poslal Nepřihlášený Sv. Edmund Campion patrí medzi výrazné osobnosti, ktoré zaujali pozornosť svojich súčasníkov i nasledujúcich generácií.
Narodil sa v Londýne 25. januára 1540. Pochádzal z katolíckej rodiny, ktorá však za vlády kráľovnej Alžbety odpadla od Cirkvi a pridala sa k nanútenému štátnemu náboženstvu.
Edmund sa v skorej mladosti veľmi nezaujímal o náboženské rozpory, ktoré vznikli vyhlásením štátnej anglikánskej cirkvi. Bol živý a pritom veľmi nadaný. S chuťou sa pustil do štúdia a získal v ňom úspechy. Už od detských rokov vynikol aj ako rečník. V r. 1553, teda ako trinásťročný, vítal slávnostnou rečou v Londýne kráľovnú Máriu Katolícku a neskôr v Oxforde jej nástupkyňu kráľovnú Alžbetu.
Na oxfordskom kolégiu sv. Jána Edmund získal v r. 1564 akademický titul „Master of Arts”, čo približne zodpovedá stredoeurópskemu doktorátu filozofie. Mal otvorenú sľubnú akademickú kariéru. Ale jeho úspechy mali aj tienistú stránku: stále viac ho nútili zapájať sa do štátnej anglikánskej cirkvi. V r. 1564 zložil prísahu, ktorou uznal kráľovnú za hlavu anglikánskej cirkvi a dal sa vysvätiť za anglikánskeho diakona.
Avšak štúdium cirkevných otcov ho presvedčilo, že kresťanská pravda je v katolíckej cirkvi. Edmund prekonal ťažký vnútorný zápas, v ktorom sa rozhodol vrátiť sa do cirkvi svojich predkov. 1. augusta 1569 odišiel z Oxfordu do Dublinu v Írsku, kde začal otvorene vystupovať ako katolík. Ale keďže ho stále viac sledovali štátni špehúni, odcestoval do Douai v severnom Francúzsku, kde bol seminár pre Angličanov, ktorí nemohli študovať katolícku teológiu vo svojej krajine. V Douai sa Edmund oficiálne zmieril s katolíckou cirkvou a prijal subdiakonskú vysviacku.
Po dvoch rokoch štúdia odišiel Edmund r. 1573 do Ríma, kde požiadal o prijatie do jezuitskej rehole. Predstavení mu vyhoveli a poslali ho do rakúskej provincie, ktorá mala viaceré domy v Čechách a na Morave. Edmund začal noviciát v Prahe a dokončil ho v Brne. Potom šiel znovu do Prahy, kde pracoval medzi študentskou mládežou. On založil prvú Mariánsku kongregáciu pre pražských študentov. Napísal po latinsky viaceré divadelné hry, ktoré sa predvádzali pri slávnostných akadémiách. R. 1578 bol vysvätený za kňaza. Istý čas ešte pôsobil v Prahe ako vyhľadávaný kazateľ a spovedník. Pritom však myslel na ťažké náboženské pomery vo svojej rodnej krajine a žiadal predstavených, aby mu ta dovolili odísť a tam pôsobiť.
Začiatkom roku 1580 prišlo vytúžené dovolenie. Edmund Campion odišiel ešte s ďalším spoločníkom Róbertom Personsom do Ríma a odtiaľ 18. apríla odcestovali do Anglicka. Cestou sa dozvedeli, že špehovia už ohlásili ich cestu do Anglicka a v prístavoch na nich čakajú ozbrojené stráže. Kňazi vystupovali v prestrojení a hneď po vystúpení na breh sa rozišli. Napriek všetkej obozretnosti Edmunda zachytili stráže, ale keď zistili, že si ho pomýlili s inou osobou, prepustili ho. Našťastie neobjavili jeho pravú totožnosť. Konečne 26. júna sa mu podarilo dostať sa k priateľom do Londýna.
Na sviatok sv. Petra a Pavla mal Edmund pre katolíckych priateľov kázeň na tému „Ty si Peter”, v ktorej presvedčivo dokazoval prvenstvo apoštola Petra a jeho nástupcov – rímskych pápežov. Kázeň vyvolala takú ozvenu, že sa o nej dozvedela aj kráľovná a špehúni dostali rozkaz za každú cenu chytiť tohto obrancu katolíckej cirkvi. Edmund musel utiecť z Londýna a často meniť úkryty, aby unikol prenasledovateľom. No napriek nebezpečenstvu všade, kde sa pohyboval, vyvíjal účinný apoštolát. Členom kráľovninej rady adresoval písomné vyhlásenie, v ktorom im pripomínal, že zástupy mladých apoštolov sa za nich modlia a sú pripravené podstúpiť akékoľvek mučenie i smrť za ich obrátenie k pravej viere. To isté vyhlásil osobitne o členoch jezuitskej rehole. Sám sa ponúkol na tri verejné dišputy s lordami, s univerzitnými profesormi a s odborníkmi občianskeho i cirkevného práva.
Úrady odpovedali na Campionovo vyhlásenie zostreným prenasledovaním katolíkov. Bojovný jezuita sa však nedal zastrašiť. Ráno 29. júna 1581 návštevníci oxfordského kostola Panny Márie našli na laviciach 400 exemplárov brožúrky, ktorá bola vytlačená dva dni predtým. Knižočka mala nadpis: „Desať dôvodov, ktorými Campion hodil predstaviteľom anglikánskej cirkvi rukavicu na súboj vo veci viery” a bola majstrovskou obhajobou katolíckej cirkvi.
O dva týždne neskôr sa našiel zradca, odpadnutý katolík George Eliot, ktorý oznámil polícii, kde bude Edmund Campion slúžiť svätú omšu. Ozbrojenci ho prekvapili pri bohoslužbe v prítomnosti asi šesťdesiatich veriacich. Víťazoslávne ho odviedli do londýnskeho Toweru.
Edmunda držali niekoľko mesiacov vo väzení. Viackrát ho vyšetrovali, raz dokonca v prítomnosti kráľovnej. No ani sľubmi ani mučením ho nemohli prinútiť k tomu, aby sa zriekol katolíckej viery. Konečne 16. novembra ho odsúdili na smrť obesením a ešte za živa vyrezaním vnútorností a napokon rozštvrtením kňazovho tela. Popravili ho 1. decembra 1581 spolu s ďalšími dvoma kňazmi: Ralphom Shervinom a Alexandrom Briantom.
Edmunda Campiona a jeho spoločníkov vyhlásil za blahoslavených pápež Lev XIII. v r. 1886. Za svätého ho vyhlásil spolu s ďalšími 39 anglickými a waleskými mučeníkmi pápež Pavol VI. 25. októbra 1970. Pri tejto príležitosti zdôraznil, že naše časy potrebujú príklad tých, ktorí vydali najvyššie svedectvo lásky ku Kristovi a k jeho Cirkvi.
z knihy "SVÄTÍ A BLAHOSLAVENÍ JEZUITSKEJ REHOLE" ktorú vydalo vydavateľstvo Dobrá kniha 2001. Zostavil: Rajmund Ondruš SJ
