poslal Nepřihlášený Husitské hnutie - prvá protifeudálna revolúcia v Európe - bolo predznamenané hlbokou krízou feudálnej spoločnosti, ktorá sa prejavila predovšetkým v ekonomickej oblasti. Ideové korene husitského hnutia spočívali v kritike cirkvi, oficiálneho cirkevného učenia, ktoré bolo pre človeka 14. a 15. storočia takmer výlučným zdrojom poznania.
Husitská revolúcia zasiahla aj do osudov Slovenska a jeho obyvateľov. Hoci sa hospodárske a sociálne pomery v Uhorsku značne odlišovali od situácie v českých krajinách. Prívržencami husitstva sa sčasti stali aj príslušníci nižšej šľachty, najmä však mestská chudoba v Bratislave, Trnave a Topoľčanoch. Morálny úpadok cirkvi bol aj na Slovensku očividný. Preto aj u nás nachádzali pôdu „kacírske idey", bojujúce najmä proti odpustkom, bohatstvu a svetskej moci cirkvi. Cirkev sa ho pokúšala zlomiť inkvizíciou, interdiktmi a upaľovaním. Na jar 1433 sa uskutočnila posledná a jedna z najväčších husitských výprav na Slovensko. Vpadli z Poľska na Spiš, dobyli Kežmarok, zmocnili sa bohatstva niektorých kláštorov a potom popod Tatry dolu Považím sa vrátili domov. Husiti vo svojich výpravách do Uhorska nikdy neprekročili Dunaj a ich pôsobenie sa obmedzilo len na územie Slovenska. Na Slovensku však chýbali objektívne podmienky na to, aby husitstvo zapustilo hlbšie korene a stalo sa revolučnou ideológiou ľudových más - poddaných, mestskej chudoby, meštianstva a zemanov. Cirkev tu nemala ani zďaleka také hospodárskej a mocenské postavenie. Na Slovensku chýbalo mesto takého centrálneho hospodárskeho, politického a kultúrneho významu, akým bola Praha a navyše v slovenských kráľovských a banských mestách bol v prevahe nemecký živel. K tomu pristupovala aj feudálne roztrieštenosť a geografická členitosť Slovenska, ktorá obmedzovala intenzívnejší styk medzi jednotlivými oblasťami. Ďalej na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona TREZOR, téma: Husitské hnutie a Slovensko
