 |
Právě je 449 návštěvník(ů)
a 4 uživatel(ů) online:
Mikim
oko
rosmano
ivanp
Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde
|
Zaznamenali jsme
116497699
přístupů od 17. 10. 2001
|
| |
Z internetu: Spájať svet, alebo ho rozdeľovať ?
Vloženo Středa, 25. červen 2008 @ 10:44:14 CEST Vložil: Olda |
poslal Nepřihlášený Veľa sa nahovorilo o údajných konfliktoch medzi výsledkami vedeckého výskumu a náboženských tvrdení. Cítim pramalú potrebu pridávať niečo k rozsiahlej literatúre o tejto veci, lebo sme zakúsili takú flexibilitu (nemal by som povedať šmykľavosť?) na strane ctihodných obrancov ortodoxného náboženstva, že konflikt sa už nedá ani definovať. Ak, ako vyhlasujú autoritatívni náboženskí predstavitelia, teória veľkého tresku v súvislosti s vznikom univerza pred viac ako 10 miliardami rokov „potvrdzuje" biblické rozprávanie o stvorení sveta pred niekoľkými tisícmi rokov, potom je ďalšia debata jalová. Radšej sa preto zameriam na kontrast medzi metódou a postojom vedy a náboženstva.
Najmarkantnejším znakom vedy je jej univerzálnosť. Veda je predovšetkým sociálna záležitosť. Dielo vedca nemá zmysel, ak mu neporozumie a neprevezme ho druhý vedec, či už ho preveruje, kritizuje, rozbíja alebo rozvíja. Pozoruhodné je, že pri tomto všeobecnom záujme nehrajú nijakú rolu národnostné, rasové, náboženské ani ideologické bariéry. Všetci akceptujú mieru empirického testu. Ak sa nejaký pokus vyvíja v rozpore s určitými predpokladmi nejakej teórie, vyvoláva to u niektorých vedcov radosť, iných to mrzí. Nespokojenci podrobia všetky podrobnosti pokusu starostlivému prevereniu. A keď sa nájde odpoveď na všetky otázky, potom všetci prijmú za platné aj vyvrátenie teórie a opäť to bude u jedných s nadšením, u druhých so zármutkom. Pád však často nemusí byť totálny, lebo teória, čo aj klamná, stimulovala k novým a užitočným nasmerovaniam záujmov.
Pokračovanie na: http://voltaire.netkosice.sk , ikona TREZOR, téma: Spájať svet, alebo ho rozdeľovať ?
|
Re: Spájať svet, alebo ho rozdeľovať ? (Skóre: 1)
Vložil: mk (miliko(a)atlas.cz) v Sobota, 28. červen 2008 @ 08:23:28 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu) | V článku, ktorý pochádza z dielne serveru ´V o l t a i r e´ málokedy nájdeme poctivú debatu. Oni chcú proti náboženstvu (alebo vrúcnosti) postaviť úvahy. A tak ja nepodporujem ich tvrdenia druhu ´veda versus viera´, ale ukážem, akej chyby sa dopustila doba pred renesanciou.
Vtedy sa domnievali všetci, že rozhodnúť zásadné otázky nie je ťažké. A že na to sa príde myslením. Na príklad Mikuláš Kusánsky už v dobe, keď u nás žil Ján Hus dokazoval to, o čom sa vyjadrovala matematika až o dve storočia neskor, o vlastnostiach čísiel blížiacich sa nekonečnu. Ale bol teológ a mal ešte iné práce na starosti než čísla a meranie vo fyzike. Jeho požiadavku, aby sa vytrvalým meraním zistili vlastnosti materiálov naplnila až filozofia Francise Bacona o dve storočia neskoršie a rozvoj techniky a mechaniky o tri sto rokov neskoršie.
Jedným z najvačších vedcov starej doby bol Roger Bacon a Albert Veliký, obaja z XIII. storočia a obaja teológovia. mali svoje laboratória a vynálezy. Albert mal vraj pec s automatickou reguláciou stálej teploty.
Ale vedľa nich boli aj takí, ktorí na všetko brali úvahu – nemajúc po ruke výsledky výskumov, ku ktorým sa doba dopracovala neskoršie.
Dovera v silu uvažovania viedla kedysi pri nedostatku konkrétnych znalostí o prírode k takej pilnosti, že vznikli dilemy typu ´čo bolo prv, vajce alebo sliepka´ a pod., ktoré na úrovni vtedajšej vedy nemohli byť vyriešené, alebo ak otázka nebola vhodne formulovaná.
A vtedy okolo rokov 1200 došli k rozhodnutiu prikloniť sa k filosofovi, ktorí bol azda najplodnejší, to je k Aristotelovi. Ten písal takmer o všetkom.
Rozhodli sa teda použiť diela Aristotela za pomocku a zdroj vyučovania. Z toho povstalo potom až po 300 rokoch nedorozumenie, keď v niektorých bodoch sa rozchádzalo mienenie čitateľov s Aristotelom.
Ale už Buridan v XIV. storočí, vyučujúc na univerzite, obhajoval odlišnosť : o počiatku svata. Aristoteles si myslel, že svet trvá večne a nemá počiatku ani konca.
Buridan ale hlásal : ´my napriek tomu máme Písmo a to píše o počiatku sveta. V tomto sa veliký Filosof nestrafil´. A naozaj aj veda postupne – až v XX. storočí – prišla s myšlienkou začiatku sveta –Big Bangom.
V niektorých iných prípadoch sa našli učenci, ktorí naopak na tvrdeniach velikého Aristotela trvali, na príklad keď Koperník chcel opraviť náhľad na otáčanie sfér, jeho odporcovia poukazovali, že je v strede univerza Zem. Teda boli teológovia vecní a iní teologovia, ktorí lipli na textoch.
Moderným jazykom by sme povedali, že boli jedni dynamickí aj iní fundamentálni. Ale to je všade, aj v umení a politike, vždy sú dva prúdy, reformný a konzervatívni.
Bojovníci proti niečomu si radi všimnú toho, čo sa im hodí.
Ale ak berieme vývoj v globále, uvidíme, že ludia vedy a viery nemali obtiaže ani rozdielu vo vnímaní univerza, Boha a prírody.
Podla slov Písma, že všetko čo vidíme pochádza z dielne Božej.
Ak ale nechceme poprieť, že by tu bol Tvorca, čo by niektorí radi urobili. Veda ani vesmír sa ale rozhodnutím ludskej mysli nezmení, bude tu vcelku stále nezávisle na našom mienení. Keď ale atómoví vedci zistili, že aj poloha a výskyt častíc je závislá na účasti experimentátora, nie je to natoľko prekvapujúce v porovnaní s tvrdením, že svet povstal z myšlienky - ale Božej (naša ovplyvňuje menší svet).
|
|
|
|
|
