Grano Salis NetworkGrano SalisGranoChatMusicalise-KnihyModlitbyD K DKřesťANtiqC H M IMOSTYNotabeneECHO 
Vítejte na Grano Salis
Hledej
 
Je a svátek má Rostislav.   Vytvoření registrace
  Článků < 7 dní: 2, článků celkem: 16651, komentáře < 7 dní: 226, komentářů celkem: 429542, adminů: 60, uživatelů: 5252  
Vyzkoušejte
Jednoduché menu

Úvodní stránka

Archiv článků

Protestantské církve

Veřejné modlitby

Zpovědnice

e-Knihovna

e-Knihy pro mobily

Kam na internetu

Soubory ke stažení

Recenze

Diskusní fórum

Tvůj blog

Blogy uživatelů

Ceny Zlatá Perla

Ceny Zlatá Slza

Doporučit známým

Poslat článek


Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT


GRANO MUSICALIS

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení


Pravidla


Kdo je online
Právě je 433 návštěvník(ů)
a 2 uživatel(ů) online:

rosmano
oko

Jste anonymní uživatel. Můžete se zdarma registrovat kliknutím zde

Polemika


Přihlášení

Novinky portálu Notabene
·Selhání pøedstavitelù Jižních baptistù pøi ochranì obìtí sexuálního zneužívání
·Sbor Bratrské jednoty baptistù v Lovosicích vstoupil do likvidace
·Informace z jednání Výkonného výboru BJB dne 10. kvìtna 2022
·JAS 50 let: Adrian Snell, trièko a beatifikace Miloše Šolce
·Online pøenosy ze setkání všech JASákù k 50. výroèí pìveckého sboru JAS
·Prohlášení tajemníka Èeské evangelikální aliance k ruské agresi na Ukrajinì
·Jak se pøipravit na podzimní vlnu?
·Kam se podìly duchovní dary?
·Bratrská jednota baptistù se stala èlenem Èeské eavngelikální aliance
·Patriarcha Kirill v Západu vidí semeništì zla a sní o vizi velkého Ruska

více...

Počítadlo
Zaznamenali jsme
116465551
přístupů od 17. 10. 2001

Kontrasty: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“
Vloženo Středa, 21. říjen 2009 @ 19:46:03 CEST Vložil: Stepan

Katolicismus poslal Nepřihlášený

Při sloužení mše ve vídeňské Katedrále sv. Štěpána naléhal papež Benedikt XVI. na rakouské katolíky, aby střežili neděli jako den, který by měl být ve stále více zaneprázdněném světě zaměřen duchovně.


Moderní křesťané se potřebují setkávat s Pánem, aby jim dal smysl pro správné nasměrování a pomohl jim vymanit se ze „shonu každodenního života“, řekl papež 9. září.

V novém důrazu, který patrně odráží papežův zájem o otázky životního prostředí, navrhl, že neděle by měla být slavena nejen jako den odpočinku, ale také jako „každotýdenní církevní slavnost stvoření.“

S odvoláním na biblický záznam o stvoření papež řekl, že neděle, jako první den týdne, spatřila úsvit stvořeného světa, den, ve kterém Bůh řekl: „Budiž světlo.“

Jak řekl, pro prvotní církev neděle postupně nahradila tradiční smysl sedmého dne, soboty, dne, kdy Bůh odpočinul. Ale neděle je také „svátek díkůvzdání a radosti nad Božím stvořením,“ uvedl.

V čase, kdy se zdá stvoření ohroženo v tolika směrech lidského jednání, měli bychom vědomě přijmout také tento rozměr neděle,“ řekl.

Ve svém kázání papež také řekl, že neděle byla západní společností přeměněna ve volný čas. Volno je v „šíleném spěchu moderního světa“ důležité, ale narozdíl od bohoslužby často postrádá nasměrování, uvedl.

Zmínil, že pro první křesťany nebyla nedělní mše příkazem, ale vnitřní potřebou – časem setkání s Kristem.

„Bez toho, kdo udržuje naše životy svou láskou, je život prázdný,“ řekl.

Zdroj: Catholic News Service, 9.9.2007

komentář: Z několika webových stránek dostávám upozornění na aktuální zprávy nebo články. Výše zmíněná zpráva byla mezi nimi. Až potom, co jsem ji přeložil a připravil pro vložení na tyto stránky, jsem si všiml, že už je dva roky stará. Není tedy až tak aktuální (alespoň na první pohled), ale přesto myslím, že je zajímavá.

Podle Catholic News Agency (tato zpráva aktuální je ) „se bude v průběhu října papež Benedikt XVI. modlit za to, aby křesťané řádně oslavovali neděli jako den Ježíšova vzkříšení a aby horlivě přijali svou zodpovědnost šířit víru. Hlavní záměr modlitby Svatého otce“ (toto označení nenáleží nikomu na Zemi, ani papeži! – viz Mt 23,9) „pro říjen je: „Aby neděle byla prožívána jako den, kdy se křesťané shromáždí k oslavování vzkříšeného Pána svou účastí na eucharistii.“

Záměr Vatikánu prosadit svěcení neděle jako dne odpočinku pokračuje a bude pokračovat i nadále. A to přesto, že o ustanovení neděle jako zvláštního dne (dokonce ani jako dne připomínajícího Ježíšovo vzkříšení) není v Bibli žádná zmínka. Čtvrté z desatera Božích přikázání, která Bůh osobně vyhlásil a napsal na kamenné desky, jasně říká, který den má být svěcen jako den odpočinku.

Pomni na den sobotní, abys jej světil. (Ex 20,8 kral.)

Bible konstatuje, že Bůh požehnal a posvětil sobotu (Gn 2,3) a oddělil ji od ostatních dnů týdne (Ex 20,9-10). V Písmu je označována jako „sobota Hospodinova“ (např. Lv 23,3). Stvořitel všeho ji určil jako den, ve kterém má být bohoslužebné shromáždění (např. Lv 23,3), jako den, který máme prožívat ve zvláštním společenství s naším Vykupitelem. Dokonce ji označil za znamení mezi ním a jeho lidem (Ex 31,13; Lv 19,3).

Přesto, že pro to neexistuje opora v Písmu svatém, objevují se nejrůznější pokusy o prosazení neděle jako státem garantovaného dne odpočinku. Někdy je kladen důraz na náboženskou stránku neděle (např. Dies Domini – encyklika Jana Pavla II. z května 1998, která je cele věnována tomuto tématu), někdy se hraje na rodinnou či sociální notu (Snaha o uzákonění neděle v Evropském parlamentu), někdy na notu ekologickou (např. Guardian: Neděle jako jednoduché řešení globálního oteplování).

Zajímá vás, proč Katolická církev (s podporou téměř všech ostatních křesťanských církví) tak vehementně požaduje uzákonění neděle, když Bůh oddělil, požehnal a posvětil sobotu? Stručně řečeno, je to proto, že ustanovení neděle jako dne odpočinku je znamením její autority, znamením, že tradice Katolické církve je nad Biblí (což je samozřejmě nesmysl).

Katolický kněz, T. Enright, C. Ss. R. uvedl následující:

Opakovaně jsem nabízel 1000 dolarů komukoliv, kdo mi pomocí samotné Bible dokáže, že jsem vázán světit neděli. V Bibli žádný takový zákon není. Je to jen zákon katolické církve. V Bibli se píše: „Pomni na den sobotní, abys jej světil.“ Katolická církev říká: „Ne – svou božskou mocí ruším sobotu a nařizuji vám světit první den týdne.“ A hle, celý civilizovaný svět se sklání v uctivé poslušnosti před nařízením Katolické církve. (The American Sentinel, 1.6. 1893, str. 173)
Nikde v Bibli nenajdeme, že by Kristus nebo apoštolové nařídili změnu dne odpočinku ze soboty na neděli... Dnes většina křesťanů zachovává neděli, protože nám to tak bylo zjeveno církví (římskou) mimo Bibli. (The Catholic Virginian, 3.10.1917)

Je dobré připomínat presbyteriánům, metodistům a všem ostatním křesťanům, že Bible je nijak nepodporuje v jejich svěcení neděle. Neděle je instituce Římskokatolické církve a ti, kteří ji světí, dodržují nařízení Katolické církve. (New Jersey News, 18.3.1903)

Zkrátka a stručně - Katolická církev prohlašuje:

Neděle je naším znamením autority... Církev převyšuje Bibli a tento přesun svěcení dne odpočinku je toho důkazem. (The Catholic Record, 1.9.1923)
Pokud by se protestanté řídili Biblí, měli by uctívat Boha v sobotu. Tím, že světí neděli, řídí se zákonem Katolické církve. (Albert Smith, kancléř baltimorské arcidiecéze, odpověď kardinálovým jménem v dopise z 10.2.1920)

Rozumím tomu, že pro většinu lidí je spor mezi sobotou a nedělí malicherný, nevidí v něm žádnou důležitost. Případně je jim snaha uzákonit neděli jako den odpočinku sympatická a zdá se jim naprosto logická. Protože to je na delší povídání, nechám to na samostatný článek. Snad se mi ho podaří napsat co nejdříve. Pokusím se v něm odpovědět na otázku, jestli Bohu skutečně záleží na nějakém dni, čeho je sobota symbolem, jestli má spor mezi svěcením soboty a neděle nějaký smysl a na další otázky související s tímto tématem.

Teď ale zpět ke dva roky starému článku Catholic News Service. To, co mě na něm především zaujalo, je papežův požadavek ustanovit neděli jako den oslavující stvoření. Nechme teď stranou, co Katolická církev chápe pod pojmem stvoření (Bůh tvořící svět a vše živé prostřednictvím evoluce), ale pokud vím, jako „památník“ stvoření Bůh ustanovil sobotu.

V šesti dnech totiž Hospodin učinil nebe i zemi, moře a všechno, co je v nich, ale sedmého dne odpočinul. Proto Hospodin požehnal sobotní den a posvětil jej. (Ex 20,11 B21)

Na této skutečnosti nic nezmění ani papežovo „zdůvodnění“, že „neděle, jako první den týdne, spatřila úsvit stvořeného světa,“ ani přiznání, že církev postupně nahradila Bohem ustanovený sedmý den – sobotu člověkem ustanoveným prvním dnem týdne – nedělí.

Máme jednat podle Božího slova a oslavovat našeho Stvořitele v den, který k tomu On oddělil a na který On vložil své požehnání? Nebo máme jednat podle tradice ustanovené lidmi?

Je třeba být opatrní, abychom nedopadli jako ti, kterým Ježíš řekl následující slova:

„Tento lid ctí mě rty, ale srdce jejich je daleko ode mne; marná je zbožnost, kterou mne ctí, učíce naukám, jež jsou jen příkazy lidskými. Opustili jste přikázání Boží a držíte se lidské tradice.“ A ještě řekl: „Jak dovedně rušíte Boží přikázání, abyste zachovali svou tradici!“ (Mar 7,6-9)

Papež sice řekl, že „pro první křesťany nebyla nedělní mše příkazem, ale vnitřní potřebou – časem setkání s Kristem,“ ale Bible jasně svědčí o tom, že Ježíš, jeho učedníci i první křesťanské sbory se setkávali k bohoslužbám v sobotu. Tenkrát se ještě Boží přikázání ctila.

I kdyby všichni lidé na naší planetě světili neděli, ještě to z ní neudělá svatý den. Jako svatý může určitý den ustanovit jedině Bůh. A on to udělal už při stvoření světa.

Ježíšovi učedníci měli jasno v tom, jak se zachovat:

Petr a apoštolové odpověděli: „Boha je třeba poslouchat, ne lidi.“ (Sk 5,29)



Podobná témata

Katolicismus

"Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“" | Přihlásit/Vytvořit účet | 66 komentáře | Search Discussion
Za obsah komentáře zodpovídá jeho autor.

Není povoleno posílat komentáře anonymně, prosím registrijte se

Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Elo v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 05:52:08 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
 Zdravím anonymného - pravdepodobne - adventistu, či nejakého horlivca za sobotu. Odporúčam o tejto problematike prečítať si článok na GS "Prečo svätia kresťania nedeľu a nie sobotu", kde sa všetko dôkladne rozdiskutovalo a prišlo k vývodu, že naozaj je správnejšie a odpovedá to aj Biblii - svätiť nedeľu, a nie sobotu.

Nedeľa je to deň Pána:             
- deň keď Pán vstal zmŕtvych, a je novým stvorením a my v Ňom tiež
- ako obdoba prvého dňa, ked bolo stvorené svetlo, Kristus je našim Svetlom. svetlom sveta, a veľmi vhodným symbolom toho ej slnko práve pre dôstojnosť Krista On má najväčši právo poslúžiť si týmto symbolom, ako nejaké pohanské náboženstvá...
- je to deň zoslania Svätého Ducha, a my v Kristovi máme podľa Pavla žiť "v Duchu, a nie "pod zákonom"...

Starozákonná sobota s jej "praktickým" obsahom, pokiaľ ide o svätenie, odpočinok, osobitné zasvätenie Pánovi a i. sa preto v tomto zmysle má rozumne presunúť na nedeľu a v nedeľu sa záčastniť tradične prvokresťanského eucharistického zhromeaždenia, či bohoslužby, ako sa dá dočítať v náznakoch už z Nového zákona, no celkom rukolapne doložiť najstaršou kresťanskou tradíciou... Sotbota je preto podľa kresťanov /sv. Irenej/ symbolom starého poriadku, kým nedeľa symbolom nového poriadku, podľa ktorej sa patrí kresťanom riadiť...



Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: poutnick v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 08:23:07 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
V pasáži na kterou se odvoláváte se nepíše o svatém otci ale o otci jako takovém. A také o mistru a učiteli. Zkuste se zamyslet nad tím jestli jste někdy nenazval otcem toho muže který bydlel s Vaší matkou. Jestli jste neříkal ženě která Vás učila číst a psát paní učitelko. Mistře nebo pane mistr nějakému učenci, umělci či řemeslníkovi. Já tomu rozumím tak že mistrů, učitelů, pánů a otců je na světě mnoho. Někteří jsou svatí a jiní ne. Mistr, Učitel, Pán a Otec je ale opravdu jen jeden. Ve třech Osobách. Myslím že alespoň tohle máme společné, pokud jste opravdu adventista a ne někdo kdo chce téhle církvi prokázat medvědí službu a popudit proti ní evangelíky.
Jestli Vás zajímá proč Ježíš zavedl neděli na místo soboty a setkával se s apoštoly tak se s tím zkuste obrátit v modlitbě přímo na Něho. Tahle věc se myslím řešila v církvi dost brzo. Společně s čistými a nečistými pokrmy, obrácenými pohany, obřízkou a Mojžíšovým zákonem. To že máme poslouchat Boha a ne lidi je dobrá rada. Zkuste se podle ní řídit sám a dopřejte to i druhým v souvislosti s Vámi. Ani Vy nejste Bůh. Jste jen stvořen k Jeho obrazu, jako každý člověk.



Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Cizinec (info@cizinec.com) v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 09:34:12 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu) http://www.cizinec.com/
  Nevidím v sobotě nijaký rozpor.

  Někteří křesťané z úcty k Božímu slovu a z příkladu Božího lidu zachovávají sobotní odpočinek, někteří už neodpočívají vůbec a čekají, že budou odpočívat až v nebi, někteří odpočívají, kdy se jim zachce a někteří přijali jako zákon odpočinek v den Boha slunce. Kromě toho, že se projeví, pod jakou autoritu se člověk řadí, na tom není nic významného.

  Nevěřící v tom mají docela jasno - v sobotu odpočívají po šichtě a neděli využijí na nákupy a domácí práce. Protože Bohem daný přirozený řád není potřeba nějak prosazovat - to potřebují jiné řády.



Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 10:40:25 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
http://tisk.cirkev.cz/ze-zahranici/volna-nedele-je-pilirem-evropskeho-socialniho-modelu-i-kulturniho-dedictvi.html

http://tisk.cirkev.cz/res/data/041/004732.doc?seek=1234515114

  Boh dal človekovi slobodnu vôľu ,či bude zachovavať Sobotu ako posväteny deň a pamiatku na stvorenie , alebo Nedelu ako pamiatku zmrtvychvstania Ježiša Krista.
  Ale ,ked sa jedna o vinucovanie  zachovavania Nedele pomocov štatnych zakonov, tak to je už obmedzovanie slobody svädomia a hraniči to s násilím a prenasledovaním. Napriklad, ten kto sa nepodriadi zakonu štatu zachovavať nedeľu navrhnutu cirkvou, tak bude odsudeny.A to s kresťanstvom už nema nič spoločne.  
 
  Dobra kniha na tu problematiku "Cirkev A štát". 

Rím – príklad spojenia cirkvi a štátu. Nedeľný zákon v USA naráža na Kristov princíp slobody. Jednoduchá logika argumentov.




Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Magdalena07 v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 20:06:26 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
A co uděláme s tímto výrokem Mk 2., 27: "Sobota je  učiněna pro člověka, a ne člověk rpo sobotu". ???

Magdalena



Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Momonka v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 20:49:26 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Ve své podstatě je to velmi jednoduché:

Bůh požehnal dni sedmému a posvětil ho (sobotu). (Gn 2,1) Podotýkám, že na světě ještě nebyl ani jeden Žid. No a člověk si požehnal a posvětil den první (neděli). Marně zde budu hledat odkaz v bibli...
Nic víc, nic míň.




Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Magdalena07 v Čtvrtek, 22. říjen 2009 @ 22:46:24 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Ježíš říká: L 16, 17:  Spíše pomine nebe a země, než by padla jediná čárka zákona.
               Mt.5, 17-20   Nedomnívejte se, že jsem přišel Zákon zrušit...
Jestli si uvědomíme, že Ježíš přišel Zákon naplnit a to Láskou a milosrdenstvím, pak taky pochopíme, že neruší sobotu,(protože  sobota byla učiněna pro člověka), ale naplňuje ji tak, aby se stala radostí a požehnáním a nikoliv břemenem, jak to ze soboty učinili zákoníci a farizeové.

Záleží na každém, jestli využije požehnání sobotního dne nebo ne.




Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: Frantisek100 v Pátek, 23. říjen 2009 @ 05:22:14 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Nejsem adventista a nemám nic proti sobotě. Naopak biblicky je věrohodnější než neděle. O neděli v Bibli celkem nic není. Že křesťané začali světit den Slunce je práce Satana. Místo pravého Boha uctívat člověka, církevního funkcionáře nebo nějakého svatého... A pak se toto uctívání neděle stává tradicí. Jak mohli chudáci lidé vědět, že to není pravda, když neuměli číst a neměli Bibli. Museli věřit těm, kteří jim to řekli. To je veliký hřích církve, která si změnila Bibli tak, jak potřebovala a lidem vydávala za pravdu to, co pravdou není. Možná tu také šlo o snahu odlišit se od židů. Kdo ví. ale rozhodně neděle není to, čemu požehnal Bůh už v ráji a co zadal na Mojžíšovy desky. Jak drzý je člověk, že mění Boží vůli a jak je Bůh trpělivý, že to toleruje. Tato pravda mne vyrazila dech a uvědomil jsem si, jak dá vše zneužít. Obyčejní lidé to neví a přijímají to, co jim říkají jejich duchovní vůdci. Světí neděli v dobré víře, proto proti nim nic nemám. Ale ti, kteří to vědí, a přesto ve lži pokračují, jsou velicí hříšníci a hrobaři církve.

Možná, že za odpor proti neděli mohou i někteří adventisté sami. Tvrdit, že když nebudu světit sobotu, nebudu spasen, je nesmysl.
Sobota nemá být břímě, ala krásný požehnaný den, kdy odpočívám a věnuji se duchovním věcem více než během celého týdne. A co se týká práce, potřebuje-li někdo pomoc v sobotu, tak mu pomohu, protože i v sobotu mohu dělat dobré skutky ne kvůli svému spasení, protože to je milost Boží, ale proto, že miluji nejen sebe,a le i bližního. Proto mu pomohu i prací v soboru, když je to nutné.

Sobotu je významnější než neděle, protože ji vyvolil sám Bůh a nikoliv člověk, jako se to stalo v případě neděle.




Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: rudinec v Pátek, 23. říjen 2009 @ 11:34:17 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
 novém důrazu, který patrně odráží papežův zájem o otázky životního prostředí, navrhl, že neděle by měla být slavena nejen jako den odpočinku, ale také jako „každotýdenní církevní slavnost stvoření.“


štvrté prikázanie:8  Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil.
9  Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo.
10  Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nijakého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, ktorý je v tvojich bránach.
11  Lebo šesť dní činil Hospodin nebesia a zem, more a všetko, čo je v nich, a odpočinul siedmeho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a posvätil ho.

Z tohto prikázania je jasné:že Židia museli svätiť sobotu na pamiatku stvorenia.Museli odpočívať,tak ako odpočíval Hospodin.

Ak papeš tvrdí,že nedeľa ma byť i sviatkom stvorenia,tak vlastne nevie čo hovorí. 

Večšina reformátorov nazývala úrad papeža antikristom.Myslím,že tu prezývku si zaslúži ,petože všetci papeži v doterajšej histórii až 90% toho učili bolo presnym  opakom toho, čo sa píše v Biblii.



K Sobote (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Pátek, 23. říjen 2009 @ 16:24:37 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
SOBOTNÝ ODPOČINOK

  Slovo "sabat" znamená odpočinok. Je to nepreložené židovské slovo, ktorého význam je
odpočinok. Takže tam, kde čítame: "Siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha," je to to isté, akobysme
čítali: "Siedmy deň je odpočinok Hospodina, tvojho Boha." Že je to tak bude jasné každému, kto si
spomenie na vyhlásenie, že v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré konal.Nože pamätajme, že sme vyzývaní na zachovávanie Pánovej soboty. V týchto dňoch počujeme
také výrazy ako "židovská sobota", "kontinentálna (európska) sobota", "puritánska sobota", "americká sobota", "kresťanská sobota" atď., ale jediná sobota, o ktorej nám hovorí Biblia, je "sobota Hospodina,
tvojho Boha". "Avšak mojej soboty budete ostríhať" (2 Moj 31,13). Hospodin hovorí o sobote ako o
"mojom svätom dni" (Iz 58,13). Preto máme zachovávať Hospodinov odpočinok. Máme sa zdržať
nielen svojej vlastnej práce v deň, v ktorom si odpočinul Hospodin, ale máme tiež zachovávať Jeho
odpočinok. Čo to znamená? Pozrime sa na to.Spasiteľ nám hovorí, že "Boh je (nejaký) Duch" (J 4,24). Presnejší je text v Revidovanej verzii Biblie: "Boh je Duch." Nie je len jeden z množstva duchov, ale Duch. Je to duchovná, nie telesnábytosť. Znamená to, že je len tieň? Vôbec nie. Jediné trvanlivé veci sú duchovné. Boh je podstata, lebo
je napísané, že Kristus je "obraz Jeho podstaty" (Žid 1,3, R.V.). Je to pomýlená predstava, ku ktorejsme náchylní, že duchovné veci sú neskutočné. "Je duševné telo, je i duchovné telo" (1 Kor 15,44).
Kristovo telo po Jeho vzkriesení, telo, s ktorým vystúpil do neba, bolo istotne duchovné telo a predsa
bolo veľmi reálne a hmatateľné. Nevieme povedať, čo je to duchovné telo, ale vieme, že je nekonečne
vyššie a dokonalejšie ako naše telesné telá a nepodlieha ich obmedzeniam.
Boh je Duch, preto bol Jeho odpočinok po stvorení duchovný. Pri stvorení zeme nenastalatelesná únava. "Večný Boh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva" (Iz 40,28).
Stvorenie nebola telesná práca, ale celkom duchovná. Boh povedal a stalo sa. A Jeho slovo je duch.
Zachovávať Božiu sobotu alebo odpočinok znamená teda tešiť sa z duchovného odpočinku. Sobota je urená nielen na telesný, ale aj na duchovný odpočinok. Má väčší význam, než aký sa jej bežne
pripisuje. Je pravda, že v ten deň je nám uložené nepracovať, ale prerušenie telesnej práce v sobotný deň je len symbolom duchovného odpočinku, ktorý Boh dáva tým, čo Ho prijímajú ako Stvoriteľa
všetkých vecí. Bez duchovného odpočinku niet skutočného zachovávania soboty. Hospodin hovorí, žetí, ktorí odvrátia svoje nohy od soboty a nechodia po svojich vlastných cestách v Jeho svätý deň, ale
nazvú sobotu potešením, svätou Pánovou, ctenou, budú sa radovať v Pánovi (Iz 58,13.14). Človek samôže v siedmy deň zdržať práce tak úzkostlivo ako najstriktnejší farizej a predsa – ak nepozná Pána
Ježiša Krista a neraduje sa v Ňom – nezachováva Sobotu Pánovu. Skutočný sobotný odpočinok sa dá nájsť iba v Kristovi.
Nezabúdajme, že sobota bola daná človeku v raji skôr, ako vošiel hriech do sveta. Adam dostalprácu, ale nie únavnú. Práca nie je súčasťou kliatby, ale únava z nej áno. Až po páde bolo Adamovi
povedané: "Zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života. Tŕniea bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu. V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa
nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš" (1 Moj 3,17-19).
A všetko toto preto, že zhrešil. Keby bol zostal verný Bohu, zem by bola hojne rodila len dobré a práca by bola potešením. A sobota by sa predsa zachovávala, nie ako odpočinok pre telo, ktoré by sa nikdy
by bola potešením. A sobota by sa predsa zachovávala, nie ako odpočinok pre telo, ktoré by sa nikdy
neunavilo, ale ako čas radostného spoločenstva s Bohom.
Nachádzame tu praktické poučenie o sobotnej legislatíve. Keby bola sobota len na to, aby dala
človeku telesný odpočinok, takže by sa nasledujúci týždeň mohol ešte horlivejšie hnať za majetkom,
vláda by mohla požadovať od všetkých ľudí jej dodržiavanie. Lenže sobotný odpočinok je duchovný,preto je očividne nemožné nútiť niekoho, aby zachovával sobotu. Duchovné sa týka Božieho Ducha.
Keďže je sobotný odpočinok duchovný, je to odpočinok, ktorý môže dať len Boží Duch, a ten nepodliehazákonom parlamentu alebo súdnym výnosom. Hoci sa siedmy deň, deň, ktorý sám Hospodin požehnal
a posvätil, snažili vynútiť, výsledok bol rovnaký. Boh nepoužíva nátlak a neoprávnil žiadneho človekaalebo skupinu
ľudí, aby ho používal namiesto Neho. Sobota je pre človeka, je to najväčšie požehnanie,
aké pre neho Boh má. Práve ona mu ukazuje moc, ktorou môže byť spasený. Nútiť ľudí, abyzachovávali sobotu, by teda bolo to isté ako núti ť ich, aby boli spasení. Kristus hovorí, že potiahne ľudík sebe, lenže On ich neženie. Je Dobrý pastier a ako taký ide pred svojimi ovečkami a vedie ich svojím
hlasom, neženie ich palicou.Je jasné, že cieľom sobotného dňa nie je iba telesné zotavenie a že púhe zdržanie sa telesnej
práce vôbec nie je jadrom zachovávania soboty. A predsa je úplné prerušenie našej vlastnej práce
akéhokoľvek druhu v siedmom dni prikázané. Nielen pre to, aby sme mali čas bez prerušenia premýšľať o Božích dielach, ale aby sme si tiež vštepili veľmi potrebné poučenie o dôvere v Boha. Keď upustíme
od všetkej svojej práce, ktorou si zarábame na živobytie, pripomína nám to skutočnosť, že Boh námdáva nielen duchovné požehnania, ale aj všetky časné potreby. Uznávame tým, že hoci poslúchame
jeho príkaz a pracujeme, aby sme si zarobili na chlieb, sme na Ňom závislí tak, akoby sme nerobili nič.Náležité chápanie soboty a jej zámeru teda navždy uspokojí otázku, ktorú si často kladú ľudia
presvedčení o tom, že by mali poslúchať Boha v záležitosti zachovávania soboty. Tá otázka znie: "Kebysom mal zachovávať siedmy deň, ako by som sa uživil? Nepochybne stratím svoje postavenie a pretože
ten deň zachováva len pomerne málo ľudí a je hlavným pracovným dňom týždňa, nenájdem sizamestnanie.
Čo môžem urobiť?" Ja vravím, že takúto otázku nikdy nepoloží ten, kto pozná povahu
a cieľ soboty. Ten bude totiž vedieť, že samotná sobota ukazuje na odpoveď. Samotným zmyslomzachovávania soboty je dokonalá dôvera v Boha, ktorého moc stvorila vesmír z ničoho a udržiava ho, a
ktorého láska k svojim stvoreniam sa rovná Jeho moci robiť im dobre.Tiež to vyrieši otázku, či skôr zabráni jej vzniku, či by mal človek vo vrcholnej núdzi v sobotu
pracovať v žatve, keď to vyzerá ako jediná nádej zabezpečenia úrody. Bude vedieť, že Boh, ktorý jedinýdáva zrnu rásť, je plne schopný ochrániť ho alebo sa o človeka hojne postarať iným spôsobom, keby
bola úroda zničená. Všetci však budú chápať, že dokonalé zachovávanie soboty je v súlade s udelenímvšetkej potrebnej starostlivosti postihnutému. Lebo sobota samotná nám pripomína, že Boh je "milostivý a plný súcitu".
ODPOČINOK, KTORÝ ZOSTÁVA

"Bojme sa teda, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku,
nezdal sa niekto z vás, že zaostal. Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium, ako aj tamtým. Ale tamtým
neosožilo slovo zvesti, pretože sa nezmiešalo s vierou tých, ktorí počuli. Lebo vchádzame do odpočinku
my, ktorí sme uverili, ako povedal: Takže som prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho
odpočinku, hoci sú diela učinené od založenia sveta. Lebo o siedmom dni povedal kdesi takto: A Boh
odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel... Tak teda ešte zostáva sobotenie, odpočinok ľuduBožiemu. Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich" (Žid 4,1-10).
" (Žid 4,1-10).Odpočinok, o ktorom sa tu hovorí, je očividne ten, ktorý zostáva pre Boží ľud vo večnom
kráľovstve nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Je to obnovený odpočinok zo zeme, ktorý dávni Židia
kvôli nevere nedosiahli. To, čo prijali v kanaánskej zemi, bol len tieň skutočného odpočinku, ktorý i Boh zasľúbil. To isté evanjelium o kráľovstve, ktoré sa káže nám, sa kázalo najprv im. Čo však má
siedmy deň do činenia s tým večným odpočinkom v Božom kráľovstve? Uvidíme.
Ako sme videli, sobota je pamätník stvorenia. Nezabúdajme však, že bola daná v čase, keď
"Boh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré". Sobota teda oslavuje dokonalé stvorenie.
Pripomína nám, že zem nebola vždy v takom stave, v akom ju vidíme teraz. Nuž a pretože žiadne Božie
slovo nesklame a každý zámer bude vykonaný, tak isto ako nám sobota pripomína dokonalé stvorenie,
dokončené ako príbytok pre človeka, ubezpečuje nás, že zem bude obnovená a pripravená ako
príbytok pre tých, ktorí budú uspôsobení pre dedičstvo svätých vo svetle."
Ale tamtí sa budú hanbiť, aj rumenieť budú od hanby, všetci ta pôjdu spolu v hanbe tí, ktorí
vyrábajú obrazy. Ale Izrael bude spasený Hospodinom spasením vekov; nebudete sa hanbiť aninebudete rumenieť od hanby až na veky veku. Lebo takto hovorí Hospodin, stvoriteľ nebies, a on je
Boh, tvorca zeme a jej učiniteľ; on ju postavil tak, aby stála; nestvoril jej prázdnej; utvoril ju nato, aby sabývalo na nej. Ja Hospodin, a niet iného" (Iz 45,16-18).
" (Iz 45,16-18).
Boh stvoril zem a dal na ňu človeka. Človek bol pri stvorení bezúhonný. Boh preto zamýšľal,aby zem obývali dokonalé bytosti. Dal im sobotu, aby mysleli na svojho Stvoriteľa a zachovali si svoju
dokonalosť, nielen telesnú, ale aj duchovnú. Človek s dokonalým charakterom bol stvorený na Božíobraz. Sobotu mal zachovávať ako pripomienku duchovnej dokonalosti, ktorú dostal od Boha a ktorý ju
ako jediný mohol zachovať. Do tohto dokonalého stavu obnoví Pán zem a skrze evanjelium si pripravujedokonalý
ľud, ktorý bude obnovenú zem obývať. Hoci človek padol a zem bola poškvrnená, sobota,
úlomok z raja, človeku stále zostáva ako pripomienka toho, čo Boh na počiatku pripravil, a akoprostriedok, ktorý ho pozdvihne do toho vysokého postavenia, aby sa z neho mohol po obnovení tešiť.
Odpočinok, ktorý zostáva, je teda obnovená zem a obnovený raj. Diela boli dokončené odzaloženia sveta.
Čiže akonáhle bola stvorená zem, bol to odpočinok človeka. Človeku bola daná práca,
ale nie únavná. Striktne doslovný preklad 1 Moj 2,15 by bol, že Boh spôsobil, že človek odpočívalv záhrade, ktorú On zasadil. Dal človeku odpočinok na zemi, ktorá bola prichystaná, aby sa z nej tešil.
Dôkazom toho sú slová: "A Boh odpočíval siedmy deň od všetkých svojich diel."Vtedy bola sobota daná
človeku ako znamenie, že má po celú večnosť odpočívať s Pánom. Mal
sa teda tešiť z duchovného odpočinku – dokonalej slobody od všetkých hriechov.Boh po
čas šiestich dní hovoril slová, ktoré uviedli zem do jej dokonalého stavu. Potom si
odpočinul. Prestal hovoriť a Jeho slovo, ktoré žije a prebýva naveky, naďalej udržiavalo to, čo stvoril.Boh sa tak spoľahol na svoje slovo. Mohol si odpočinúť od diela stvorenia v dokonalej dôvere, že Jeho
slovo bude udržiavať vesmír. Tak keď my zachovávame sobotu Pánovu, jednoducho prijímameodpo činok, ktorý prichádza, keď sa usadíme na Božích zasľúbeniach.
Tak teda "my, ktorí sme uverili, vchádzame do odpočinku" (Žid 4,3). A ten, kto vošiel doodpočinku, upustil tiež od svojich vlastných diel tak ako Boh od svojich. Skôr, ako ľudia plne prijmú
jednoduché Pánovo slovo, všetko je zo seba. Skutky tela sú len hriechom a hoci ľudia vyznávajú, žeslúžia Bohu a úprimne túžia konať správne, ich vlastné skutky sú nakoniec zlyhaniami. "Všetka naša
spravodlivosť je ako ohyzdné rúcho" (Iz 64,6). Keď si však uvedomíme moc Božieho slova a vieme, žemôže posilnť tých, ktorí mu veria, upustíme od vlastných skutkov a dovolíme Bohu, aby v nás pôsobil
chcenie i činenie podľa Jeho dobrej vôle. Vtedy sú všetky naše skutky vykonané v Ňom a sú správne.To je skutočný odpočinok. Odpočinok, ktorý prichádza, keď si uvedomíme, že spása neprichádza z nás,
ale zo slova, ktoré stvorilo nebesia a zem a ktoré ich udržiava, je ten odpočinok, ktorý nám prinášasobota, keď sa zachováva podľa Pánovho zámeru.
Všimnime si, že máme pamätať na sobotný deň, aby sme ho svätili. Je svätý a ako taký homáme zachovať. Nemáme ho urobiť svätým, to by bolo nemožné. Urobiť to mohol len Boh. Žiadny náš
skutok nemôže pridať k jeho svätosti, ani z nej ubrať. Ani my sa nemáme robiť svätými jej náležitýmdodržiavaním. To by sme nedokázali. Ale tá istá moc, ktorá posvätila sobotný deň, posvätí aj nás. Je to
moc, ktorá stvorila vesmír. Je to tvorivá moc, ktorou máme byť posvätení, lebo Kristus je Stvoriteľ a stalsa pre nás múdrosťou, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením. Boh nám dal sobotu – pamätník
svojej stvoriteľskej moci – aby sme vedeli, že On je Boh, ktorý nás posväcuje.
Toto je odpočinok, ktorý dáva Kristus všetkým, ktorí prichádzajú k Nemu. Hovorí: " Poďte ku
mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Vezmite moje jarmo na sebaa učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie svojim dušiam" (Mt11,28.29). Máme prísť a spočinúť na slove, ktoré udržiava vesmír. Presne toto znamená sobota.
" (Mt11,28.29). Máme prísť a spočinúť na slove, ktoré udržiava vesmír. Presne toto znamená sobota.
Pripomína stvorenie. Ale vykúpenie je jednoducho moc, ktorá stvorila všetky veci a obnovuje ich.
Sobota tak označuje najväčšie vymoženosti evanjelia.
Vidíme, že sobota bola daná v raji a že je súčasťou toho odpočinku, do ktorého vošiel Boh. Keď
sa zachováva v duchu a pravde, je to kúsok raja, ktorý sa pre nás zachoval počas všetkých zmien,
spôsobených kliatbou. A pretože Boh nestvoril zem zbytočne, ale aby bola obývaná takou istou triedou
ľudí, akých na nej najskôr umiestnil, tak to ešte bude. Sobota preto nie je len časťou pôvodného raja,
zachovanou pre nás, ale je tiež zhodná s tým odpočinkom, z ktorého sa budú tešiť Boží svätí po celú večnosť. Pre tých, ktorí plne prijímajú Spasiteľa a bez výhrad sa Mu odovzdávajú, sa nebo skutočne
začína na zemi. Sobota – úlomok raja – premosťuje priepasť zo strateného raja do raja obnoveného
a nakoľko je pamätníkom prvého, je zárukou druhého.
Či teda sobota nie je naozaj potešením? Môže ju niekto, kto chápe jej význam, považovať za čosi iné ako požehnanie? Boží muž nám dal pieseň pre sobotný deň, v ktorej ukazuje, ako si ju mámectiť a čo má pre nás urobiť: "Dobre je oslavovať Hospodina a spievať tvojmu menu žalmy, ó, Najvyšší!
Zvestovať za rána tvoju milosť a tvoju pravdu po nociach pri nástroji o desiatich strunách, pri harfe, pri
ľúbezných zvukoch hudby na citaru. Lebo si ma obveselil, Hospodine, svojím dielom; plesať budem preskutky tvojich rúk
" (Ž 92,2-5). Máme byť silní v Pánovi a v Jeho moci. Máme byť víťazmi "skrze Toho,
ktorý nás miloval". Keď nás teda obkľúči pokušenie, musíme len myslieť na Božiu moc – moc, ktorástvorila svety z ni
čoho – a vedieť, že ak ju prijmeme, bude použitá na naše oslobodenie. Pre Pána nie je
nič príliš ťažké a nič Mu neodolá. Všetky Satanove zástupy nemajú žiadnu moc, keď sa zapoja do bojas Ním. Kristus "
odzbrojil kniežatstvá a vrchnosti" (Kol 2,15). Keď sa spoľahneme na tú moc, víťazstvo je
už vybojované. Veci, ktoré stvoril Boh, nám pripomínajú Jeho moc a tak jasáme v diele Jeho rúk. Toto
slávne víťazstvo nám chce sobota priniesť.
Tak ako je sobota znamením dokonalého stvorenia, je pečaťou nového stvorenia v Kristovi.Je to preto Božia pečať, ktorú dáva Boží duch. Prišla z raja a je súčasťou jeho zvyšku, preto ukazuje, že
tí, ktorí ju zachovávajú v duchu (nielen formálne), sú veľkou Božou mocou predurčení na miesto v raji.A tak sa stane, že v nadchádzajúcich vekoch, keď bude raj obnovený, bude každé telo spoločne
prichádzať od soboty do soboty, aby sa klaňali Bohu, ktorého láska, moc a dobrota v Kristovi im dalapodiel na sláve Jeho prítomnosti. A keď sa zhromaždia v tie trikrát požehnané sobotné dni, budú
spievať: "Hoden je Baránok, ten zabitý, vziať moc a bohatstvo a múdrosť a vládu a česť a slávua dobrorečenie." Ale zástup vykúpených nebude vo svojich chválach osamotený. Všetky Božie diela Ho
chvália už teraz, kým vzdychajú a čakajú na vykúpenie. Ale potom, keď bude odstránená každá stopakliatby a evanjelium prinesie späť pôvodné stvorenie, "Každé stvorenie, ktoré je na nebi a na zemi
a pod zemou a na mori, a všetko, čo je v nich," sa dokonale spoja, sťa jedným hlasom vraviac:
"Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť a sláva a sila na veky vekov" (Zj 5,12.13).


Toto je odpočinok, ktorý dáva Kristus všetkým, ktorí prichádzajú k Nemu. Hovorí: " " (Mt11,28.29). Máme prísť a spočinúť na slove, ktoré udržiava vesmír. Presne toto znamená sobota. sa zachováva v duchu a pravde, je to kúsok raja, ktorý sa pre nás zachoval počas všetkých zmien, ľudí, akých na nej najskôr umiestnil, tak to ešte bude. Sobota preto nie je len časťou pôvodného raja, " (Ž 92,2-5). Máme byť silní v Pánovi a v Jeho moci. Máme byť víťazmi "čoho – a vedieť, že ak ju prijmeme, bude použitá na naše oslobodenie. Pre Pána nie je " (Kol 2,15). Keď sa spoľahneme na tú moc, víťazstvo je slávne víťazstvo nám chce sobota priniesť.



Re: Papež: „Neděle je den, kdy by mělo být oslavováno stvoření“ (Skóre: 1)
Vložil: skalaa v Sobota, 24. říjen 2009 @ 21:43:33 CEST
(O uživateli | Poslat zprávu)
Kniha  :Rehabilitácia soboty od
Dušana Seberíniho len za 1.7Eur

Analogický pohľad na biblický deň odpočinku od nezávislého bádateľa. Aký je Boží odkaz pre ľudí 21. storočia?

http://sion.profitux.cz/pagina/index.php?page=literatura



Sobota a neděle jsou lidskou konvencí (Skóre: 1)
Vložil: Marobud v Neděle, 25. říjen 2009 @ 16:42:10 CET
(O uživateli | Poslat zprávu)
Vemte si datovou čáru: na Aljašce máte sobotu a pár kilomertrů vedle, za Beringovým průlivem je neděle. Kdo to dělá správně?
Co ti, kdo pravidelně cestují mezi Japonskem a Amerikou a mají tu šestidenní týden, tu osmidenní? Měl Bůh radši stvořit Zemi jako placku?

Nevěřím, že ldié byli schopni počítat správně dny od stvoření světa.



Stránka vygenerována za: 0.60 sekundy