poslal Nepřihlášený Nominuji komentář uživatele Lýdia7 na zlatou perlu Granosalis pro jeho krásu, svěžest a hodnotné poučení, jak věřím, pro všechny jeho čtenáře, kteří by ho měli přijmout, jak autorka píše, jako svědectví o zjevení pravdy, kterou přijala od Pána ohledně oživení litery Duchem.
SV
Re: PO OVOCÍCH JEJICH POZNÁTE JE
od lydia7 v Neděle, 02. září 2007 @ 23:55:01 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu) Odpusťte bratia v mužskom tele, ak môj príspevok vyznie ako učenie. Vkladám ho sem ako svedectvo o zjavení pravdy, oživení litery Duchom v snahe odovzdať živým údom Tela to, čo som prijala od Pána.
Raz sa mi sníval sen: Kráčala som údolím po stranách ktorého rástli krásne stromy. Ihličnany, aké u nás nerastú - prvýkrát som ich videla v svojom sne - boli na pohľad jednoducho nádherné, vznešené. Obdivovala som ich, úprimne som sa tešila z ich krásy a v jednom momente tie stromy (nie všetky) začali padať priamo na mňa – obzerala som si ich jeden po druhom a niektoré ostali stáť a niektoré (vždy po jednom) začali zrazu padať. Uhýňala som sa pred nimi a nechápala, ako je to možné, že taký strom sa zrazu len tak vyvráti aj s koreňom a padne – jeho krása je naraz preč... Toľko sen – nerozumela som mu spočiatku, ale časom dostal zmysel a ja som pochopila, že Pán Ježiš Kristus, v ktorého som krátko pred týmto snom uverila, mi vopred zjavil skutočnosť, ktorú som neskôr zažila v reálnom živote.
Do môjho života vstúpili postupne dvaja „pastieri“, prehlasujúci o sebe, že boli povolaní Pánom pásť stádo Jeho oviec. Oboch som tak spočiatku aj tak prijímala – vo viere, že sú verní Boží služobníci a ich autorita je im daná Pánom neba a zeme. Obaja odhodlane kázali evanjelium, ale časom sa ich učenie začalo rozchádzať s tým, čo som čítala v Písme a čo mi v duchu oživoval Duch svätý ako Pravdu. Pozorovala som, že obaja ústami hlásali a oslavovali Ježiša Krista, ale On sám v nich nežil, oni neboli poddaní výchove synov Božích. Naopak – v oboch „pastieroch“ dominovala arogancia, nadradenosť, utajené posmievanie sa slabším bratom a sestrám – bola to samospravodlivosť chvíľami tak neúnosná, že sa u mňa párkrát prejavila fyzickou žalúdočnou nevoľnosťou.
A súvis so snom? Pán mi ukázal, že prvý pohľad, nadšenie a povrchný obdiv vonkajšieho vzhľadu stromu (pozícia, úrad, ktorý človek zastáva, slová, ktoré hovorí) môžu byť veľmi klamlivé. Krása stromu totiž nič nevypovedá o sile a zdraví koreňa. Stromy v mojom sne boli vyvrátené preto, lebo neboli zakorenené v ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi. Ukázal mi, že sú to práve korene, ktoré určujú kvalitu stromu – v čom (kom) sú zapustené – či v hline = telo, starý človek alebo v Duchu Pána Ježiša Krista.
V súvislosti s napísaným Gregoriovým príspevkom môj duch dosvedčuje, že pravé ovocie Ducha záleží (v zmysle „pramení, pochádza, tkvie, vyplýva z“ ) v Ježišovi Kristovi, lebo On sa stal našou spravodlivosťou, On je cesta, pravda, život. Že pramení vo všetkej dobrote = v Bohu, lebo jedine Boh je dobrý. A iba duch poddaný Duchu svätému rozlíši dobré a zlé ovocie, lebo ovocie je plodom stromu, ktorého výživa je privádzaná cez kmeň a konáre do listov a kvetov... z koreňa. A tak ovocie je dôsledkom, potvrdením alebo vyvrátením života Ducha svätého. Láska, radosť, pokoj, tichosť... nedokazujú Ducha, sú len jeho potvrdením, dôsledkom jeho konania v nás. Ovocie nedokazuje Ducha, ale Duch je v ňom poznávaný. Amen.
