poslal angin11 Vložil anign11 LOGOS8/2006 www.milost.sk
Článok Logosu - 8/2006
RUBRIKA: Téma, strana 14
Najnovší Hit z Maďarska - prebudenie v stredovýchodnej Európe
Zbor Viery (Hit Gyülekezete) vznikol v roku
1979 z malej modlitebnej skupiny. Dnes je to štvrtá najväčšia
cirkev v Maďarsku. Skladá sa z vyše 300 miestnych zborov,
ktoré navštevuje viac ako 50-tisíc členov v Maďarsku i za
hranicami. Činnosť zboru dnes ovplyvňuje státisíce ľudí skrze živé
televízne vysielanie Radostnej Nedele tým, že nekompromisne hlása
klasické židovsko-kresťanské hodnoty a zjavenia. Pozrime sa na to,
ako to všetko začalo ...
„Narodil som sa a
vyrastal som v rímskokatolíckej rodine,“ začína svoj príbeh Sándor
Németh, zakladateľ a vedúci pastor Zboru Viery. „Od rodičov som dostal
tomu primeranú výchovu - musel som povinne chodiť do kostola až do
mojich osemnástich rokov. Odmalička som sa pripravoval opustiť
Maďarsko, žiť a učiť sa niekde na Západe. Toto výrazne ovplyvňovalo
moje zmýšľanie v mladosti. Vzrušene a nedočkavo som očakával, kedy už
budem dospelý, a kedy konečne budem môcť uskutočniť svoje sny.
Na
jeseň v roku 1969, hneď po maturite, som sa vybral na cestu. Práve som
prechádzal cez Juhosláviu na územie Rakúska, keď ma na kraji lesa
zastihla snehová búrka a nanešťastie som ešte vošiel do hlbokého jarku.
Bol som zaborený v snehu. Onedlho som počul brechot strážnych psov,
potom krik a nabíjanie zbraní, ktoré mierili priamo na mňa. Po mojom
zadržaní ma previezli do Mariboru, kde ma strážnik dôkladne zbil
pelendrekom. Vhodil ma do cely, kde boli tureckí, grécki, pakistanskí a
iní zločinci, dealeri a gangstri. Byť zavretý s týmito ľuďmi po dobu
šiestich dní bolo hrozné, ba strašné.
Vtedy na mňa veľmi zapôsobil nápis vyrytý do skriňových dverí od Atillu
Jozsefa (známy maďarský básnik - pozn. prekl.): „Ani môj Boh, ani môj
domov.“ Táto veta na mňa zapôsobila mocou zjavenia. Cítil som, že
hlavný dôvod mojich problémov a problémov utečencov, ktorí tieto nápisy
písali, bol obsiahnutý v tejto jedinej vete. Boha som nepoznal -
znamenal pre mňa len nejaký nátlak, ceremóniu, nepochopiteľné,
nepoznateľné tajomstvo a nemal som ani domov. Pomery, v ktorých som sa
narodil a vyrastal, mi pripadali cudzie a voči mojej osobe až
nepriateľské. V tú noc som nemohol zaspať, bojoval som, chcel som sa
obrátiť k Bohu, ktorého som nepoznal, prosil som Ho, aby ma z tejto
biedy oslobodil, hovoril som mu, že nechcem žiť v takýchto
podmienkach, ale chcem svoj život zasvätiť hľadaniu pravdy.
O niekoľko dní si ma nechal predvolať riaditeľ väznice. Pomocou
tlmočníka mi oznámil: „Vy, mladý muž, nepatríte sem do väzenia.
Zabudnite na to, že ste tu niekedy boli. Nepovedzte to nikomu a my
zničíme váš spis, ktorý sa spísal pri vašom vzatí do väzby. Choďte
pekne domov a učte sa tam!“
Krátko nato
som sa presťahoval do Budapešti, kde som pracoval na rôznych miestach.
Po čase som si zaopatril Bibliu. Počas mojej vojenskej služby som už
bol jej pravidelným čitateľom a po vojenčine, v roku 1973 som sa stal
civilným poslucháčom teológie.
Bojoval
som medzi vierou a neverou vo vzkriesenie Ježiša Krista Nazaretského.
Chcel som byť úprimný, veriaci katolík, ktorého viera nie je
pretvárkou, ale životným štýlom, rebríčkom hodnôt a svetonázorom. Preto
som aj mimo semináre čítal a študoval spisy a životopisy katolíckych
svätých, napr. sv. Františka z Assisi, sv. Terézie, Jána z Kríža,
Pascala a iných. Prostredníctvom týchto spisov som prišiel na to, že v
človeku sa môže narodiť silná viera len vtedy, ak sa osobne stretne s
Bohom. Takéto stretnutie je pre človeka úžasným zážitkom, ktorý spôsobí
v jeho životnom štýle a morálnych postojoch radikálnu zmenu. Túžil som
po tom a bol som smädný po takomto stretnutí s Bohom. Knihovníčka na
akadémii po čase zbadala tento môj záujem a dala mi do rúk francúzsky
katolícky časopis, ktorý opisoval vtedy prebiehajúce charizmatické
prebudenie. Ľudia svedčili o tom, ako sa stretli s Bohom, aké mali
zážitky z naplnenia sa Duchom Svätým. Toto vo mne podnietilo záujem o
charizmatické hnutie. Vedome som hľadal spojenie s charizmatikmi.
Obrátil som sa a znovuzrodil na kvetnú nedeľu v apríli roku 1976. Po
mojom obrátení som sa zdôveril s tým, čo sa so mnou stalo, aj ostatným
poslucháčom teológie. Viacerí z nich mali záujem a obrátili sa k
Pánovi. V júni 1977 sme sa spolu s manželkou dali pokrstiť. To bol v
našich životoch skutočný prevrat. Stratili sme mnohých priateľov, boli
sme vylúčení, a vtedy začali útoky proti našim osobám, lživé reči,
ohovárania. Napriek tomu sme však začali duchovne rásť a rozmáhať sa.“
Mahesh Chavda, Jim Croft zo Sandorom a Judit.
Vždy boli na strane zboru
V rokoch 1978-79 povzbudili
Sándora Németha a jeho spoločníkov viacerí, v Maďarsku pôsobiaci
charizmatickí misionári, aby založili nezávislý, charizmatický zbor. Po
roku čakania prinieslo zmenu jedno nadprirodzené uzdravenie. Žena s
rakovinou prsníka, ktorej doktori nedávali viac ako pol roka života po
modlitbe prežila rapídne uzdravenie a zostala žiť. V lete v roku 1979
navštívila mladých veriacich v Budaörsskom dome skupina ľudí po tom,
ako sa s nimi zoznámili v autobuse. Po krátkom rozprávaní o Bohu začali
domáci spievať a počas spievania návštevníci popadali na zem a jeden z
nich tam zostal ležať až dva dni. Potom sa postavil uzdravený zo svojej
choroby. Následkom toho prichádzali aj ďalší a obrátili sa. Prvý vodný
krst bol 20. augusta 1979 v Dunaji, čo spôsobilo nemalý údiv
cestujúcich na práve okoloidúcej vyhliadkovej lodi. Na jeseň dostali
pozvanie na vidiek. Vtedy vznikli prvé dve vidiecke skupiny - v
Zalaegerszeg a v Šoproni.
V dobe
Kádárovej vlády, keď sa zbor nachádzal asi v polovici horeuvedených
udalostí, bola existencia zboru politickou otázkou, pretože
komunistický systém sa snažil totálne ovládať spoločenský život a
nezniesol žiadne slobodné združovanie sa občanov. Tie skupiny, ktoré sa
o to pokúšali, odradzoval rôznymi spôsobmi, a to najmä v oblasti
náboženstva. Úrady, zaoberajúce sa cirkevnými záležitosťami, sa
snažili, popritom ako sužovali činnosť existujúcich cirkví, zabrániť aj
zakladaniu nových náboženských skupín. Za takýchto podmienok bola
zriadená charizmatická modlitebná skupina, z ktorej potom vyrástol Zbor
Viery. Skupinka, ku ktorej sa pripájalo čoraz viac ľudí, si od nikoho
nežiadala povolenie. Bola presvedčená o tom, že využitie náboženskej
slobody je základným právom od Boha, ktoré nemôže závisieť od
politikov, straníkov a policajných dôstojníkov. Spoločenstvo sa
správalo tak, akoby náboženská sloboda naozaj bola. Samostatne si
organizovali život, dvakrát za týždeň si zaviedli pravidelné
bohoslužby, kde bol vítaný každý záujemca. Na základe vtedajších
zákonov konali vedúci spoločenstva zakaždým trestný čin „zneužitia
zákona o združovacom práve“. Nie je to nič výnimočné, že spoločenstvo
nazývané „Budaörsským zborom“ onedlho pritiahlo pozornosť úradov. V
nasledujúcom roku začal rad útokov zo strany úradov, ktoré trvali až do
roku 1989, kedy bol zbor uznaný zákonom. Budaörsský dom, ktorý slúžil
ako sídlo zboru, a vedúcich spoločenstva dali pod policajný dozor,
začali obťažovania s rôznymi potvrdeniami a účtami. Po tom, ako tajná
polícia otvorene zasiahla, život viacerých členov zboru sa
skomplikoval. Niektorých prepustili zo zamestnania, iným odobrali pasy.
V roku 1980 pozval Jim Croft manželov
Némethových do amerického zboru Good News Church. Némethovci vtedy
dostali „zázrakom“ pasy, a tak mohli vycestovať. Neskôr im však boli
odobraté až do roku 1989. V tomto zbore slúžili „legendárni učitelia“,
medzi ktorými bol aj Derek Prince a Mahesh Chavda. Počas ich amerického
pobytu, presbyterstvo zboru Good News oficiálne pomazalo a vyslalo do
služby Sándora Németha a jeho manželku Judit. Mahesh Chavda vtedy
dostal aj videnie, v ktorom videl tento manželský pár ako plodný strom,
ku ktorému sa postavia ďalšie stromy. Neskôr to aj vysvetlil: „Budú to
iné manželské páry, ktoré sa ku vám pripoja, a spolu s vami budú slúžiť
všade, po celom Maďarsku.“
V roku 1981 sa pripojí k zboru István
László Mészáros, poslucháč práva. Od svojho obrátenia sa zúčastňuje v
boji za uznanie zboru, na riešení rôznych právnych problémov, písaní
rôznych podaní, žiadostí a petícií. Pomenovanie „Zbor viery“ popri
svojej výstižnej a naddenominačnej charakteristike, poukazuje na
takvané „hnutie viery“, ktoré sa rozvinulo okolo služby amerického
biblického učiteľa a kazateľa Kennetha Hagina. Hagin hlavne v oblasti
viery priniesol po druhej svetovej vojne revolučnú obnovu v
letnično-charizmatickom hnutí. Jeho vplyv, hlavne skrze knihu „Biblická
viera“, bol rozhodujúci pre Zbor Viery, podobne ako aj vplyv Dereka
Princea. S ním mali styky manželia Némethovci od roku 1979. Derek
Prince bol od 70-tych rokov po celom svete známym charizmatickým
biblickým učiteľom. K jeho menu sa viaže znovuobjavenie biblického
vyučovania o vyháňaní démonov a o duchovných konfliktoch v modernom
neoprotestantskom kresťanstve. Popritom všetkom sa ani s „hnutím
viery“, ani s takzvaným „hnutím učeníctva“ nevytvorila žiadna
organizačná väzba. Styky zboru však nechali otvorenou možnosť pre to,
aby spoločenstvo v Budaörsi mohlo hľadať medzinárodnú ochranu voči
útlaku. Túto možnosť využil zbor neskôr v čase rôznych policajných
akcií, keď kresťania v zahraničí písali protestné listy maďarským
úradom, napríklad na Maďarské veľvyslanectvo vo Wasingtone alebo na
Výbor ľudských práv OSN. Zbor sa systematicky snažil o získanie
registrácie oficiálnej cirkvi, ale Štátny úrad cirkevných záležitostí
mu v tom až do roku 1989 bránil.
Po zmene
režimu a získaní štatútu cirkvi začal zbor Viery dynamicky rásť, ale
súbežne s tým začala prebiehať proti zboru „sektárska kampaň“, ktorá
zobrala nesmierne množstvo energie. V tomto období sa veľa kázalo o
vyvrátení ohováraní, ktoré stíhali zbor a o obnove identity veriacich.
Z budaörsského rozšíreného domu sa zbor presťahoval do kultúrneho domu
Ganz-Mavag a odtiaľ onedlho do športovej Haly Vasas s kapacitou 4000
miest. Zo začiatku bola počas bohoslužieb hala naplnená len do
polovice, ale v priebehu niekoľkých mesiacov bol záujem o zbor taký
veľký, že počas bohoslužieb už bola celkom obsadená. Bohoslužby tam
prebiehali pravidelne každý týždeň dvakrát až do októbra v roku 1998.
„Blahoslavení prenasledovaní pre
spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení budete, keď
vás budú haniť a prenasledovať a luhajúc hovoriť na vás všetko zlé, pre
mňa. Radujte sa a plesajte, lebo je mnohá vaša odplata v nebesiach.“
(Mt 5:10-12)
V roku 1990 keď vláda
prijala návrh zákona o náboženskej slobode a slobode svedomia, Zbor
Viery využil možnosť založenia teologickej vysokej školy, ktorá vznikla
pod názvom Stredovýchodná Biblická Škola a Zriadenie na Prípravu
Pastorov. Vtedajšia vláda oficiálne uznala vysokú školu len o rok a pol
neskôr, keď sa zbor obrátil so žiadosťou k ústavnému súdu. Vysoká škola
dostala v roku 1999 na základe nového zákona o vysokých školách
akreditáciu a pokračovala vo svojej činnosti pod novým názvom Akadémia
Svätého Pavla, ktorá mala už vtedy vyše 450 študentov. V roku 2001 sa
akadémia presťahovala do novopostavenej Haly Akadémie, ktorá s rozlohou
3800 m2 poskytuje možnosť výučby naraz až pre 1500 študentov. Dnes na
Akadémii študuje na dennom a diaľkovom štúdiu 500 študentov, z toho
vyše 60 študentov zo Slovenska a z Čiech.
V januári v roku 1996 sa Zbor Viery zúčastnil na konferencii
usporiadanej pri príležitosti tritisíceho výročia založenia Jeruzalema
s názvom „Nezabudneme na teba...“, na ktorú prišlo z celej Európy vyše
5000 kresťanských pútnikov, z toho 2500 z Maďarska. Konferenciu otvoril
primátor Jeruzalema Ehud Olmert. Cieľom konferencie bola okrem iného
demonštrácia toho, ako veľmi zbor odsudzuje hriechy vykonané proti
židovstvu počas holokaustu, a takisto prejav vďaky za hodnoty, ktorými
obdarilo toto mesto Európu, kresťanstvo, ale aj maďarskú kultúru. V
Božom slove sa píše, že Boh dal Abrahámovi nasledujúce zasľúbenie:
„Požehnám tých, ktorí ťa žehnajú...“ Zrejme nie je náhoda, že práve po
tejto konferencii sa naskytla zboru možnosť zakúpiť pozemok, na ktorom
stojí dnešný Park Viery.
V roku 1997
založil zbor prvú základnú a strednú školu s názvom po známom maďarskom
charizmatickom kazateľovi Bornemissza Petrovi. Škola začala s 350
žiakmi a dnes ju navštevuje vyše 900 žiakov. V tom istom roku vedenie
zboru cítilo čoraz väčšiu potrebu vymeniť dovtedy vydávaný zborový
teologický časopis Hit Info za celoštátny spoločenský týždenník, ktorý
by sa zaoberal domácimi i zahraničnými udalosťami na základe biblického
svetonázoru. Takéto noviny by prispeli okrem lepšej informovanosti
členov zboru aj k úspešnejšej komunikácii medzi spoločnosťou a Zborom
Viery. Totiž, aj vonkajší odborníci hovorili o tom, že o zbor je oveľa
väčší záujem ako miera informácií, ktoré sú o jeho činnosti dostupné.
Noviny dostali názov Hetek (Týždne). Hetek sú dodnes vydávané
pravidelne každý týždeň a dajú sa zakúpiť v novinových stánkoch po
celom Maďarsku.
Začiatkom roku 1998 sa
začali prejavovať známky vnútorného konfliktu, ktorý skončil odchodom
niektorých vedúcich a ich nasledovníkov zo Zboru Viery. Zboru vyčítali
to, že im neboli splnené osobné ambície, ktoré nastali počas toho, ako
vznikali rôzne inštitúcie zboru. Popritom mali aj teologické námietky
ohľadom princípov, ktoré zbor nasledoval od počiatku. Hovorcovia tých,
ktorí zo zboru odišli, začali proti zboru veľmi agresívnu,
„nekresťanskú“ mediálnu kampaň, v záujme zničiť spoločenské postavenie
zboru a pošpiniť vedúcich. Voči svojim bývalým priateľom, bratom
použili znovu všetky ohovárky, ktoré dovtedy počas predošlých desaťročí
odzneli proti činnosti zboru v rôznych „ohováračských kampaniach“. Táto
udalosť sa, samozrejme, hodila určitým pravicovým politickým kruhom,
ktoré sa už oddávna snažili zbor zmazať z „náboženskej palety“, preto
aj dostala takú veľkú mediálnu podporu.
Tieto udalosti však nemohli zabrániť tomu, aby zbor v septembri v roku
1998 prevzal do vlastníctva Park a Halu Viery. V októbri toho istého
roku bolo slávnostné otvorenie ich činností, ktoré bolo spojené s
týždňovou sériou bohoslužieb. Na úvodných bohoslužbách slúžli americkí
kazatelia Rodney M. Howard Brown a Mahesh Chavda. Hala Viery s
kapacitou vyše osemtisíc miest na sedenie má spolu jedenásťtisíc metrov
štvorcových. Výstavba stála v prepočte viac ako 250 miliónov
slovenských korún. Táto klimatizovaná hala je druhá najväčšia v
Budapešti a využíva sa najmä na podujatia Zboru Viery, ale je vhodná aj
na rôzne spoločenské, športové a kultúrne akcie. Stavba Parku Viery sa
začala v roku 1996. Zbor si na výstavbu zobral v prepočte vyše 100
miliónov korún pôžičku, ktorú sa podarilo v plnej miere vrátiť.
Členovia zboru, okrem veľkorysých príspevkov, prispeli aj s mnoho tisíc
hodinami dobrovoľníckej práce počas výstavby.
„Čo vám hovorím vo tme, povedzte na svetle, a to, čo počujete v ucho, hlásajte na domoch.“
(Mt 10:27)
Popri Budapeštianskom zbore
vyrástli aj mnohé zbory na maďarskom vidieku. Dnes sú spoločenstvá
Viery takmer vo všetkých maďarských mestách. Najväčšie spoločenstvá,
ktoré majú vyše tisíc členov a prevádzkujú aj základné školy, sa
nachádzajú v Nyíregyháze, v Debrecíne a v Salgotarjáne. V Nyíregyháze
sa nachádzajú dokonca až dva „hiťácke“ zbory. Každý z nich má svoju
vlastnú zborovú budovu. Tieto dve spoločenstvá často spolupracujú na
miestnych evanjelizačných a charitatívnych podujatiach.
Vysielanie Radostná Nedeľa
V roku 2001 nastalo ďalšie nové obdobie v živote budapeštianskeho
spoločenstva. Zbor totiž vstúpil do živého televízneho vysielania s
programom Radostná Nedeľa na televíznej stanici Magyar ATV. Hneď od
začiatku prejavili televízni diváci veľký záujem o tento program, na čo
poukazuje aj ich aktívna účasť počas programu. Hneď od začiatku bola
sledovanosť niekoľko 100-tisícová. Niektoré bohoslužby pozeralo dokonca
až okolo milióna divákov. Diváci sa môžu do interaktívnych bohoslužieb
zapojiť skrze SMS, e-mail alebo telefonicky. Ľudia majú rôzne reakcie,
napr.: „Kde sa nachádza zbor, už som sa zbalil na cestu“, alebo „včera
som už tak čakal vysielanie, že som si myslel, že už je nedeľa a zapol
som si televízor o 11,00 hod.“ Sú aj takí diváci, v ktorých vysielanie
zbúralo predsudky: „Počas celého života som bol proti Zboru Viery, ale
teraz už nie som. Pozdravujem vás!“ Vysielanie bohoslužieb začína
oduševnenými gospelovými piesňami, ktoré vedie manželka vedúceho
pastora - Judit S. Némethová. Podľa nej je hudba taký jazyk, ktorý vie
osloviť aj tých ľudí, ktorým je inak Božie slovo cudzie. Považuje za
dôležité, aby oslovili dnešných ľudí modernou hudbou, a nie archaickými
žánrami. Počas televízneho vysielania sa deje to isté, čo zbor robil
počas predošlých dvadsiatich rokov, ale kvôli časovým obmedzeniam
vysielania v trochu skrátenej forme. Na pódiu vystupujú hudobníci,
ktorí boli predtým hviezdami maďarskej hudobnej scény. Fantastické
svedectvá o ich obrátení je možné dočítať sa na stránkach zboru aj v
slovenskom jazyku.
PROGRAM RADOSTNEJ NEDELE pozerajú každý týždeň statisíce divákov
Po chválach vstúpi na
pódium s uvoľnenou eleganciou kazateľ, ktorý káže Božie slovo. Jeho
posolstvo neostane nikdy bez žhavej odozvy. V Hitštúdiu začnú zvoniť
telefóny, na položené otázky kazateľ odpovedá na konci vysielania.
Telefóny dvíha 8-členná skupina, zostavená z pastorov a zo študentov
teológie. Doterajšia skúsenosť ukazuje, že 80-90% telefonátov je
pozitívnych. Ľudia chcú získať viac informácii o každodennom živote v
zbore. Členka štábu Radostnej Nedele, Zsuzsanna Tóthová, hovorí:
„Dostávame odozvy zo všetkých vrstiev obyvateľstva. Prichádza veľmi
veľa modlitebných prosieb. S prosbou o pomoc sa k nám obracajú chorí,
ale aj takí, ktorí majú rodinné alebo iné problémy. Samozrejme,
najväčšou radosťou pre nás je, keď nám o týždeň alebo o dva zavolajú
späť a jasavým hlasom nám oznámia, že sa s pomocou modlitieb zboru
vyriešila situácia, ktorá vyzerala predtým beznádejne. Mnohí sa s nami
s dôverou podelia o najdôležitejšie záležitosti vo svojom živote,
prosia nás o radu, pomoc ohľadom ich životnej situácie. Je to pre nás
nesmierna česť“. Mladší diváci častokrát kontaktujú zbor cez SMS-ky.
Počas zhromaždenia ich prichádza niekedy až štyristo. Redakcia dostáva
takýmto spôsobom mnoho svedectiev o uzdravení: „Minulý týždeň ste sa
modlili za moje uzdravenie. Obličkový kameň v ten deň opustil môj
organizmus. Ďakujem.“ Alebo: „Dlhé roky som zápasil so srdcovou
poruchou. Odkedy pozerám vaše bohoslužby, srdce mi bije čisto a
rytmicky.“
„A tak až do staroby a do šedín, ó, Bože,
ma neopusti, dokiaľ neoznámim svojmu pokoleniu tvojho ramena a každému,
ktoré príde, tvojej hrdinskej sily. A tvoja spravodlivosť, ó, Bože,
siaha až na výsosť. Ktože je rovný tebe, Bože, ktorý činíš také veľké
veci?! Ty, ktorý si nám dal vidieť mnohé a veľké súženia a zlé veci,
zase nás oživíš a zase nás vyvedieš z priepastí zeme.“
(Ž 71:18-20)
Sándor Németh sa ohľadom
vysielania vyjadril nasledovne: „Už oddávna, od osemdesiatych rokov sme
vedeli o americkej elektronickej cirkvi a viackrát sme zažili, že
televízia dokáže zaniesť evanjelium k ľudom, ktorých by sa inak nedalo
osloviť. Úprimne povedané, už dvadsať rokov som mal myšlienku
vystúpenia v televízii. Vždy som vedel a bol som si istý, že Zbor Viery
sa dostane do tejto situácie. Považujem to za naplnenie starej vízie
... Podľa môjho názoru je objavenie sa zboru v televízii v súlade s tým
Božím plánom, že v posledných časoch sa bude hlásať evanjelium Božieho
kráľovstva všetkým národom. Tento plán realizujú cirkvi a osoby, ktoré
majú služobný dar. Otázkou je skôr to, že ktoré z cirkví sa stanú
mediálnymi. K tomu je potrebné dosiahnuť požadovanú zrelosť a úroveň, a
cirkvám, ktorým sa to podarí, sa podľa môjho názoru skôr či neskôr vo
väčšine krajín otvoria dvere televízneho vysielania. Situáciu, do
ktorej sa dostal zbor, nemáme považovať len za niečo dočasné, ale za
takú novú služobnú oblasť, ktorá si vyžaduje mnoho obetavosti, ktorú
treba ďalej rozvíjať, pretože vidíme, že mnoho ľudí dnes bez
televízneho vysielania nie je možné zasiahnuť evanjeliom. Ľudia v
Maďarsku pozerajú televízor denne v priemere 3 až 4 hodiny. Mnohí do
zboru nechodia preto, lebo ich doma drží závislosť od televízora, a
táto závislosť sa už dnes ani nedá poraziť. Nezávisle od televízie
vedia dnes žiť iba nesmierne odhodlaní ľudia. Myslím si, že je to
sčasti Božie riešenie. Boh chce takto osloviť aj ľudí, ktorí sú závislí
od televízie.“ Judit Némethová ohľadom vysielania píše: „Kázané slovo
sa počas vysielania nemení, má takú istú úlohu ako aj mimo neho.
Hovoriť Božie slovo skrze Svätého Ducha, vyučovať jeho pravdy živým
spôsobom, tak aby to spôsobilo pozitívnu zmenu v duchu ľudí, aby sa
ľudia stretli s Božou mocou, ktorá ich dokáže vyslobodiť z moci
hriechu, dedičných povrazov, ba dokonca z trápení démonov a odovzdať
Boží život, ktorý dokáže zasiahnuť všetky oblasti nášho pozemského
života a vyzdvihnúť ho na vyššiu úroveň. Je veľmi dôležité, aby boli
položené základy biblickej kultúry, pretože ľudia, ktorí sú rozumne
oboznámení s biblickými pravdami, nebudú žiť tak, ako žijú medzi sebou
doteraz.“
Bilboard vysielania Radostnej Nedele v Dunajskej Strede
Vysielanie Radostnej Nedele
je možné sledovať cez káblovú televíziu aj v niektorých mestách na
južnom Slovensku a takmer v celom Sedmohradsku, ale cez digitálne
satelitné vysielanie zasahuje celú Európu, a dá sa pozerať dokonca aj v
Izraeli.
Vysielania sa majú možnosť zúčastniť aj tí, ktorí nemajú
uvedené možnosti príjmu: Bohoslužby sú totiž vysielané aj na internete
na stránkach www.hit.hu a to aj v slovenskom jazyku. Na stránkach sa
nachádza okrem iného aj archív, takže je možné nahliadnuť aj do
predošlých vysielaní. Na obnovených slovenských stránkach sa nachádzajú
aktuálne články z teologického časopisu Új Exodus, novín Hetek, a
takisto svedectvá o uzdraveniach, zázrakoch a obráteniach členov zboru.
Na prekladaní článkov do slovenského jazyka pracuje sústavne 10-členný
tím skúsených prekladateľov a lektorov.
Zbor Viery je často navštevovaný zahraničnými hosťami z mnohých
okolitých, ale aj vzdialených krajín. V rôznych odvetviach služby voči
zahraničným hosťom je zapojených vyše 70 služobníkov, medzi ktorými sú
prekladatelia a asistenti. V zbore sú bohoslužby prekladané pravidelne
do angličtiny, nemčiny, slovenčiny, rumunštiny, francúzštiny a ruštiny.
Okrem toho sú v zbore pre prípad potreby aj poľskí, ta-lianski,
španielski, portugalskí, dánski, bulharskí, hebrejskí, čínski a
mongolskí tlmočníci a prekladatelia. Pre zahraničných hostí, ktorí
potrebujú na bohoslužbách preklad, sú v zbore zabezpečené slúchadlá,
cez ktoré môžu bohoslužbu počúvať vo svojom rodnom jazyku na ploche
celej Haly Viery. Na medzinárodných trojdňových konferenciách, ktoré
zbor usporadúva spravidla každý 1 až 2 mesiace, túto možnosť využíva až
150 hostí. Bohoslužby v Hit Parku trvajú obvykle 4 až 5 hodín.
AREÁL PARKU VIERY na ulici Gyömrői
V poslednom období sa veľmi
zintenzívnila služba zboru voči bratským zborom na Slovensku a v
Čechách. Počet návštevníkov z týchto krajín je niekoľkonásobne väčší
ako pred piatimi rokmi. Mnohí služobníci, pastori z Maďarska mali
možnosť zoznámiť sa s prácou Pánovou na Slovensku a v Čechách. Takmer
všetci majú o práci kresťanov v týchto krajinách veľmi pozitívny názor
a sú vďační za odhodlanosť a úsilie, ktoré bratia z týchto kajín
vynakladajú tým, že sa pravidelne zúčastňujú budapeštianskych
bohoslužieb, štúdia na Akadémii Sv. Pavla a rôznymi spôsobmi podporujú
maďarské prebudenie. Som si istý, že sa tým okrem iného búrajú
historické, politické a duchovné bariéry a rôzne predsudky, ktoré medzi
týmito štátmi v minulosti vznikli.
Autor: Šobr Daniel
archív / Najnovší Hit z Maďarska - prebudenie v stredovýchodnej Európe
