Ak si prečíta š tú moju /nešťastne dlhú vetu/, tak je to takto v skratke. Neomylný nie je pápeť, ale vlastne Cirkev... a pápeť ako jej hovorca a predstaviteľ ak sa vyjadruje v špecif. úzkych podmienkach v mene tejto Cirkvi /ktorá je ako celok Kristovo telo, a teda v prieotre a čase žijúci Kristus/. To neznamená, že v Cirkvi je neomylný každý a kedykoľveek. Ale veríme, aže ako celok sa Cirkev v podst. veciach nemôže mýliť, lebo by vlastne uviedla celé ľudstov do bludu... Čiže /pokúsim sa to skonkretizovať/, Cirkev je nemomylná, ak hlása Krisopvu Pravdu, ktoú pocchopila v Duchu Svätom a vyhlasuje ju oficiálne formou, ktorá je na to ustanovená v tom istom Duchu Svätom /koncil,  slávnostné vyhlásenie pápeže "ex cathedra" a pod./. T.j. každý, kto hlása to, čo hlása táto Cirkev, je vlastne neomylný. Samozrejme, že v tomto je zahrnuté všetko to, čo si ty určite želáš: je tam Biblia, nad ktorou sa dlho premýšľalo, je taam modlitba. a nie jedného, ale mnohých a mnohých, sú tam rozhovory, debatyy, a  hlavne štúdiá, história a nadvúznosť a súvislosť s iným pravdami viery. V KC sa pri vyhlásení nejakej dogmy, vždy toto a ešte moťno aj viac berie do úvahy. A obyčasjne sa dogma slávnostne vyhlasuje len vtedy, ak tradične uzávaná pravda je dosť dlho spochybňovaná /kampaňovite.../, aa hrozí, že sa pravda ako taká poprie. A tiež všeko, čo sa vyhlásilo za správne a dobré v Cirkvi, teda v súlade s vierou kresťanskou /a teda aj Bibliouu, tradíciou atď./ je veľmi dlho odskúšavané v praxi, niekdy až dlhé mnohé storočia. Časot sa to z taktických dôvodov necháva otvorené, aby sa vec odskúšala. Tak to bolo s mnohými tými vecami, ktoré vám z protestantskej strany často na nás vadia, lebo vraj priamo explicitne nie sú v Biblii. Pretože u nás nie je Biblia jediným zdrojom /ale je tam aj Tradícia posvätná/, Cirkev sa pozerá na to z toho hľadiska preto niekedy nie tak, či je to v Biblii priamo napísané, ale či to neprotirečí Biblii, duchu Biblie a pod. Ak je to potvrdené v Tradícii, napr. u mnohých mimobiblických a hodnoverných zdrojoch /cvýznamní svútci prvých storočí a pod./, tak sa to ponechá skúmaniu.
.
Veď aj Biblia sa vlastne taktoi uviedla do života. Bol en SZ. ale to bola zároveň inšpirácia... A niekoho napadlo, či by nebolo dobré uropbiť niečo analogické aj prekresanskú vieru. Pritom nikde v Biblii nie je napísané, že by Kežiš komusi prikázal čosi napísať... A nie je tam ani kľúč, podľa ktorého majú vyberať knihy od Biblie N.Z. To všetko rozhodli takisto ľudia Cirkvi, a dosť neskoro. Presne podľa toho tpostupu sa šlo, aj keď isšlo o vyznanie  viery. To sa celkom dokleplo vlastne až v Chalcedone /451/, a pritom nmariánska úcta nezačala v 5 storočí, ale tam bola Mária vyhlásení za Bohorodičku, a to bol určitý imlulz k jej prehĺbeniu... A po čase sa ukázalo, že to viere kresťanov vôbec neškodí...
.
Podobne to bol aj s ikonami. Tam boli 2 tábory: za i proti. Klasickí svätci boli za, ale cisár a niektoí boli istý čas proti , a to dokonca z poplitických dôvodov. Lebo chcel si nakloniť určité národy, ktoré boli pod vplyvom monofyzitizmu. Cisár nakoniec robil násilie, a na niekoľko desaťročí boli zakázané ikony, uronili veša škôd a zničili mnohé vzácne ikony v chrámoch násilám ikonoborci. No nakoniec pravda a presvedčenie svútých pravoslsávnej Cirkvi zvíťazilo. Na Západe tento problém nebol, ale Pím jednoznačne podporil  ikonistov. ...  Protestanti nadávajú na katolíkov a pravoslávnych za ikony, sochy, ale naozaj je mi známe russké prostredie, a je zmámych dosť milostivých ikon, pri ktorých sa ľudia uzdravujú. Neviem , či si počul, že vo vojme dokonca Rusi nosili  ikonu Panny Márie Panny Márie kazanskej. Sám Stalin to prikázal. A ako to vzniklo? Na základe antiochijského patriarchu, ktorému to povedala vraj Panna Mária opred vojnou /2. svetová/. On to oznámil svojmu kolegoci, ruskému patriarchovi, a ten Stalinovi. Stalin, bývalý seminarista bol v úzkych, predstav si, súhlasil. A naozaj, Rusom sa s ikonou veľ,i darilo a všetko vyhrávali. PO vojne sa dostavil na návštevu Ruska tento patriarcha, poďakovali sami dokonca na najvysšej úrovni. Pustili ho však len na prehliadku, kázať mu však nedovolili na verejnosti, len v kostole pre obmedzená počet ľudí. Ale na ulici čakali tisíce. To bolo v roku 1945....
-
Presne tak by sa dalo pásať aj o úcte k svätým. Kresťania objavili, že to ide, a Boh odpovedá na modllitby. Tak ako napr. sv. Terézia z Lisieuox je patrónka misií. Nikdy nebola v misiách, ale žila obetavým životm lásky a moslila sa za misionárov. Po ssmrti Terezky /umrela 24 ročná na tuberu.../ sa do Ríma po  čase zozbieralo dosť  veľa hlásení, že misionári z najrrôznejších krajín sveta
sa modlili práve k tejto svätici, a po čase v ich misii nastala priam revolúcia: obrátenia mnohých... Prišlo to z Indie, od Eskymákov, z Afriky atď... Proste, fiunguje to, a nie je to žiaden špiritizmus, ale prosba k Bohu spolu so svätým, ktorého prosím o príhovor. Protestanti hromžia, ale Pán sa teší, že jeho deti si navzájom pomáhajú a prihovárajú sa jeden za druhého...
.
Gojimko, svet, aj ten Boží, je voveľa vúčším priestornejší, neý to vidíte vy, bratia z protestanstského brehu. Viem, že horlíte za dobro. Ale zbytočne bojujete proti tomu, čo je Božie. Aj farizeji horlili za Božiu vec... A úprimne, aspoň mnohí. Aj Pavol bol taký. Nakoniec uzmnal, že sa mýlil... Je to inšpirácia...