Písmo však hovorí:
1)      „Keď teda máme takého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Syna Božieho, držme vyznanie.“ (Židom 4:14)
2)       „Kristus neoslávil sám seba, aby bol veľkňazom, ale ho oslávil ten, ktorý prehovoril k nemu: Môj Syn si ty, ja som ťa dnes splodil... Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.“ (Židom 5:5-6)
3)       „On preto, že trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné...“ (Židom 7:24)
 
Tým, čo prekrúcajú, matú, zahmlievajú, popierajú, igonorujú, klamú spievam v duchu Pánovom „Pieseň o vinici“ (podnadpis 5. kapitoly Izaiáša v Roháčkovom preklade SZ) – skrátim ju:

 „...Môj milý mal vinicu na úrodnom vrchu... vysadil ju najvýbornejšou révou a... očakával, že bude rodiť hrozná, ale rodila plané nedozrelky... Prečo, keď som očakával, že bude rodiť hrozná, rodila plané nedozrelky?... Odstránim jej hlohový plot a bude na skazu... a vzrastie na nej tŕnie a bodľač. A zakážem oblakom, aby nedaly, že by na ňu pršal dážď. Lebo vinicou Hospodina Zástupov je dom Izraelov a mužovia Júdovi sú zasadenou révou jeho rozkoše. Ale kým očakával súd, hľa, samý útisk, očakával spravodlivosť a tu hľa, krik... Beda tým, ktorí hovoria zlému dobré a dobrému zlé, ktorí kladú tmu za svetlo a svetlo za tmu, ktorí kladú horké za sladké a sladké za horké! Beda tým, ktorí sú múdri vo svojich vlastných očiach a pred svojou tvárou rozumní... ktorí ospravedlňujú bezbožného pre úplatný dar a spravodlivosť spravodlivého odstraňujú od neho. Preto ako jazyk ohňa zožiera strnište a ako suchá tráva, trávená od plameňa, klesá, tak bude ich koreň ako zhnilina a ich kvet sa vznesie ako prach, lebo zavrhli zákon Hospodina Zástupov a rúhavo pohŕdli rečou Svätého Izraelovho...“ Amen.