poslal Seraphim 01/11/2006 12.20
Benedikt XVI.: Pri pohľade na žiarivé príklady svätých nás spaľuje veľká túžba
Vatikán (1. novembra, RV) – Na dnešnú Slávnosť všetkých svätých sa pápež Benedikt XVI. veriacim neprihovoril na generálnej audiencii, ale na svätej omši v Bazilike sv. Petra. V homílii obrátil pozornosť na „radosť v Pánovi“, ku ktorej nás tento sviatok pozýva.
Svätí totiž nie sú, ako zdôraznil, nejaká nepatrná kasta vyvolených, ale bezpočetný zástup pokrstených ľudí všetkých čias a národností, ktorí sa usilovali s láskou a vierou plniť Božiu vôľu.
„Dnes Cirkev slávi svoju hodnosť ‚matky svätých, obrazu mesta na návrší‛ (A. Manzoni) a ukazuje sa v kráse nepoškvrnenej nevesty Krista, prameňa a vzoru každej svätosti. Zaiste, nechýbajú v nej ani synovia vzpurní alebo priamo odbojní, ale práve vo svätých spoznáva svoje charakteristické rysy a v nich zakusuje svoju najhlbšiu radosť.“
Komu však osoží naša chvála svätých, komu naše vzdávanie slávy, komu táto naša slávnosť? Touto otázkou začal svoju slávnu homíliu na Slávnosť všetkých svätých sv. Bernard a Benedikt XVI. pripomenul, že ostáva aktuálnou i dnes – podobne ako niekdajšia svätcova odpoveď:
„‚Naši svätí – ako hovorí – nepotrebujú naše pocty a nemajú nič z nášho uctievania. Za seba však musím vyznať, že keď myslím na svätých, cítim sa spaľovaný veľkými túžbami‛ (Disc. 2; Opera Omnia Cisterc. 5, 364 ss.). Tu máme teda význam dnešnej slávnosti: pri pohľade na žiarivé príklady svätých oživiť v sebe veľkú túžbu po svätosti. Všetci sme povolaní k svätosti.“
Ale v čom tá svätosť spočíva? Ako pripomenul Benedikt XVI., netreba na ňu ani výnimočné činy, ani nezvyčajné schopnosti. „Potrebné je jednoducho ‚slúžiť‛ Ježišovi, počúvať ho, nasledovať a nestrácať odvahu v ťažkositach,“ povedal Svätý Otec. Pretože „kto sa na neho spolieha a úprimne ho miluje ako zrnko pšenice vložené do zeme, prijíma svoju vlastnú smrť. Lebo vie, že kto miluje svoj život, stratí ho, a kto nenávidí vlastný život na tomto svete, ‚zachráni si ho pre večný život‛ (Jn 12, 24-25).“ Benedikt XVI. pripomenul, že podľa skúsenosti Cirkvi je každá forma svätosti cestou kríža. História však zároveň ukazuje, že neexistuje taká prekážka a ťažkosť, ktorá by mohla zadržať kresťana kráčajúceho v Kristových šľapajách.
„Svätosť si vyžaduje neprestajné úsilie, je však možná pre všetkých, lebo viac ako dielom človeka je darom Boha, trojnásobne svätého (porov. Iz 6, 3). (...) Všetko v našom živote je darom jeho lásky: ako ostať ľahostajnými pred takým veľkým tajomstvom? Ako neodpovedať na lásku Nebeského otca životom vďačných detí? On sa o nás stará bez ohľadu na naše hriechy a našu nevďačnosť; nenecháva nás samotných v područí nepriateľských a neznámych síl, ale s láskou nás vedie a podopiera vo svojej milosrdnej prozreteľnosti. V Kristovi nám daroval samého seba, ukázal nám a prejavil svoju večnú a dokonalú svätosť a volá nás do hlbokého osobného vzťahu. Čím viac napodobňujeme Ježiša a zjednocujeme sa s ním, tým väčšmi vstupujeme do tajomstva Božej svätosti. Objavujeme, že sme ním nekonečne milovaní, a to nás pobáda, aby sme aj my milovali bratov.“
Je normálne, že pritom cítime úbohosť vlastných schopností. Podľa Benedikta XVI. sa nemáme znepokojovať, ale čerpať istotu zo slov sv. Pavla, že Boh si nás v Ježišovi „ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; aby sme sa stali jeho adoptovanými synmi“ (Ef 1, 4-5). Chcel nás na svete, aby sme boli svätí. Vedomie tohto vyvolenia má v nás vzbudzovať pokoru a živú vďačnosť. Tak budeme v sebe pestovať čnosti, ktoré Ježiš opísal v blahoslavenstvách.
„V skutočnosti je Blahoslaveným par excellence iba on, Ježiš. On je pravý chudobný v duchu, plačúci, tichý, hladný a smädný po spravodlivosti, milosrdný, čistého srdca, šíriteľ pokoja; on je prenasledovaný pre spravodlivosť. V Blahoslavenstvách nám Ježiš ukazuje, ako ho nasledovať a napodobňovať. (...) S ním sa nemožné stáva možným, a dokonca aj ťava prejde cez ucho ihly (porov. Mk 10, 25); s jeho pomocou, iba s jeho pomocou nám je dané stať sa dokonalými, ako je dokonalý Nebeský otec“ (porov. Mt 5, 48).
-te-
http://www.oecumene.radiovaticana.org/SLO/Articolo.asp?c=101820
