Tip na Vánoční dárek:

Recenze
Obsah
OBJEDNAT

Hudební portál
GRANO MUSICALIS
mp3 zdarma

Velký pátek

Vzkříšení

absolútna pravda


      Diskusné fórum je ako bumerang...Argumentácia sa naspäť vracia stále dookola v tých istých pravidelných intervaloch.  Čo považujem za najvyššiu autoritu pre život, to ovplyvňuje môj každodenný život. V histórii cirkvi sa vyprofilovalo niekoľko náhľadov na ,,absolútnu autoritu,, v cirkvi...Ak nenájdeme ,,absolútny,, meter pre určenie pravdy, je zbytočné diskutovať a argumentovať...Ponúkam výseč protestantského pohľadu na kanonizáciu staozákonných kníh...je to iba časť z hlbšieho štúdia, ktoré nájdete na http://www.teologickyprogram.dobos.sk/  Na kanonických knihách NZ sa dohodneme....starozákonný kánon je diskutabilný a siaha od uzavretého protestantského až po ,,širokorozchodný,, variabilný pravoslávny...toto štúdium ponúka solídny základ pre ďalšie štúdium argumentov ,,pre,, i ,,proti,,...možno to niekoho naštartuje k hlbšiemu skúmaniu problematiky...i keď asi nikoho nepresvedčí a to ani nie je cieľom tohoto príspevku...

ivanp
------------------------------------------------------------ 

Päť základných postojov (pri hľadaní autority):
1. Sola Ecclesia
2. Prima Scriptura
3. Regula Fidei
4. Sola Scriptura
5. Solo Scriptura

1. Sola Ecclesia: Viera v Tradíciu, reprezentovanú učiteľským úradom Rímskokatolíckej Cirkvi (Magistériom), ktorá je neomylná a rovnocenná Písmu ako zdroju pre učenie. Je to konečná autorita vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa viery a jej praktizovania, keďže definuje a interpretuje Písmo.
Prívrženci: Rímska Cirkev
Tradícia: Tradícia 2
Alternatívny názov: Teória dvoch zdrojov

2. Prima Scriptura: Viera, že Telo Kristovo má dva oddelené zdroje pre autoritu viery a jej
praktizovania: 1) Písmo a 2) Tradíciu. Písmo je primárny zdroj, ale nie je dostatočný zdroj na všetky záležitosti viery a jej praktizovania. Tradícia je totiž ďalší zdroj, ktorý obsahuje dôležité elementy na plnohodnotný kresťanský život.
Prívrženci: Niektorí Rímskokatolíci, niektorí Východní Ortodoxní, niektorí Protestanti.
Tradícia: Tradícia 2

3. Regula fidei: Dosl. “pravidlo viery”, ortodoxia. Viera, že Tradícia je neomylný “sumár” Písma odovzdávaný apoštolskou následnosťou. Existuje len jeden zdroj zjavenia, ale dva zdroje autority. Inými slovami, tradícia je Písmo. (Rovnako ako keď Pavol sumarizuje vo svojich listoch).
Prívrženci: Východná Ortodoxia, raná Cirkev, niektorí evanjelikáli.
Tradícia: Tradícia 1

4. Sola Scriptura: Viera, že Písmo je konečná a jediná autorita pre kresťana vo všetkých záležitostiach viery a jej praktizovania.
Prívrženci: Evanjelikáli, Reformovaní
Tradícia: Tradícia 1

5. Solo Scriptura: Viera, že Písmo je výhradný základ a autorita v živote kresťana. Tradícia je bezcenná a zvádzajúca, vyznania viery sú výsledkom ľudských snáh a úsilia.
Prívrženci: Fundamentalisti, Svedkovia Jehovovi, rôzne náboženské spoločnosti „obnovy“.
Tradícia: Žiadna

Argumenty pre včlenenie apokryfov do Písma:
Z pohľadu RKC by mal byť nadpis, že vyňaté z Písma – Protestanti tieto knihy vyňali z Písma.
Toto sú argumenty, ktoré apologéti Rímskej Cirkvi často používajú na podporu ich včlenenia.
1. Tieto spisy boli včlenené do LXX (300–150 pnl.), z ktorej NZ pisatelia citovali mnoho krát (napr.pre list Hebrejom to bol primárny text SZ). 70% SZných citácii použitých v NZve je z LXX!
2. Niektoré deuterokanonické spisy sa našli medzi zvitkami z Mŕtveho mora. Toto dokazuje veľmi
skoré prijatie deuterokanonických spisov.
3. Raní kresťania mali poznanie o deuterokanonických spisoch.
4. Niektorí apoštolskí otcovia používali tieto spisy ako autoritu, citovali z nich podobne ako z Písma:
• Klement Alexandrijský (Tobiáš, Sírachovec, Múdrosť)
• Origen (List Jeremiášov)
• Ireneus (Múdrosť)
5. Mnohé oficiálne cirkevné koncily tieto spisy začlenili do kánonu Písma (Rím 382; Kartágo 393; Hippo 397).
6. Martin Luther ich trúfalo vyradil z kánonu v 16. stor. lebo obsahovali teológiu, s ktorou on nesúhlasil.

Odpoveď na argumenty začleňujúce apokryfy do Písma:
1. Je diskutabilné či vôbec boli tieto spisy súčasťou LXX a to z viacerých dôvodov:
- Najstaršia kópia LXX, ktorú máme je “kresťanská“ v origináli a to zo 4. stor. (teda cca 500 rokov). Je preto odvážne tvrdiť s istotou, že alexandrijskí židia používali tento širší kánon.
- Tri kópie LXX čo máme, nekorešpondujú s Rímskokatolíckym kánonom. Teda LXX nemá pevný kánon, čo znamená, že veriaci nerozpoznali ich autenticitu (ako pri spisoch SZ).
Je teda vidieť, že neexistuje žiadny LXX manuskript, ktorý by zhodne reprezentoval Rímskokatolíckemu deklarovaniu v Trente. Dokonca 1 Ezdráš (niekedy nazývaný aj ako 3 Ezdráš) je prítomný vo všetkých, ale Trent túto knihu odmietol.
Zoznam apokryfných kníh sa líši v každom stĺpci. Preto ak Východná Ortodoxia a Rímska Cirkev sa odvoláva na svoj kánon z LXX, ide o neúprimnosť.

codex vaticanus    codex sinactitus      codex alexandrinus     vých.ort.deuter.       rímsko deut.        protestant.
1 (3) Ezdráš1       1(3) Ezdráš             1(3) Ezdráš                                                                        1(3)2,4Ezdráš   
Tobiáš                  Tobiáš                    Tobiáš                      Tobiáš                     Tobiáš                  Tobiáš
Judita                   Judita                     Judita                       Judita                     Judita                   Judita
Prídavky k Ester    Príd k Ester            Príd k Ester               Príd k Ester             Príd k Ester           Príd k Ester
Múdrosť Šalam.     Múd Šalam             Múd Šalam                Múd Šalam              Múd Šalam           Múd Šalam
Sírachovec            Sírachovec              Sírachovec                 Sírachovec              Sírachovec             Sírachovec
Baruch                                                Baruch                      Baruch                    Baruch                   Baruch
List Jeremiášov                                  List Jeremiášov         List Jeremiášov        List Jeremiášov     List Jerem
Modlitba Azariu     Modlitba Azariu      Modlitba Azariu         Modlitba Azariu        Modlitba Azariu      Mod Azariu
Zuzanin príbeh     Zuzanin príbeh         Zuzanin príbeh      Zuzanin príbeh          Zuzanin príbeh      Zuzan príbeh
                             Bel a drak                Bel a drak             Bel a drak                Bel a drak              Bel a drak
                                                                                     Modlitba Manašeho                               Modlitba Manaš 
                          1 Makabejská         1 Makabejská            1 Makabejská          1 Makabejská        1 Makab
                                                       2 Makabejská             2 Makabejská           2 Makabejská        2 Makab
                                                       3 Makabejská             3 Makabejská
                           4 Makabejská          4 Makabejská            4 Makabejská
Žalm 151             Žalm 151                Žalm 151                   Žalm 151


- Filo z Alexandrie, židovský učenec z prvého stor., ktorý používal LXX značne (často z nej citoval), nespomenul žiaden z apokryfov, hoci komentoval prakticky všetky protokanonické knihy. Podobne sa dá hovoriť aj o Jozefovi Fláviovi, židovskom historikovi prvého stor., ktorý používal LXX a explicitne označil apokryfy ako neakceptovateľné.
2. Okrem deuterokanonických spisov sa v nálezisku pri Mŕtvom mori našlo aj množstvo nekanonických spisov. Ide teda o irelevantný argument.
3. Poznanie raných kresťanov o apokryfoch, ich ešte nerobí autoritatívnymi. Mnoho ľudí poznalo
deuterokanonické knihy a dokonca ich považovali za cenné, pristupovali k nim s rešpektom, citovali ich s autoritou, ale to neznamená, že ich pokladali za inšpirované.
4. Aj keď raní kresťania citovali z deuterokanonických kníh z času na čas, v úplných začiatkoch ich však neakceptovali za Písmo. Až potom keď kresťanská komunita sa začala viac a viac vzďaľovať židom, diskusia o ich včlenení sa rozprúdila. Najstarší kresťanský zoznam kníh Starej Zmluvy je od Melita, biskupa zo Sárd (170 nl.) a ten obsahuje len protokanonické spisy (Protestantský kánon).
5. Hippo, Rím a Kartágo boli všetko severoafrické a rímske lokálne cirkevné koncily, ktoré nemali autoritu na prehlásenie určitých kníh za kánon. Augustín, severoafrický biskup z mesta Hippo, akceptoval apokryfy (hoci jemne odlišne od verzie Rímskej Cirkvi) a mal obrovský vplyv na tieto koncily. Toto vysvetľuje ich prijatie.
Rímska Cirkev včlenila verziu 1 Ezdráša z Vulgáty, a nie zo Septuaginty a zdá sa že Augustín opačne, akceptoval verziu z LXX (Civitates Dei, 18:36).
6. Martin Luther odmietol apokryfy tak ako mnohí ďalší počas dlhej cirkevnej histórie. Neexistovala žiadna oficiálna “neomylná” deklarácia kánonu do času kým ich neodmietol Martin Luther. Bola to prehnaná odpoveď na Lutherovo odmietnutie, ktorá spôsobila, že Rímska Cirkev začlenila apokryfy do Písma na koncile v Trente.

Zoznam niektorých cirkevných osobností, ktorí odmietli časť alebo celé deuterokanonické/apokryfné knihy ...
Pre ďalšie štúdium deuterokanonických kníh počas histórie, pozri William Webster “The Old Testament Canon and the Apocrypha, Part 3: From Jerome to the Reformation”
(www.christiantruth.com/Apocrypha3.html).
Origenes, teológ 2. stor. Odmietol apokryfy, uvádzajúc zoznam kanonických kníh v počte 22 (čo sa zhoduje, s židovským a pri rozdielnom členení s protestantským kánonom).
Atanázius, alexandrijský biskup zo 4. stor., odmietol väčšinu apokryfov.
Hieroným, ktorý bol poverený Cirkvou v 5. stor., aby preložil Písmo do latinčiny. Vytvoril tak latinskú Vulgátu, ktorá bola Cirkvou schválená ako autoritatívny preklad na viac ako tisíc rokov. Neakceptoval apokryfy, ale pridŕžal sa židovského kánonu 22 kníh, aj keď apokryfy preložil.
Gregor Veľký, tento rímsky pápež odmietol 1Makabejskú.
Ambrosius Autpert, teológ 9.stor.
Ján zo Salisbury, veľmi významný učenec 12. stor., bol biskupom v Chartres.
Rupert von Deutz, teológ 12. v stor.
Hugo Cardinalis, dominikánsky kardinál 13. stor.
William Ockham, vo svojich Dialógoch napísal, že Cirkev neprijala apokryfné knihy za kanonické.
Kardinál Kajetán (Gaetano da Thiene), Lutherov oponent, napísal komentár na všetky knihy Biblie a dokonca ho venoval pápežovi, kde napísal, že apokryfy nie sú kanonické v “striktnom význame”. Preto deuterokanonické knihy ani nezaradil do svojho komentára.

Argumenty pre vyradenie (nezačlenenie) apokryfov:
1. NZ nikdy priamo necituje zo žiadnej apokryfnej knihy ako Písma s bežným prehlásením “je napísané.” Ak existuje zmienka k určitej deuterokanonickej knihe, toto neznamená, že pisateľ jej veril ako inšpirovanému záznamu. Ak by to tak bolo, to by znamenalo, že napr. Pavol, keď citoval v Sk 17:28 Aratusa (cca. 310–245 pnl.), by považoval jeho dielo Phaenomena za časť kánonu.
2. Palestínsky židia (tí čo žili v Izraeli) nikdy neakceptovali deuterokanonické knihy. Toto bol kľúčový argument pre reformátorov. Základná myšlienka je, že ak ich Kristus neuznal, tak potom nie sú kanonické. Jozefus (narodený cca. 37 nl.), židovský historik, otvorene hovorí o akceptovanom kánone za jeho dní, ktorý je rovnaký ako Protestantský. Nespomenul žiadny apokryfný spis, ani sa nezmienil o nejakej diskusii ohľadne kánonu (Proti Apionovi 1.41). Talmud tvrdí podobne: “Po neskorších prorokoch Hageus, Zachariáš a Malachiáš, sa svätý Duch vzdialil od Izraela.” Filo, ktorý žil v Alexandrii v 1. stor. neakceptoval ani jeden apokryf.
3. Z Protestantskej perspektívy sú v deuterokanických spisoch teologické omyly (napr. na skutkoch založená spása, Tobiáš 12:9; krutosť, Sírachovec 22:1; 42:14, 2; učenie o očistci, 1 Makabejská 2:41–45). Taktiež tieto knihy obsahujú historické chyby. Tvrdí sa, že Tobiáš žil, keď Asýrčania dobyli Izrael v 722 pnl. A taktiež keď Jeroboám rebeloval proti Júdovi v 931 pnl., čo by ho učinilo 209 ročným; avšak záznam o jeho živote tvrdí, že žil len 158 rokov. Judita hovorí o Nakadnecarovej vláde v Ninive namiesto v Babylone. Je veľmi problematické z 1 Makabejskej 2:41–45 odvodiť učenie o očistci, keďže muži, ktorí sa dopustili modlárstva by mali byť poslaní do pekla a nie do očistca.
4. Apokryfy samé potvrdzujú absenciu prorokov v tých časoch. 1Mak 9:27
“Nastalo veľké súženie v Izraeli, akého u nich nebolo od vystúpenia posledného proroka.”
5. Deuterokanonické knihy boli a sú v diskusii veľmi dlho a zastávajú druhoradý status, takže je veľmi problematické povedať, že obsahujú Boží hlas, keď ho toľko ľudí nerozpoznalo.
Jn 10:27
“Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma.”