JEŽIŠOVA BEZ-NÁRODNOSŤ
A BEZ-OTCOVSTVO

O Tomto Kráľovi Spravodlivosti a Vládcovi Pokoja, Ktorý je "nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho, by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať ušami." (Žid. 5,10-11). V Žid. 7,3 pokračuje: "Bez otca, bez matky, bez rodokmeňa (národnosti), Jeho dni sú bez začiatku, Jeho život bez konca, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva Kňazom naveky" ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva Kňazom naveky"

BEZ MATKY V Žid. 7,3 sme nečítali len to, že Ježiš nemá otca, ale že nemá ani matku. Niekto by sa mohol opýtať: "Ako je to vôbec možné?" Veď sa narodil z panny Márie! Áno, Mária zdanlivo spĺňala úlohu Ježišovej matky, ale pozrime sa za tým presnejšie. Prečítajme si Žid. 7,16. Je to obdivuhodné! Hovorí sa o Ježišovi, "Ktorý sa nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života", alebo ako Ježiš hovorí: má život sám v sebe (Ján 5,26). Ježiš sa nenarodil podľa telesných zákonitostí ako my. Nie z otca a matky, ale z Boha. Podobne ako bol tvorený a formovaný Adam. Toto už môžeme čítať ako predpoveď v Žalme 139, 14-16: "Velebím Teba, že som učinený tak čudesne... Žiadna moja kosť nebola ukrytá pred Tebou, keď som bol stvárňovaný v skrytosti; utkaný som bol v hlbinách Zeme. Tvoje oči videli môj trup, keď som bol v zárodku a v Tvojej knihe sú zaznačené všetky moje údy ako aj dni, v ktorých boli utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich." Podobne píše aj v Žid. 10,5: "Preto keď prichádza na svet hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale si mi ustrojil telo."

Anjel oznámil Márii, že jedno dieťa bude formované v jej maternici. Ona sa aj opýtala anjela: "Ako sa to stane, keď ja nepoznám muža?" A anjel jej odpovedal tak, aby to Mária pochopila: "SVÄTÝ DUCH ZOSTÚPI na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni, preto aj to splodené SVÄTÉ sa bude volať Syn Boží." (Lukáš 1,34-35). Ježiš je tu pomenovaný viacerými menami. Ježiš vysvetľuje, že On je ten, Ktorý MÁ ŽIVOT SÁM V SEBE, Ktorý zostúpil z nebies na Máriu: "Ja som ten chlieb ŽIVOTA... Ktorý ZOSTÚPIL Z NEBA." (Ján 6,35.38.51). Ďalej v Efezanom 4,10 sa hovorí: "Ten, Ktorý zostúpil, je ten istý, Ktorý aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko." Boh teda v jednej panne (v Márii) utvoril pre seba ľudské telo, aby sa nenápadne mohol narodiť v rodine človeka. Na základe takéhoto súvisu budú pochopiteľné Ježišove výroky prehovorené k Márii ako napr. "Čo mám s tebou, žena?" (Ján 2,4). Potom bude pochopiteľná aj tá pozoruhodná vec, že Ježiš nikdy nenazýval Máriu svojou matkou, ale ŽENOU. K tomu sa neskôr vrátime.

Mária bola služobnica Božia, ktorú si Boh vyvolil ako požičanú matku. Práve preto sa Mária v skutočnosti nemôže nazvať Ježišovou matkou a už vôbec nie matkou Božou. Aj ona bola iba zdanlivo Ježišovou "vychovávajúcou matkou", ako bol Jozef "vychovávajúcim otcom": "Bez otca, bez matky, bez rodo- kmeňa, Jeho dni nemajú začiatku, ani Jeho život nemá konca." (Žid. 7,3).

Boh vytvoril Ježiša podobného nám preto, aby Ho ľudia nemohli spoznať podľa zovňajšku a aby vykúpenie ľudstva smrťou na kríži, pre ktoré sa rozhodol, mohol vykonať (Žid. 2,14). Ježiš je nazvaný Synom Božím a tiež aj Synom Človeka; Synom Človeka preto, lebo vyzeral ako človek. Ostatne v Ježišovej dobe a v Biblii vcelku často nachádzame výraz synovia človeka vzťahujúci sa na ľudí (ako už bolo spomenuté). Boh nemá syna tak, ako ho majú ľudia – od otca a matky. A predsa Ježiša nazývali aj Synom Božím, lebo sa narodil z Boha. V pre- nesenom zmysle Boh Ho "splodil a zrodil" (Žalm 2,7; Žid. 5,5; Ján 7,29; V.Mojžišova 32,18).

OBDARENÁ MILOSŤOU Mária nebola bezhriešna. Už anjel, ktorý ohlásil Ježišove narodenie, ju oslovil: "Raduj sa, obdarená milosťou! ... Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha!" (Lukáš 1,28.30). Teda aj Mária potrebovala milosť a odpustenie hriechov. Ešte budeme vidieť, že nečinila vždy Božiu vôľu a aj ona potrebovala znovuzrodenie k tomu, aby sa raz dostala do nebeského kráľovstva. "Niet spravodlivého človeka na Zemi", "všetci zhrešili" – teda aj Mária. (Kazateľ 7,20; Žalm 14,3; Rim. 3,10.23). "Musíte sa znovu narodiť" – povedal Ježiš (Ján 3,7). Nepovedal, MUSÍME SA (seba tam nepočítal), ale povedal: "MUSÍTE SA" – vy všetci. Ježiš sa nemusel znovu narodiť. Keby bol od Márie, potom by bol aj On zdedil hriešne sklony. Ježiš sa odvážil povedať o sebe, že On nemá žiadny hriech: "Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu?" (Ján 8,46). Ani pri Jeho odsúdení nenašli príčinu, pre ktorú by Ho mohli obžalovať: "...hoci aj mnohí falošní svedkovia predstúpili, nenašli." (Matúš 26,59-60). Aj v Žid. 7,26-27 môžeme o Ňom čítať: "...nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, Ktorý nepotrebuje – ako veľkňazi – aby prinášal obety najprv za svoje vlastné hriechy..." Ježiš bol bez akejkoľvek chyby. Preto na obeť nesené zvieratá, ktoré Ho symbolizovali, museli byť tiež prísne bezchybné, zdravé a neporušené. Ale o ľuďoch Ježiš vyhlásil: "Nikto z vás neplní zákon." (Ján 7,18-19). Ježiš od Márie nezdedil žiadne hriešne sklony a práve preto ich v sebe ani nenosil. On pochádzal z neba: "Vy ste zdola, JA SOM ZHORA. Vy ste z tohto sveta, JA NIE SOM Z TOHTO SVETA." (Ján 8,23). "TEN, KTORÝ PRIŠIEL ZHORA JE NAD VŠETKÝCH. Kto je zo Zeme, je pozemský a hovorí pozemské veci. Ten, Ktorý prišiel z neba, je nad všetkých" (Ján 3,31). Anjel, ktorý oznámil Márii narodenie Ježiša, tiež zdôraznil: (Ján 3,31). Anjel, ktorý oznámil Márii narodenie Ježiša, tiež zdôraznil: "On bude VEĽKÝ" (Lukáš 1,32). Ak by bol Ježiš taký istý ako každý iný človek (so zdedenými hriešnymi vlastnosťami), ak by Jeho taktiež mohol Satan aj vnútorne pokúšať, potom by nemohol povedať o sebe: "Hľa, tu je niekto väčší ako Jonáš!"; "hľa, tu je niekto väčší ako Šalamún!" (Matúš 12,41-42). On bol viac, bol väčší ako títo veľkí muži: "Velebím Teba, že som UČINENÝ tak ČUDESNE.. Podivné sú Tvoje diela! – a moja duša to vie veľmi dobre." (Žalm 139,14).

JEŽIŠ NEPOČÍTAL SEBA MEDZI
NARODENÝCH ZO ŽIEN Ján Krstiteľ o Ňom povedal: "...to je ten, Ktorý prichádza po mne a stal sa predo mnou, Ktorému ja nie som hoden rozviazať remienok na Jeho obuvi." (Ján 1,27). A Ježiš o Jánovi Krstiteľovi povedal: "Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" (Matúš 11,11). Najväčší, ktorý bol skutočne narodený zo ženy, bol Ján Krstiteľ. Ježiš slovom "veru" posilnil svoje vyhlásenie. Avšak, Ježiš bol omnoho väčší od Jána Krstiteľa, i keď bol na krátky čas učinený o niečo menší od anjelov, ale nie od ľudí! (Žid. 2,9). "Ten bude VEĽKÝ" – povedal anjel Márii (Lukáš 1,32); a Ján sa nepokladal hodným ani k tomu, aby Ježišovi "rozviazal remienok na obuvi". Ježiš sa teda nepočítal medzi ľudí narodených zo žien. On bol iba symbolicky počítaný medzi narodených zo žien. Ježiš bol od Boha (Ján 7,29), bol "formovaný" v živote jednej ženy, "tvorený, akoby v hlbinách Zeme" (podľa Žalmu 139,15). Podľa proroka Simeona bol prihotovený "pred tvárou všetkých národov" (Lukáš 2,31). Panna Mária porodila Ježiša, aby vyrastal v ľudskej rodine a to preto, aby Ho ľudia nespoznali a mohol žiť medzi nimi bez senzácie, ako aj pre rôzne iné príčiny. Raz akási žena zo zástupu zakričala Ježišovi: "BLAHOSLAVENÝ ŽIVOT, KTORÝ ŤA NOSIL, A PRSIA, KTORÉ SI POŽÍVAL!" (Lukáš 11,27-28). Oplatí sa, všimnúť si a zamyslieť sa nad tým, čo povedal Ježiš: "Ba pravda, skôr sú blahoslavení tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho!" Je prekvapujúce, ako voľne rozprávali v tom čase, i pred verejnosťou, o ženských prsiach a materstve (aj sám Ježiš! – viď Lukáš 23,29). Táto žena z davu chcela pripomenúť Ježišovi, že za svoj veľký talent môže ďakovať žene, ktorá Ho porodila. Ježiš to neprepočul, ani neodbavil mávnutím ruky, ale použil to na pre- hlásenie dôležitej pravdy. Ježiš – tak ako inokedy – ani tu nevyvýšil Máriu, hoci mohol povedať: "Veru, moja matka je blahoslavená, že mohla byť matkou Syna Božieho, a že som mohol požívať jej prsia!" Ale nepovedal. No oveľa blahoslavenejšími nazýva tých, ktorí Ho počúvajú a zachovávajú Jeho slovo. Podľa tohto sa Mária nezdržiavala ani medzi Ježišovými poslucháčmi. Čiže my môžeme byť blahoslavenejší ako Mária, pokiaľ počúvame a zachovávame Božie Slovo. Ak by Mária bola skutočne Ježišovou matkou, potom my by sme nemohli byť blahoslavenejší ako ona. Potom by sa nenarodila väčšia zo žien ako Mária, ktorá by dala život Ježišovi a od ktorej by Ježiš dedil. Ale nie Mária bola najväčšia spomedzi tých, ktorí sa narodili zo žien, ale Ján Krstiteľ (ako sme už čítali), ktorý na "púšti" urovnával cestu Ježišovho nástupu a pripravoval srdcia ľudí k prijatiu Ježišovho učenia.

JEŽIŠ NIKDY NENAZÝVA MÁRIU
SVOJOU MATKOU V očiach ľudí bola Mária Ježišovou matkou, ale v Ježišových očiach nikdy. Dobre si všimnime, že Ježiš nikdy nepoužíva v súvislosti s Máriou výraz MOJA MATKA, lebo vedel, že Mária bola iba "nástroj". Bola iba jednou "nádobou", v ktorej bol On formovaný a ktorá Ho porodila, ale NEBOLA JEHO MATKOU. Prečítajme u Matúša v 12. kapitole, v akom pomere bol Ježiš so svojimi príbuznými – verše 46-50: "Kým ešte hovoril k zástupu, hľa, prišli a stáli vonku Jeho matka i Jeho bratia, hľadajúc príležitosť rozprávať sa s Ním. Ktosi mu povedal: "Hľa, Tvoja matka i Tvoji bratia stoja vonku a chcú s Tebou hovoriť." On mu odpovedal: "Kto je moja MATKA a kto sú moji BRATIA?" Vystrel ruku nad Svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka i moji bratia! Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, Ktorý je v nebesiach, TEN je môj brat i sestra i MATKA." Podľa tohto Mária nebola medzi Ježišovými učeníkmi. Nepočúvala Ježišove slová, nemala pôžitok z Ježišovho učenia a neobdivovala prácu Ježišových božských rúk, uzdravovanie a Jeho zázraky... Ježiš mohol už od 12-tich rokov konať veci Boha, keby Ho "vychovávajúci rodičia" pustili na slobodu a nepútali k pozemskej práci. Ježiš im to aj vyčítal: "Či ste nevedeli, že MUSÍM BYŤ VO VECIACH SVOJHO OTCA?" Ale oni nepochopili slová, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný." pp,. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný." (Lukáš 2,49-51). Mária a Jozef teda nepochopili všetko, čo im Ježiš povedal. Mária sa nechala ovplyvniť kňazmi a vlastnými synmi natoľko, že keď Ježiš v 30-tich rokoch konečne opustil rodný dom a podľa proroctva vystúpil ako učiteľ (Lukáš 3,23), bola Ním úplne pohoršená. Odišla spolu so svojimi synmi za Ježišom, aby Ho zobrala domov, lebo si mysleli, že sa pomiatol. Stalo sa presne tak, ako hovoril Simeon prorocké slová k Márii, keď novonarodeného Ježiša predstavili Pánovi: "Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: "Hľa, On je ustanovený na pád pre mnohých... a na znamenie, Ktorému budú protirečiť – aj tvojou vlastnou dušou prenikne meč, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc." (Lukáš 2,34-35). Toto bol jeden prípad, keď sa prejavili pochybovačné myšlienky Máriinho srdca. Mária sa obrátila oveľa neskôr. Po 30-tich rokoch zabudla, že Ježiš sa narodil zázrakom a nie tak ako jej ostatné deti – synovia a dcéry. V Písme Svätom to môžeme čítať aj u Mareka 3,20-21: "Znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli JEHO príbuzní, išli, aby Ho CHYTILI, lebo hovorili: "POMIATOL SA." Toto bola Ježišova rodina, jasne to vidíme z 31.-35. verša: "Prišla JEHO MATKA i JEHO BRATIA. Zostali vonku a dali si Ho zavolať. Okolo Neho sedel zástup a povedali mu: "Hľa, TVOJA MATKA i TVOJI BRATIA i TVOJE SESTRY Ťa vonku hľadajú!" On im odvetil: "KTO JE MOJA MATKA a KTO SÚ MOJI BRATIA?" Rozhliadol sa po tých, ktorí sedeli okolo Neho, a povedal: "HĽA, MOJA MATKA A MOJI BRATIA! LEBO KTO PLNÍ BOŽIU VÔĽU, TEN JE MÔJ BRAT, MOJA SESTRA I MATKA!" Mária teda nečinila Božiu vôľu, keď chcela chytiť Ježiša, a nebola ani medzi Ježišovými poslucháčmi. Ježiš prijal skôr poslucháčov okolo seba a menoval "svojou matkou" a "svojimi bratmi" tých, ktorí boli pripravení učiť sa od Neho. Mária teda nečinila Božiu vôľu, keď chcela chytiť Ježiša, a nebola ani medzi Ježišovými poslucháčmi. Ježiš prijal skôr poslucháčov okolo seba a menoval "svojou matkou" a "svojimi bratmi" tých, ktorí boli pripravení učiť sa od Neho. Teraz sa na to pozrime z druhej strany. Skúsme sa vžiť do situácie chudery Márie! Čiastočne je pochopiteľné, že vieru v Ježiša stratila. Keď jej anjel oznámil narodenie Ježiša, povedal, že bude VEĽKÝ, bude KRÁĽ na tróne Dávidovom, bude kraľovať nad Jakobovým rodom až na veky a Jeho KRÁĽOVSTVU nebude konca. (Lukáš 1,31-33).

SYNOVIA A DCÉRY MÁRIE Je zrejmé, že Ježiš neprijal Máriu za svoju matku, keď mu povedali: "Tu je Tvoja matka...", ba ani Máriine deti neprijal za súrodencov. Neskôr aj Máriini synovia prišli na to, že Ježiš nie je ich pokrvným bratom a ani oni o sebe nehovorili, že sú Ježišovi bratia. Napríklad Júda sa po svojom obrátení nazýva "služobníkom Ježiša Krista", ale v tom istom verši nazýva Jakuba svojím vlastným bratom. Obaja boli synmi Márie (Júda 1,1); len apoštol Pavol bol ten, ktorý prezradil, že tento Jakub je aj Ježišovým bratom (Gal. 1,19). Títo Ježišovi súrodenci (správnejšie povedané: praví synovia Márie) sa obrátili až neskôr, tak ako aj Mária. Mária vedela, že porodila Ježiša. Aj Ježišovi súrodenci vedeli, že vyrastal spolu s nimi v jednej rodine. Preto nevedeli pochopiť a uveriť, že Ježiš je skutočne Boh, Ktorý vzal na seba ľudské telo. "O Tomto (o Ježišovi) vieme, odkiaľ je!" hovorili Židia (Ján 7,27). Ježiša porodila žena a vyrastal v jej rodine. Na svoje Mesiášske vystúpenie čakal 30 rokov a to Ho natoľko zahalilo, že takmer nikto neuveril v Neho ako v zasľúbeného, od Boha prišlého Spasiteľa. Ani Jeho prorokovanie, podivuhodné učenie, uzdravujúce a oživujúce činy nevedeli Máriu a jej synov (tú rodinu, ku ktorej patril) pohnúť k obráteniu – Marek 6,1-6: V Nazarete, Jeho vlasti "keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo Ho veľa ľudí a s údivom hovorili: "Odkiaľ to má TENTO? Aká je to múdrosť, ktorá mu je daná? Čo sú to za prejavy moci, že aj také divy sa dejú skrze Jeho ruky? Vari to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj Jeho sestry?" Pohoršovali sa na Ňom. No Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v Jeho vlasti, medzi Jeho príbuznými a v Jeho dome." Nemohol tam urobiť nijaký zázrak, okrem toho, že na niekoľkých chorých položil ruky – uzdravil ich. A čudoval sa ich nevere." (Viď tiež Matúš 13,53-58). Veru, tí boli neveriaci a bolo potrebné aby sa obrátili. Podľa Ježišových vlastných slov, bol bez cti vo svojom vlastnom dome, čiže Ho nectili ani Mária, ani jej deti. Verili len v to, že stratil rozum. Iní o Ňom tiež hovorili: "Je posadnutý zlým duchom a blázni. Čo Ho počúvate?!" (Ján 10,20). Ježiš sa znovu zdržiaval v Galilei (Jeho domovine), lebo Ho Judaisti chceli zabiť, no svojich učeníkov nechal v Judey. Opäť sa stretol so svojimi neveriacimi bratmi, ktorí si mysleli, že zázraky robí nejakými trikmi. "Jeho bratia mu povedali: "Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj Tvoji učeníci videli, aké skutky konáš. Veď nikto nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!" Lebo ani Jeho bratia neverili v Neho." "Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj Tvoji učeníci videli, aké skutky konáš. Veď nikto nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!" (Ján 7,3-5). Nielenže neverili v Neho, ale sa mu ešte aj posmievali! Takýchto súrodencov mal Ježiš a nimi sa nechala ovplyvňovať aj Mária. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení nachádzame už dvoch z Jeho bratov, Jakuba a Júdu, medzi učeníkmi. Jakubovi hneď dali aj veľkú funkciu. Stal sa predsedom Apoštolského Snemu v Jeruzaleme (Sk.15. kapitola; 21,18; Gal. 1,19). Pavol píše o ňom Galaťanom, z čoho môžeme vidieť, že nebol príliš hodný Ježiša. Z Jeruzalema poslal vyzvedačov za apoštolom Pavlom, aby "vyšpehovali ich slobodu" (Gal. 2,4-5.12). Pavol ich nazýva "falošnými bratmi". Kvôli týmto vyzvedačom, ktorí prišli od Jakuba, aj Peter znovu zakolísal vo svojej viere a správal sa pokrytecky. Peter totiž pred príchodom poslov, spolu jedol s pohanmi a potom sa oddelil: "Ale keď prišiel Peter do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od JAKUBA, jedával spolu s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, ktorí boli z ob- riezky. Spolu s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Petrovi pred všetkými: "Ak ty, súc Žid, žiješ pohansky a nie po židovsky, prečo potom nútiš pohanov prijať židovský spôsob života?!" (Gal. 2,11-14). Teda Jakub a jeho poslovia mali inú mienku než Pavol. Oni si stále mysleli, že pohania (ktorí sú neobrezaní) sú nečistí. Pre toto presvedčenie Pavol tvrdo pokarhal Petra pred ostatnými. Pavol musel odísť na Boží pokyn do Jeruzalema, aby Jakubovi a ostatným "znamenitejším" znovu porozprával posolstvo evanjelia, na ktoré už pozabudli. Usadili sa a nevyšli von, napriek tomu, že mali zvestovať Ježiša každému stvoreniu, dokonca upadli späť k židovským zvykom. Pavlovi nepomáhali ani mravne, ani hmotne. Ba naopak, závideli mu a robili napriek: "Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi, ale zvlášť tým ZNAMENITEJŠÍM... a od tých, ktorí sa ZDAJÚ BYŤ ČÍMSI, (akí boli KEDYSI, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi!); lebo mne tí, ZNAMENITEJŠÍ nič nepridali." (Gal. 2,2.6.). Totižto Pavlovu misijnú prácu ničím nepodporovali. V takýchto veciach mal ruky aj Jakub, Máriin "obrátený" syn.jppp. V takýchto veciach mal ruky aj Jakub, Máriin "obrátený" syn.

ŽENA, HĽA TVOJ SYN Zaujímavé je všimnúť si, že pisatelia Evanjelií Máriu nazývajú vždy Ježišovou "matkou". Naproti tomu Ježiš, od svojho Mesiášskeho vystúpenia až po kríž, pri každej príležitosti hovorí "žena". Akoby poopravuje pisateľa, takže sa pozorný čitateľ nad tým zamyslí. Prečítajme si ďalšie Ježišovo vyhlásenie: "Keď Ježiš videl matku aj učeníka, ktorého miloval, že stojí tam, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!" Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe." (Ján 19,26-27). Ježiš aj tu oslovuje Máriu žena, a zveruje ju Jánovi, aby sa o ňu staral tak, akoby bola jeho vlastnou matkou. Zdá sa, že v tej dobe už Mária zostala sama. Jej muž Jozef už dávno predtým mohol zomrieť. Je zrejmé, že Ježiš bol dlhšiu dobu živiteľom rodiny, a preto mohlo byť také zvláštne aj to, keď zrazu vystúpil ako učiteľ. Ježiš bol prvorodeným synom a podľa židovskej tradície On zaujal v rodine miesto otca. Takto je zvlášť pochopiteľné, že sa o Máriu postaral, aby po Jeho odchode zo Zeme bola zverená do starostlivosti dobrých, láskavých rúk. Pravdepodobne synovia a dcéry Márie boli už v tej dobe zosobášení, alebo neboli príliš starostliví, a asi neboli ani pri Ježišovom kríži. Ježiš najradšej zveril Máriu svojmu milujúcemu učeníkovi Jánovi, aby jej pomáhal v telesných i duchovných potrebách. Mária nevie pomôcť tým, ktorí sa k nej modlia čakajúc pomoc. Veď aj ona sama bola odkázaná na pomoc a opateru, keď žila, a teraz je mŕtva. Podľa povesti žila s Jánom v Smirne (v dnešnom Turecku) a tam aj zomrela.