sú ťažké duchovné bitky. Budeme sa musieť vážne dohodnúť. Boží ľud bude vyzvaní k obhájeniu postoja Pravdy a Božieho slova a niet pochýb, že to bude za vysokú cenu. Pamätajme, že “Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežactvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Preto vezmime na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť.”(Ef 6,12-13) Budeme vy a ja nájdení verní Pánovi Ježišovi a jeho evanjeliu?
Túto kapitolu chcem uzavrieť aktuálnym varovaním brata Wilsona Edwina, ktoré citujem z jeho knihy “Duch letnično-charizmatickej jednoty”:
Labyrintom letnično-charizmatického hnutia vládne silný duch. Tento duch je presne tým podvodným hlasom, ktorý prehovoril v záhrade, keď povedal: “... v deň, kedy z neho ochutnáte, otvoria sa vám oči a budete ako Boh znať dobré i zlé” (1M 3,5). Je to hlas nepriateľa svätého Boha, reptajúci duch temnoty. Apoštol pripomína príchod “iného ducha” výstražným spôsobom v 2K 11,3-4. A nedá sa hlas toho istého ducha počuť stále jasnejšie, keď nás vyzýva k jednote a vytvoreniu celosvetového a náboženského duchovného komplexu posledných dní, ako nám to udáva Zjavenie Jána.
Ale počkajme! Je predsa počuť i ďalší hlas. Jeho výzva je úplne opačná. V skutočnosti stojí v nezmieriteľnom nepriateľstve proti duchu popisovanej jednoty. Duch Boží hovorí: “Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a nedostali z jeho pliag....”(Zj 18,3). Čitateľ nech sa sám rozhodne, ktorý z týchto dvoch hlasov poslúchne.
Na tomto rozhodnutí leží i budúcnosť Ameriky. Naša spoločnosť rozvracaná hriechom, stojí pred neodvratným súdom Svätého Boha a oddelenie od hriechu je jediným Božím ultimátom milosrdenstva. Vždy tomu tak bolo. Tak tomu bolo i v národe izraelskom, keď sa zapredal do hriechu. A tak je tomu i dnes v modernej paralele. Duch letnično-charizmatickej jednoty vedie milióny ľudí naspäť do otroctva, do trosiek rímskeho klamu, faloše a modloslužby. To je systém, ktorý Boh nenávidí a o ňom povedal, že ho zničí (Zj 18,6-24). “Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán, nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem...” (2K 6,17)
CHARIZMATICI NA CESTE NEUSTÁLEHO VZDIAĽOVANIA SA OD PRAVDY
David W. Cloud, vydavateľ časopisu “O Timothy” vo zväzku 7, v bodoch 8-9, roku 1990, informatívne napísal:
“Na prelome tohto storočia letniční na svete vôbec neboli. Nikto. Dokonca pred päťdesiatimi rokmi letniční tvorili veľmi malú zložku kresťanstva. Ale dnes je to úplne inak! Najväčšie cirkvi na svete sú charizmatické! Charizmatické hnutie dominuje ako kresťanský stred na Západe, prestupuje tak vplyvnými organizáciami ako sú Kresťanskí predavači kníh Ameriky a Spoločnosť pre kresťanské vysielanie a ovláda väčšinu kresťanských televíznych a rozhlasových vysielaní. Charizmatické sú i najväčšie misijné skupiny. Príkladom je mládež s misou so svojími 21 tisícimi pracovníkmi. Charizmatické hnutie ovplyvňuje spoločnosť všetkých vrstiev, od obchodníkov až po najväčších chudákov sveta.
Štatistik David Howard tvrdí, že 372 miliónov kresťanov (to je každý piaty) sa počíta k letnično-charizmatikcému hnutiu. Hovorí , že charizmatici majú nárast 54 000 ľudí denne, a že 80 % všetkých znovuzrodení je charizmatických. Tieto štatistiky sú síce vysoko polemické, ale niet pochýb, že je to masové hnutie.
Vezmite, prosím, do úvahy i popularitu charizmatických konferencií. Dve z nich boli spozorované služobným výborom Severoamerickej obnovy a to: New Orleans Conference v počte 40 000 prítomných v roku 1987, v Indianopolise v roku 1990, kde bolo zaregistrovaných 25 000 prítomných. Udáva tiež ďalšie štatistiky o konferencií v Indianopolise: “48 % prítomných boli rímski katolíci, 10 % nedenominační, 9 % presbyteriáni, 8 % letniční. Kongresu sa zúčastnilo 40 denominácií a organizácií a medzi hovoriacimi a návštevníkmi bolo 50 národností. Zapojilo sa okolo 200m hovoriacich a viac než 150 knižných vystavovateľov.”
Vzhľadom k tomu obludnému rastu charizmatických hnutí a jeho vplyvu na súčasné kresťanstvá nemôžeme si dovoliť to ignorovať. Je treba to dôkladne preskúmať a zhodnotiť na základe Písma, ktoré je naším konečným merítkom pre vieru a prax. Množstvo alebo popularita nie je dôkazom Božej priazni alebo správnosti učenia (2Tm 4,1-4). Zastavte sa u Jeremiáša. Za jeho dní, keď úpadok v Judsku bol nekontrolovateľný, zostal stáť za pravdou sám (Jr 9,1-9 a 26, 8-9). Odmietali ho, posmievali sa mu, prenasledovali ho. Veľká väčšina sa mýlila. My žijeme v dobe podobného veľkého úpadku, kde cirkvi sú napádané veľkým podvodom. Dajme pozor na varovanie Božieho slova: “Nech vás nikto nijako neoklame.”(2Te 2,3)
Charizmaticki a prebudenie
Charizmatici všeobecne veria, že ich rýchly vzrast vyústi do prebudenia, ktoré pripraví svet pre Kristov príchod. Predseda kongresu v Indianopolise 1990, Vinson Synan vo svojom uvítacom predslove povedal: “Veríme, že obrovská celosvetová obnova a prebudenie cirkví urobí z deväťdesiatich rokoch najväčšiu dekádu evanjelizácie v histórií cirkvi.”
Ale musíme sa pýtať: “Je to, čo vidíme, pravé alebo falošné prebudenie?” Keď už hovoríme o “posledných dňoch” doby cirkvi, apoštol Pavel v 2Tm 3. kap. Nás upozorňuje na “nebezpečné časy”, na ľudí, ktorí budú mať formu pobožnosti, ale budú popierať jej moc: “Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Aj od tých sa odvracaj...” “Stále sa učia, ale nikdy nemôžu dôjsť k poznaniu pravdy.” “Sú to ľudia porušení na mysli a nespoľahliví vo viere.” Zlí ľudia a podvodníci budú stále horší a horší (nie lepší a lepší) podvádzajúcich druhých i seba.
V 2Te 2. kapitole apoštol tiež upozorňuje na “odpadnutie” a veľké odstúpenie, ktoré bude uvedené “človekom neprávosti, synom zatratenia.” “Tamten príde pôsobením satanovým so všetkými prejavmi moci, znameniami a lživými zázrakmi, so všetkým zvodom neprávosti k tým, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení.”
Všimnite si, prosím, že to budú satanské “moci, znamenia a lživé zázraky” v posledných dňoch. Porovnajte to so “zázrakmi, znameniami a divy”, na ktoré sa dnes v charizmatických kruhoch kladie taký dôraz. Tento scenár, ktorý Pavel popisuje je veľmi ďaleko od celosvetového prebudenia. Ale charizmatici to odmietajú s odvolaním sa na Sk 2, 16-21, kde apoštol Peter hovorí o vyliatí Ducha “v posledných dňoch”. Čo tým Peter myslel? Je v rozpore s Pavlom? Ako môžu byť takéto dve proroctvá v súlade?
Iba stručne, musíme si uvedomiť, že Peter hovorí k Izraelu a cituje z knihy Joele, kde tento prorok popisuje Boží súd nad Izraelom, ktorý nečiní pokánie, ale píše tiež o budúcom Božom obnovení tohto národa ku svojej cti, keď na ňu vyleje svojho Ducha a zahrnie je velikým požehnaním. Toto je v súlade so slovami starozákonných prorokov. Prečítajte si, prosím, Ez 39, 25-29, Iz 32,14-18, Za 2,11-13.
Pavol je v úplnom súlade so starozákonnými prorokmi, ako nám o tom jasne hovorí v R 11. kap. 25 a 26 verš.
“Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste neznali tajomstvo, že čiastka Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, dokiaľ nedojde plnosť pohanov. A tak celý Izrael bude spasený... ”
Nie, nejde o rozpor, pokiaľ rozlišujeme medzi Izraelom a cirkou! Nezamieňajme úžasné Božie zasľúbenia dané Izraelu v jeho “posledných dňoch” s proroctvom o cirkvi! Izrael čaká po mnohých utrpeniach slávna budúcnosť doprevádzaná veľkým vyliatím Svätého Ducha. Pre cirkev budú “posledné dni” časom veľkého “odpadnutia” a to tým istejšie, že na ne upozorňoval sám Pán Ježiš Kristus v Lk 18,8: “Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?”
Charizmatici a pravda
Pre každého, vážne biblicky veriaceho, študujúceho kresťana je pravda rozhodujúca. Keď sa pravda potláča, odstraňuje alebo popiera, je to vždy vážna záležitosť. Počas rokov sa letnično-charizmatické hnutie voči tejto skutočnosti stavalo nejako ľahostajne. Tím, že poukazovali na diela a na dary Svätého Ducha a tvrdili, že krst Svätým Duchom a plnosť Ducha sú synonymné, vniesli do učenia zmätok. Rovnako nahradili “skúsenosť” nad písané Slovo a postavili “hovoriace jazyky” vyššie a ďalej, než čo Biblia dovoľuje. A tiež praktikujú “porazenie či padanie Svätým Duchom”, aj keď v Novom zákone nikde nenájdeme, že by kresťania robili niečo podobné. Napokon tieto spôsoby sa zdajú byť bližšie skôr okultizmu a práci zlých duchov.
Je nejaké zlepšenie v tejto oblasti? Kdeže! Miesto toho rastie tolerancia k bludom. Napríklad, nie je to tak dávno, keď letničných ani len nenapadlo byť tolerantnými, alebo dokonca prijímať katolícke doktríny, ako je, napríklad, omša. Dnes sa veci majú úplne inak. Letnično-charizmatický vodca Vinson Synan povedal: “Ak chcete vidieť niečo prekrásneho, príďte a pozrite sa, katolícka omša je naplnená Duchom.” Aké duchovné bláznovstvo a slepota! Na falošnom učení nie je nič “prekrásneho”, zvlášť nie na tom, čo sa učí pri rímskokatolíckej omši. A táto omša, samozrejme, nie je “naplnená Svätým Duchom”. Svätý Duch je Duch pravdy, a nie duch bludu. (1J 4,6)
Dôsledkom nových “proroctiev” je, že vznikajú alebo znova ožívajú mnohé podivné a kuriózne učenia, napríklad “Manifest Božích synov”. A prirodzene, keď je Písmo nahradené takýmito “proroctvami”, výsledkom je falošné, šialené a zavrhnutiahodné učenie. Písma nás opakovane varujú pred falošnými prorokmi, zvláštne v posledných dňoch. Pozor! Je iba jedno isté prorocké slovo napísané Slovo, ktoré bolo raz pre vždy dané prorokom.
Charizmatici a ekumenickosť
Skúsenosť nie je spoľahlivý základ pre vieru alebo pre prax. A milióny charizmatikov napriek tomu na nej budujú svoje spoločenstvo a jednotu. Tento blud zákonite povedie k veľkému podvodu, k prijímaniu do spoločenstiev, dokonca i nekresťanských náboženských organizácií a prijímaniu pápežstva ako hlavy. Nakoniec sa stane súčasťou antikristovej svetovej cirkvi. V Sk 8. Kapitole čítame o mužovi menom Šimon, ktorý mal zázračnú moc a predvádzal Samarania, že je Boží muž. Hovorilo sa o ňom: “Tento muž je tá veľká moc Božia!”
Ale mýlili sa, ako sa to ukazuje jasne vo veršoch 18-24. Zázračné moci predvádzané týmto mužom boli satanove podvrhy. Samarania boli podvedení schopnosťou tohto muža predvádzať zázraky.
Zázraky budú v posledných dňoch v popredí, ale nebudú nevyhnutné od Boha, ale od satana. Ľudia zažijú tieto veci a budú nimi podvedení (Mt 24,24, 2Tes 2,8-12, Zj 13,11-18). John Wimber a jeho organizácia Vineyard je silným vystavovateľom zázrakov , znamení a divov. Sú to dni veľkého podvodu, kde potrebujeme stáť pevne na písanom Božom slove: “Nech vás nikto nijako neoklame.”(2 Tes 2,3)
Charizmatici sa evanjelizácia
Zabudli snaď charizmatici na pravé evanjelium? Kážu “iné evanjelium”? Ako sa zdá, áno. Všimnite si, že evanjelium bolo nahradené iným posolstvom! Kristus nám nariadil: “kážte evanjelium všetkému stvoreniu.”(Mk 16,15). Pánove nariadenie nie je iba “kázať”, alebo kázať akékoľvek posolstvo, alebo akékoľvek učenie, ale kázať “evanjelium”! Kázať čokoľvek iného znamená privolávať na seba Božie prekliatie (Ga 1,8-9).
Pavel káže evanjelium, za ktoré sa nehanbil (R 1,16) a o ktorom povedal: “lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu...”
Ale charizmatici hľadajú iný druh “moci”.
Nielen charizmatici dali stranou najdôležitejšiu správu “evanjelium”, ale nekážu “evanjelium všetkému stvoreniu”. Iba v súčastnej dobe sa objavujú výnimky. Pred niekoľkými rokmi bola prax taká, že posielali misionárov do katolíckych zemí, aby evanjelizovali katolíkom. Dnes miesto toho, aby im evanjelizovali, snažia sa s nimi spojiť a pracovať spoločne jeden vedľa druhého a evanjelizovať ostatným.
A v dnešných zmätených dňoch potrebujeme rozumieť naším časom. To sa môže diať jedine pozorným štúdiom s modlitbou a v závislosti na písanom Božom slove. V žalme 119,130 je napísané: “Výklad Tvojich slov osvecuje a prostých robí rozumnými.”
“Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo.”(Ž 119,89)
