"Nikdo na nebi ani na zemi NIC nesváže, pokud to nedělá z pověření Nebe. Jakýkoli akt svázání a rozvázání, nepochází-li z Boha, je NEPLATNÝ a NEÚČINNÝ! (Ba přímo k smíchu Bohu i satanu)."

- Krásne slová. Bolo by naozaj ideálne, keby všetci predstavení cirkvi, apoštoli, či biskupi, či pastori, kazatelia a pod.  mali tak neomylne Ducha Svätého ako Pán Ježiš. Ale On zveril svoju Cirkev apoštolom, a akí oni boli vieme z Evanjelia. Aký sa ukázal Peter, synovia Boanerges, neveriaci Tomáš a ostatní, ktorí  sa hádali, kto je väčší, ktorí zutekali, ak Pánovi hrozilo?... A Ježiš nemal ilúzie, že sa oni zmenia ako čarovným prútikom, ak on odíde. Že neboli až takí svätí svedčí aj tých pár epizódok zo Skutkov /keď sa hádali, rozišli a pod./ a z listov apoštolov /napomenutia, akí majú byť biskupi a diakoni a i./...

No Pán povedal "Kto vás počúva, mňa počúva..." "Čo zviažete na zemi, bude aj na nebi..." a "Tebe dám kľúče" nie totálne svätým, ale takým apoštolom, akí reálne boli... A vedel, že po nich môžu prísť - a prišli - aj horší. A On predsa nedával tieto právomoci /zväzovať, rozhodovať, odpúšťať.../ len apoštolom, ale mal pred sebou na mysli Cirkev až do konca čias... Teda dal tieto právomoci všetkým právoplatným predstaveným v Cirkvi... ved inak by bol predsa chaos /čo sa, žiaľ, zčasti aj stalo.../

Kto teda, milý Gregorius, má právomoc rozhodnúť, že ten biskup, či pastor  sa spreneveril, že rozhodol zle, a teda neplatne a neúčinne? A ked rozhodoval naozaj podľa najlepšej vôli a svedomia, no je len človek, a pomýlil sa čo potom: už ho netreba poslúchať, aj keď nič hriešne neprikázal? /napr. rozhodol, že naša bohoslužba bude vyzerať takto, a niekto druhý si myslí, že trochu inak.../ Odmietnuť poslušnosť a založiť novú cirkev? Kto môže hned tak bohorovne a sebaisto preddpokladať, že ten druhý sa vedome a dobrovoľne rozhodol zle a preto mám právo ho neuposlúchnuť?...

Ale Pán pamätal na podobnú situáciu, že nastane, a zrejme aj pisatelia Nového zákona, lebo zaznamenali výrok Pána ohľadom takejto situácie, ked "vrchnosť" rozkazuje, ale sama nie je príkladom: "Na stolicu Mojžišovu zasadli si zákoníci a farizeji. Preto všetko, čo vám prikážu robte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte. lebo hovoria, a nekonajú". Z toho jasne vyplýva, že poslúchnuť treba autoritu, aj ked sama ona je neverná tomu, čo prikazuje, a teda nemožno ssa vyhovoriť na to, že ked ona sama je neverná zásadám, že aj ja môžem byť...
.
Chcel som poukázať, že sa ľahšie o tom hovorí v ideálnych dimenziách, ako v realite. Normálny, prirodzený postup je taký, že môžem sa sťažovať, protestovať, ale zostať verný, a ak autorita nariadi to, čo nie je v rozpore so svedomím a s Božím slovom, či zákonom, tak treba poslúchnuť. Aj v prípade nejasnosti, ak jeden na základe Biblie vyčíta to, a ten zas iné, treba poslächnuť autoritu... Vie si niekto predstaviť, že by Pán dovolil v tokom prípade dovolil zrušiť autoritu a ustanoviť svojvoľne inú, od nej nezávislú? /A toto sa, žiaľ, najmä v posledných storočiach opakuje takmer na dennom poriadku vo veľkej skupine postreformátorských cirkví.../

V podstate súhlasím. Ale dobre by bolo uviesť konkrétny príklad. Určite ak ja vidím, že môj duchovný pastier koná proti zmyslu pravej viery, ako ju chápe Cirkev od Krista, a v tomto zmysle mi niečo prikazuje, je jasné, že ma to nezavúzuje.  Môžem sa dokonca naň sťažovať, a dokonca vyššia autorita v Cirkvi ho môže napomenúť, či až odstrániť z miesta alebo inak potrestať. No nič ma neoprávňuje na základe jeho správania založiť inú cirkev, nazávislú na legitámnych služobníkov tejto predchádzajúcej Cirkvi. V Cirkvi nebolo nikdy tak, že by všetci jej predstaviteľia, biskupi, boli takýto "zopsutí". Ani sám pápež ak by bol taký /čo bolo viac-krát, žiaľ.../. Veď sú predsa iní, ktoprí majú tú istú vieru, a môžu byť dokonca svätí. A vždy to tak bolo. Ved boli v každej dobe nejakí svätí, či už medzi misionármi, rehoľníkmi v kláštoroch, a pod., z ktorých mnohí boli biskupmi alebo kňazmi...

Gregory, to je tvoje subjektívne odôvodnenie, no bez Písma. Písmo ti nedáva nikde dôvod na založenie takej novej cirkvi. To, že to vy svojvoľne robíte, a robia to všetci zakladatelia, to je príčinou roztrieštenosti kresťanstva, hlavne protestantského. "Kto chce nabiť psa, palicu si nájde". Kto chce byť šéfom, je ambicióznym založí si cirkev a je de facto "pápežom.". A tykých sú natisíce. No diabol sa tomu teší, a Kristus smúti.  To je v podstate nedôveraa, že On, ktorý dal prísľub svojej Cirkvi, že ho naozaj aj dodrží. On jej dal Ducha svojho, je s ňou, len vy tomu neveríte, a chcete to mať v rukách a pod kontrolou... A to by stačilo trochu zabojovať, a trochu tropezlivosti. Mnohí nakoniec aj tak zistia, že aj v tých nových cirkvách sú podobní obmedzení ľudia, tie isté chyby  a slabosti, i hriechy, i homosexualita, i pedofília /dokonca aj vna čele cirkví - vid  anglikáni, a tu si všimni Stana a jeho ochranu homosexualizmu.../
U nás sú hriešnici, tomu nezqabrániš nikde, ale naša Cirkev drží lepšie zásady než ktorákoľvek, a nepoddáva sa mňodnym trendom ako mnohé malé cirkvi, aby si získali členov...

Neviem, či poznáš dobre pravoslávie. medzi nami naozaj nie je podstatný rozdiel, a pri dobrej vôle nielen jednej , ale oboch strán, by sa veľa vecí zmenilo. V učení a praxi oni sú nie  v prvom, ale v jedenástom storočí. Aj ich štýl liturgie je taký istý, napriek zmenenýej psychológii doby, čo je na ujmu, a to mi dosvedčili mnohí, najmä inteligentní ľudia z ich prostredia. Takmer trojhodinová liturgia v stoji, v pasívnom počúvaní chóru v staroslovienčine, ktorej veľa nerozumia, s minimálnou kázňou až kdesi na konci... to je pre mnohých naozaj veľa... Preto mnohí chodia nie na liturgiu, ale len zapáliť sviecu mimo liturgie... No inak vo viere a v učení máme až na nejaké výnimky navlas podobné názory /Podanie, apošt. postupnosť, 7 sviatostí, svätí, Mária, modlitby i omše za zosnulých, ikony, ostatky.../ jedine prvenstvo pápeža im vadí najviac /Filioque už nie je problém.../. Ale zrejme stará generácia musí odumrieť a potom uvidíme...

Ja som presvedčený, že Pravoslávie je pravou cirkvou s jednou chybičkou. Ono má apoštolskú postupnosť, ale nemá medzi svojimi apoštolmi "službu Petra", a preto sa nevie pohnúť dopredu, a ostáva stále na tom istom mieste... Ono má 15 prakticky nezávislých "pápežov", teda autokefálnych patriarchov, resp. metropolitov, medzi ktorými de facto nikto nie je priznaný prvým , hoci formálne  a historicky je to konštantinopolský. Ale tým, že on jeveľmi malý, a ruský jeveľmi veľký, bez Ruska sa nedá pohnúť. A Rusko je zatiaľ "poznačené" svojou nedávnou históriou, a kým sa trochu rozhľadí, to ešte potrvá. /Modlite sa za nového patriarchu - koncom januára - aby to bol človek otvorený dialógu a ekumenizmu.../. Pravoslávie je rulkolapný historický dôkaz, že hrať sa iba na čestné prvenstvo nestačí, aby sa veci hýbali. Ak v predsedníctve sú všetci čo do dôstojnosti rovní, ale nikoho nerešpeektujú ako rozhodujúci hlas /ako je to u nás/, sotva sa dá čosi urobiť. Keby sa aspoň všetci stretli a stanovili si pravidlá a dohodli, že po hlasovaní sa podrobia nech bude výsledok akýkoľvek, ale nie sú toho schopní... Žiaľ...

Na druhej strane vo svete, napr. na západe rastie záujem o pravoslávie, a nechýbajú ani mnohí konvertiti. U nás je napr. Greéckokatolícka cirkev de facto "pravoslávna", len s tým rozdielom, že uznáva nášho pápeža za svojgho predstaveného a rešpektuje ho. A v nej platia presne tie isté tradície, ako v pravosláví, len s tým, že liturgia môže byť v reči ľudu. Kńazi sa môžu takisto ženiť u gréckokatolíkov ako aj u pravoslávnych /ak nie sú mnísi/, a vysvätia ich až po ženbe...

Len nad tým sa vznáša ten otáznik, ktorý som už naznačil: Kto je kompetentný rozhodnúť v každej situácii /ktorých je milión/, či to je naozaj vôľa Božia /čo ten farár, či pastor nyriaďuje.../?...

POdľa mńa, ak to nie je nič zlé, a týka sa to viery a morálky, a nie je to ani proti svedomiu, ani proti vyslovene Božiemu zákonu, či učeniu cirkvi, tak to treba rešpektovať. Ak je to s niečím, čo som spomenul, v rozpore, tak sa mám právo ohradiť... A myslím, že tak sa to u normálnych ľudí vždy robilo. Hlavne správni muži sa vždy postavili proti, alebo ignorovali, ak sa im niečo nezdalo spravodlivým...

POčul som takú myšlienku. Rozkazovať je naozaj žaťké v Cirkvi. pretože ten čo poslúchne /ak je niečo nie zlé a spĺňa uvedené podmienky, ktoré som stručne opísal.../, v podstate sa nemlže pomýliť, ak poslúchne autoritu Cirkvi s vierou /aj ke´d by to on trebárs robil inak... / Ale ten, čo rozkazuje ani nemusí mať istotu, či to, čo rozkazuje, je Božia vôľa...

No niečo treba konať. napr. otec rozkazuje v rodine deťom. Pastor v zbore. Vedúci oddelenia napracovisku. Vyskytli sa jednoducho okolnosti, zložitá, nejednoznačná situácia, šéf rozhodne, a ty nemáš ani čas, ani nie si vševed... A žiaden anjel ti nezjavuje nič. Modlíš sa, prosíš, ale... Ostáva ti len tvoj úsudok, prípadne rada tvojich blížnych a tvoje svedomie...

Ščuleky budz múdry...

Willy, myslíš to tak, že tvoja cirkev /prípadne ešte niektoré.../ je "stĺpom a oporou Pravdy", ale tie ostatné nie?... Kto to vie z ľudí? Priznajme, že nikto. A "nesúďme..."

Z tých tisícok cirkvi vzišlých po reformácii na základe jej zásad /"Sola Scriptura a i., sa prakticky všetky odvolávajú na Písmo a na Ducha Svätého... A okrem toho sú tu ešte cirkvi starodávne, ktoré patria pod rodinu pravoslávnych /15 autokefálnych, plus východné iné s nimi v spoločenstve/ plus katolícke /RKC plus okolo 1ž s ňou spojených v sspoločenstve pod jednotou rímskeho pápeža.../. A všetky sú presvedčené, že sú Kristove cirkvi, že sa držia Božieho slova... Niektoré sa dokonca honosia tým, že ich predstavitelia sú legitímnymi nástupcami apoštolov bez prerušenia tejto štafety...

Neboj sa, ľudia vám nejaké meno už dajú...

Willy, viem si predstaviť, že vás mnohí práve preto budú nazývať nejakou sektou. A nemyslím si, že namať meno je nejaká výhra. Zaujímalo by ma, ako sa sami predstavujete, za čo sa považujete medzi sebou, prípadne ak sa vás nato opýtajú iní aakú to má výhodu takáto prax bez mena...

Willy, u nás je tiež v koncilových dokumentoch, prípadne aj v KKC zmienka o tom, že niekto môže patriť akoby  " k telu" Cirkvi, ale nie k jej duši /ktorou chápeme  Ducha Svätého.../, teda, bnestačí, kto je formálne člen, ale nežije v Duchu... To je v poriadku, ja verím, že v každej Cirkvi sú ľudia "duchovní", a možno aj formálni. No napriek tomu sme presvedčení, že Kristus neustanovil len najkú neviditeľnú Cirkev, ktorá je síce, ale nikto nevie konkrétne kde, ale konkrétnu viditeľnú Cirkev, ktorá má aj svojich legitámnych predstaviteľov, aj svoje členstvo. A tu je to trochu zložitejšie... Tu ťažko niekoho súdiť, lebo zrejme každý je tam, kde jepresvedčený, že je "to vono..." Súd nechájme radšej na Pána, ale nakoľvko vieme a sme toho schopní, mali by sme sa usilovať. aby sa splnila Pánova vôľa o vzájomnej láske, o jednote, o odpúšťaní medzi Jeho  učeníkmi, ale aj zachovaní jeho pravidiel, ktoré On stanovil svojej Cirkvi pri jej ustanovení...

V Písme sa dá nájsť vždy citát, ktorý vám odôvodní všetko. No ako som si pozrel Zj 3,8, je to trochu o inom, a nie o nejakých malých cirkvách... Malosť nejakej cirkvi nemôže byť rozhodujúcim znakom pravej cirkvi samo osebe. Tam je toho oveľa viac... Navyše vtedy boli všetky miestne cirkvi spojené v jednej Cirkvi cez ich biskupov, z apoštolov žil už len Ján apoštol... 
.
" ten prohnilý, zkorumpovaný kolos ŘKC, který vždy skutečně sledoval většinou pouze své politické a materiální cíle, a který má na svědomí milióny svých odpůrců, desetitisíce zneužitých dětí a kojenců pohřbených v základech chrámů a kláštěrů, je pravá apoštolská Církev Boží!!!"
- Gregoryius, tak to si strašne prešvihol, a je to podľa mňa nehorázne osočovanie, na čo by si si mal dať pozor, pretože tým môžeš veľa sa prehrešiť proti pravde a proti Bohu... Ak si schopný v KC vidieť naozaj len skorumpovanosť, a nič dobré, tak sto svečí nie o kresťanskej láske, ale zaslepenosti a nenávisti... Ak by si naozaj zblízka poznal normálnyhc katolíckych kňazov, ba ešte možno rehoľníkov, a predovšetkým jednoduchých veriacich, ktorí sú jadrom KC /duchovných je asi menej ako 1 promile.../, tak by si vedel, že podstatná časť ich normálneho života je - ak sú duchovní - služba ľuďom, evanjelizácia, katechizácia, kázanie, príprava k sviatostiam, obetavý život na plný úväzok /práve pre to že žijú v celibáte.../, a ak sú v manželstve - statočný život v rodine i v spoločenskom povolaní. Neviem, kde ty vidíš až tak to politikárčenie. Ak sú to nejakí jednotlivci, ktorí jednoducho preto, že sú reprezentantmi veľkej spoločnosti, či chcú , či nechcú, musia sa stretať aj s mocnými tohto sveta, aby jednoducho hájili aj práva veriacich, aj svojej Cirkvi, ale aj kresťanských hodnôt a morálky vôbec. Ty si myslíš, že pre pápeža je to nejaká slasť denne sa stretať s diplomatmi? No on cez nich bojuje za vec kresťanstva, viery, a ako si vicela aj na Jánovi PavloviII, aj na tomto pápežovi, že všade ich hlas je veľmi jednoznačne kresťanský, a vplyvný a morálne ozdravujúci, i dostatočne kritický, aj voči svojim /prechmaty kňazov/, aj voči mocným sveta...

A s tými pochovanými kojencami v základoch chrámov... prosím ťa, za čo ty považuješ KC? Ty veríš vari tomu, že prináša nejaké ľudské obete ako to robili pohania niektorých smerov v minulosti, či čo?... Naša Cirkev skôr zachraňuje odhodené deti, a buduje kdekoľvek to je pre nich nálezince, snaží sa zachraňovať životy nenarodených, a bojuje  - sná´d zo všetkých cirkví sveta najviac - proti zabáíjaniu nenarodených, tj. proti potratom a pod.

A tie milióny obetí odporcov, to svedčí, nehnevaj sa, o tvojej nevzdelanosti, alebo jednostrannej, skereslenej vzdelanosti a strašnej zaujatosti a nenávisti. pravdu milujúci kresťan by takéto čosi nemal tak ľahkovážne vyslovovať, ale mal by si preštudovať aj dejiny nielen od nepriateľa KC, ale aj ich vlastné. keby si čítal ktorékoľvek naše Dejiny Cirkvi, naozaj sa tam všade otvorene píse aj o chybách a nedostatkoch minulosti. Ale sú tam fakty historické. No zdá sa, že na minulosť KC hľadíš podobne, ako keby som ja tie obete vojen, ktoré rozpútali americkí prezidenti  pripísal ich cirkvám, alebo keby som celé dejiny apartheicu /ktorý v ASA trval do polocice 20. storočia/ tiež pripísal protestantizmu, len preto, lebo tam bol rozhoddujúcou silou v spoločnosti... Tak asi nejako si zvalil všetku špinu kresťanských panovníkov minulosti na KC... Nie je to naozaj osočovanie?...

Gregory, nehnevaj sa, asi ti chýbajú argumenty nato, čo k čomu saom sa ja jasne vyjadril, tak začínaš /ako to robia primitívi.../ s "údermi pod pás", teda s obviňovaním zo starých hriechov ... Naozaj si sa tým zhodil v mojich očiach...

Gregory, vieš aký je rozdiel medzi vidiacim a slepým? Že slepý jednoducho miekedy netrafí. Nehnevaj sa, ale ty mi pripadáš v celej tejto našej kauze presne taký... Ocitátuješ všetko, ako ti to sedí. Jasné, že Babylon, to je o KC,  to negatívne z Jána Filadelfskej cirkvi, to tiež...

Prosím ťa, a odkiaľ to ty vieš? Si vari biblický expert? Nehnevaj sa, vôbec mi tak ne pripadáš... Ktosi povedal: Radšej múdro mlčať, ako... Keby si radšej si pekne naštudoval dejiny /a nielen tie vaše.../ a čosi od ozajstných biblických odborníkov, a čím menej používal svoje biblické domnienky... to by bol veľmi cenný skutok. A ešte - trochu viac dobroty v srdci, ked ide o KC, prípadne aj iných. Je vari ulučiteľné s kresťanstvom zlomyselnosť, osočovanie a pod.?

to Gregorius:
"Tvrdit, že Církev může sama o sobě svazovat a rozvazovat je stejnou absurditou, jako kdyby Židé prohlásili, že mohou svázat a rozvázat cokoli, protože jsou přece synové Abrahámovi."
- V podstate súhlasím, ale je tu nejaký rozdiel. Židia všeobecne, resp. synovia ASbrahámi - povedané len tak všeobecne je čosi iné, ako ked povedal cielene apoštolom a Petrovi ohľadom zväzovania, kľúčov a pod. Vtedy to boli predsa konkrétne králi, kňazi a proroci - každý vo svojej kompetencii. Králi - pokiaľ ide o organizáciu národa Izraela, kňazi, pokiaľ ide o kult pravého Boha, a proroci o vyučovanie v Božej pravde a prorokovanie Božiemu ľudu.

No v Novom zákone je vlastne iba jeden Kráľ /Vodca, Pastier/, iba jeden Prorok /Učiteľ/ a iba jede Kňaz, a to je Kristus. Všetci ostatní majú účasť len na jeho službe, majú účasť na jeho úrade kráľovskom /pastierskom, vodcovskom/, prorockom /učiteľskom/ a kňazskom. A to všetci pokrstení do jedného.

Všetci majú aj kraľovať, resp. byť pastiermi /viesť seba, aj iných, svoju rodinu, zverené úlohy v Cirkvi a spoločnostia pod./, aj prorokovať /vyučovať, ohlasovať Božiu vôľu, vysvetľovať ju v konkrétnych  situáciách života, nakoľko vedia a môžu.../, a aj "prinášať bohu ľúbezné obety" a "obetovať svoje telá" v službe Bohu a blížnemu "aby oslavovali Otca..."

 No osobitnú zodpovednosť zveril Pán apoštolom. Oni majú osobitnú účasť na Kristovom kňazskom, pastierskom a kráľovskom úrade:
-Len im prikázal Pán sprítomńovať Eucharistiu ako pamiatku jeho smrti.
- Len im dal právomoc prikazovať tak, že všetci ich majú poslúchať /"Kto vás počúva, mńa počúva, kto vami pohŕda, mnou pohŕda..."/. - To prirodzen predpokladá, že aj ked tak môžu a i majú všetci konať, predsa im bola zverená aj osobitná služba ohlasovania a vysvetľovania Božieho slova. "Kľúče" - to značí mať právo rozhodnúť, kto patrí ešte dnu /do domu Kristovej Cirkvi/ a kto už nie. A taktiež o náuke: ktoré učenie je ešte v súlade s Kristom ohlasovaaným Božím slovom, a kotré už nie...

Ved uvážme, ako by to bolo, keby ktokoľvek, hoci odvolávajúc sa na Bibliu, mohol rozhodovať o všetkom, ako by to dopadlo... No predsa presne tak ako to stále dopadá: že vznikajú neustále nové a nové cirkvi pod zámienkou chýb tej stare, a správnehop a lepšieho pochopenia Biblie. Položme si otázku: Vyplýva niekde z Biblie právo na svojvoľné zavrhnutie legitímnej cirkevnej autority a ustanovenie novej len za náklade chýb, či pohoršlivého života tejto autority?

Spomeň si na list Klimenta Korinťanom z  konca prvého storočia: Rímsky biskup sa cíti povolaný zasiahnuť, lebo Korinťania svojvoľne zhodili niektorých svojich presbyterov a vylúčili ich. A on sa ich zastáva, a snaží sa im vysvetliť, že to nie je správne, pretože boli legitímny, a aj ke´d zrejme urobili nejaké chyby, to neznačí, že tak môžu konať voči nim.

Prax Cirkvi bola taká, že každý sa mohol sťažovať, ale o priestupkoch a potrestaní rozhodla cirkevná autorita, teda biskup ohľadom presbyterov, diakonov, či ostatných, metropilita ohľadom biskupov v jeho regióne, patriarcha ohľadom metropolitov a prípadne všeobecný koncil ohľadom patriarchov. Osobitnou a poslednou odvolávacou inštanciou v prípade sporu a pod. - najmä medzi koncilami - patrilo rímskemu biskupovi, teda pokiaľ išlo o nauku /posúdenie bludu/, či zotrvávanie v Cirkvi nejakej osoby alebo cirkevného spoločenstva.

Samozrejme, tým sa nechce povedať, že všetci títo spomenutí, ako autority, mohli rozhodovať svojvoľne. Veď predsa oni mali zodpovednosť pred Pánom, a ak sa spolu schádzali a riešili problémy Cirkvi ,sotva si predstaviť, že by sa nesnažili robiť to v tejto zodpovednosti pred Bohom a v Duchu Svätom a vo vernosti učeniu Krista. Veď najmä v dobe prenasledovania byť na čele neiktorej cirkevnej obce bolo spravidla rizikom a boli vyberaní osvedčení ľudia /aj ke´d sa nedajú vylúčiť ľudské chyby a slabosti.../ Čiže len tak príliš ľahko predpokladať, že všetci boli "mimo", pretože nám z pohľadu 21., či 16. storočia sa nám to tak zdá, je príliš opovážlivé a nekorektné... /a páchne to pýchou.../

Milý Isim!

"A nikomu na zemi nedávejte jméno otec,... " "
- To je slovíčkárenie veľakrát vysvetlené. Ty neoslovuješ otca "otec"? A Pán doslova vraví "A nikomu na zemi nedávejte jméno otec..." A pododbne vraví aj o vodcoi, aj učiteľovi. A v škole si taktiež iste oslovoval... a nezakazuješ deťom takisto... Dôležitý je duchovný zmysel uvedených slov, a nie "litera". Cirkev to vedela, žiaľ,  niektorí inú tu to nechápu ešte po 2000 rokoch... Litera zabíja /dialóg, komunikáciu, napredovanie.../
.
"odstraňte svátosti, odpustky, celibát a jiné nesprávné věci a výklady Písma"
- Vy nemáte azda v cirkvi krst a večeru Pánovu? My posvätné obrady tohto typu, ktoré pochádzajú od Pána, či apoštolov s cieľom posväcovania človeka, nazývame sviatosti. Vy toto slovo nepoužívajte, ak sa vám nepáči. Dôležité je chápanie, pojem, význam slov a ich obsah, a nie nejaké slovíčkárenie...

"Odpustky" sú súčasťou praxe cirkevného pokánia, ako sa konalo už  starej cirkvi. Vtedy sa to však tak nenazývalo. To je tiež umele vytvorené slovo, teda "terminus technikus" na vyjasdrenie istej skutočnosti /ak máš záujem, môžem vysvetliť.../

Celibát predsa odporúčal sám Pán svojim apoštolom. Aj Pavel mu hodne "nadŕžal". Cirkev je presvedčená, že je to v jej kompetencii rozhodnúť, akých služobníkov chce mať. Ve´d dal jej právo: "Čo zviažete na zemi..." Kto to má rozhodnúť? A vo východných, aj katolíckych cirkvách /je ich asi 16, ak sa nemýlim.../ rozhodla, že ak je kandidát na ˇkňazstvo ženatý, môže byť vysvätený a je z neho ženatý kňaz. Môže si to rozmyslieť, má na to x rokov šúdia... Ak sa však dá vysvätiť slobodný, je to so záväzkom celibátu. nemusí byť kńazom, ved v Cirkvi sa dá aj inak slúžiť. Napr. dnes vysviacame aj ženatých diakonov po 35 rokoch, a je ich dosť.  A vrámci Cirkvi, kto chce, nech prestúpi na iný obrad...

Čo myslíš ešte pod nesprávnymi vecami? To, čo nie je u vás, je vari musí byť nesprávne? My by sme sme mohli tiež povedať: Odstráňte zásadu "Sola Scriptura", prijmite apoštolskú postupnosť a apoštolské podanie a i. a bude všetko O.K. Všetko, čo je u vás, je v podstate aj u nás, okrem toho, čo ste pridali po reformácii /Sola Scriptura/.

Naše zásady sú, ak už nič iné, tak aspoň odskúšané vekmi... To,  čo naozaj nebolo zdravé /a bolo toho tiež dosť.../, to v priebehu vekov odhnilo, stratilo sa, pretvorilo sa /spôsob vykonávania pápežskej autority stredodekým spôsobom,  prehnané praktiky v praxi pokánia, rôznych pobožností, modlitieb, autoritatívnosť služobníkov božích a ich odstup a pod.../. To boli javy prechodné, dobové, spojené s psychológiou doby /človek je aj dieťaťom svojej doby.../.

No pochyybujem, že by Cirkev teraz zrušila napr. ušnú spoved, Eucharistiu alebo ktorúkoľvek sviatosť, úctu a modlitbu k Márii alebo k svätým, možnosť vyzdobovať kostoly obrazmi, sochami, modlitbu za zosnulých a pod. To je jednoducho tak odskúšaná vec, že to naozaj "funguje", že vaše formálne "písemské" argumenty sú len papierové nepochopenia na základe vami ustanovenej nesprávnej zásady "Sola Scriptura" a  vypustenia zreteľa apoštolske j tradície plus odmietnutia autority Cirkvi.

Isim, my sa ani nevyvyšujeme, pretože táto naša viera je dávno takou, ako ju máme, my sme ju tiež iba prijali od otcov... Ba ani vám nezazlievame, že máte také názory, aké máte. Vy ste deti generácie vašich otcov, ktorá tú reformátorskú štafetu prijala, a vy od nich pododbne ako my od našich... /len u nás je to trochu dlhšie.../. Takže veríme, že aj Boh prijíma vás. Len ten istý Boh si želá vo svojej Cirkvi ak už nie formálnu jednotu, tak aspoň vzájémné pochopenie a lásku a v tomto zmysle - jednotu...

"Kto môže pochopiť, nech pochopí"...

Milý Isim!

Titul "otec" sa bežne používal už v starej Cirkvi pre biskupov, najmä na východe, a používa sa doteraz prakticky v KC aj PC všade. Pre pápeža to slovko "svätý" zrejme pridali v dobe feudalizmu, keď bolo spoločenským úzusom primerane osloviť každý "odtieň" stupňa hodnosti. Ja osobne nie som týmto nadšený. Beriem to tak - ako aj iní normálni ľudia - že Cirkev je rodina Božích detí, a v každej rodine je otec. A kedže Cirkev je svätá, lebo je Božia, tak začali pápeža oslovovať Svätý Otec. 
Ale tak ako ty i ja oslovujem Boha niekedy "Otče", ale presne týmto istým výrazom môžem tak osloviť aj môjho ľudského otca, teda to isté slovo, ale v úpne inom chápaní, presne tak aj slová "Svätý Otec" myslím úplne inak, ak oslovuje Boha, a ak by som oslovil pápeža. Dôležité naozaj nie je slovíčkárenie, ale zmysel slova a môj úmysel pri tom...  Aj Boh nás tak posudzuje. Ja sám by som bol rád, keby pápeža volali inak, /už len kvôli vám.../, ale zrejme je to tak vžité, že dnes s tým asi sotva niečo urobíme. Možno zajtra...
.
To, čo sa vám zdá nesprávne, a čo podľa teba najviac rozdeľuje kresťanstvo, tak si musíš uvedomiť, že KC všetky tieto prvky mala dávno. Sú jej odvekou súčasťou učenia. Kým váš názor na to, že je to nesprávne pochádza z oveľa neskoršej doby. My to za nesprávne nepovažujeme. Naopak sme presvedčení, že váš názor je nesprávny vo všetkých týchto veciach. Veď aj Pravoslávna cirkev, ktorá sa oddelila od Ríma, má v podstate viery všetko to, čo máme my. Ľudsky povedané, vy ste na to príliš mladí, aby ste nám mohli nariadiť, čoho sa máme my držať, a čoho nie. Skôr by ste sa mali zamyslieť nad tým, prečo reformátori zmenili a vyhlásili za nesprávne to, čo bolo správne tisíc rokov v Cirkvi.../Avvôbec, kto im dal právo to rušiť.../. A prečo zrušili Posvätné  apoštolské podanie, apoštolskú postupnosť, 5 zo siedmych sviatostí /tiež ich má aj PC.../, úctu svätých, podriadenosť pápežovi, ked Kristus jasne hovorí o prvenstve Petra, a rímsky biskup bol odjakživa v Cirkvi považovaný za nástupcu Petra...., odpustky /nie nesprávnu prax, tú sme aj my zrušili, ale ich správne chápanie, ako to bolo od prvých čias cirkvi, aj ked sa to tak nenazývalo.../... Prečo ste zaviedli Sola Scriptura, keď nikto v prvých storočiach o tom ani nemukol...?
.
Isim, vo veci celibátu si naozaj jednostranný. Predkladáš ten citát z Timoteja, ako keby bolo nariadené biskupom, že musia byť ženatý, čo  naozaj nie je zmysel tohto výroku, pretože aj Pavol sám bol slobodný... Ale stále obchádzate Kristom dané právo Cirkvi rozhodovať: "Čo zviažete na zemi..." To je jej vec, ako si to ona rozhodla, ak to nikde nie je zakázané Bohom, ba naopak Kristom je to odporučené:"Kto opustí dom,,, otca... ženu... pre mňa... dostane stonásobne... Sú aj takí, ktorí pre kráľovstvo sa neženia..."
.
Isim, v takej veľkej Cirkvi, ako je KC, vždy budú na mnohé veci rôzne mienky, Naokon, tie sú aj v oveľa menších cirkvách. No tam sa  oddelia a založia novú...  No u nás, aj ked je určité napätie, je pluralita v jednote. Kto chce byť ženatý  a zároveń kňazom, môže prestúpiť ku gréckokatolíkom, a má čo chcel. Poznám aj takých z našej obce... Jednoducho, zo všetkých cirkví sveta, a z 16-tich katolíckych, je iba v RKC zachovaný ten ideál, ktorý predsatvuje sám Ježiš a  Pavol, teda celibát.

A prečo nie? Ty naozaj nevieš o čom hovoríš, pretože keby si vedel, koľko dobra urobila KC vdaka celibátu kňazov, by si tak nehovoril. V dodbe prenasledovaní, v misiách - to je naozaj veľká výhoda, lebo ženatý má s tým vtedy nekonečné problémy... A vieš aká je to disponibilita, ked kńaz, či rehoľník je slobodný? Všetok čas, sily, energie, ktoré ženatý musí venovať svojej rodine, môže venovať službe Božiehho kráľovstva, evanjelizovať, pripravovať sa, študovať, naozaj žiť pre túto vec... Myslím, že práve toto je tajomstvo úspechu KC, že popri zachovaní veľkého počtu, zachovala aj jednotu, a vytvorila veľmi veľa kvalitnej a dobročinnej práce v celom svete /misie, charita, sociálna pomoc, kultúra, evanjelizácia mnohých národov, pozdvihnutie spoločnosti.../

Isim, mám pocit, že máš jednostranné informácie a ovplyvňovanie. Trochu viac obzoru a rozšírenia srdca...pre pochoenie aj druhých, a neľpenie na litere bez celkovej súvislosti a znalosti historie...

Milý Isim,

Myslím, že dôležitejší, než úsudok kohokoľvek o  našej vernosti Božiemu Slovu, je úsudok Boží. KC je si vedomá toho, že Cirkev založil Cirkev na apoštoloch, a jej predstavení sú ich legitímnymi  nástupcami bez akéhokoľvek prerušenia. Kriostus sa zaručil, že tejto Cirkvi dá svojho Ducha, ktorý ju bude viesť a učiť, uchráni od podstatného omylu, a od brán pekla... A naozaj, napriek slabostiam a hriechov jej mnohých členov, dokonca aj predstaviteľov, v žiadnom období jej histórie nechýbali v nej svätá mučeníci a vyznávači pravej viery. A vždy po nejakej dobe krízy, prišla nová obnova, ktorú vzbudil Pán. To nasvedčuje aj súčasnosť množstvom opravdivých hnutí v nej, ktoré - na rozdiel od iných cirkví - sa neštiepia... Preto sme presvedčení, že je sme verní Bohu a jeho slovu a Pán nás požehnáva. To iste nevylučuje - a úprimne tomu veríme - že Pán požehnáva aj iných opravdivo ho milujúcich jedincov mimo KC, prípadne aj iné cirkevné obce...

Myslím, Isim, že by bolo dobré zanechať ten jednostranne posudzujúci postoj voči nám z veľmi úzkoprsého zorného uhľa, ktorý voči nám uplatňujú iní /je tu Písmo, ja to v ňom čítam tak, a KC to robí inak.../. Stálo by za to položiť si niekdy aj otázku, či sa nemôžu mýliť aj kritici KC...  Pretože KC v podstate nič nezmenila vo svojom učení. A to čo naprvý pohľad, podľa vás, zmenila, to je v plnej zhode s píssmom. predsa Kristus ked hovorí o kráľovstve Božom, hovorí vlastne o vývoji svojej Cirkvi. A k čomu ju prirovnáva? K horčičnému zrnku, ktoré je najmenšie /v jeho časoch/, ale ktoré veľmi vzrastie... Tiež hovorí v tej istej súvislosti o kvase, ktorý prenikne všetko, celý chlieb /svet/ svojim vplyvom...

A tak ako v zrniečku nevidno ešte všetko, tak aj v časoch Krista nebolo vidno v jeho Cirkvi všetko. Ktristus to predvídal. Preto ustanovil apoštolov, im dal svopjho Ducha, ktorý ich bude viseť počas celej histórie, a učiť ich v tomto duchu všetko riešiť... A to presne Cirkev robila a robí. Ak niečo vyhlásila neskôr, to je podobné, ako ke´d v tele puberťáka sa objavia znaky, ktoré v ňom už boli, len sa prejavili v istej dobe zrelosti. Tak Cirkev v istej dobe vyhlásila kánon, Vyznanie viery, stanovila a upresnila sviatosti, úctu P. Márie a svätých, modlitba k nim , modlitby a omše aj za zosnulých, možnosť stavať kostoly a zdobiť ich, riešiť aktuálne morálne problémy doby /otroctvo, vykorisťovanie, homosexuálne partnerstvá, antikoncepcia, celibát RK-kňazov, štruktúra eucharistie, cirklevné právo, prax pokánia a odpustkov, abort, eutanázia ai./. To všetko je v Písme ako jej komptetencia: "Čokoľvek zviažete na zemi..." a "Kto vás počúva, mňa počúva..."

Nadarmo všetko možné citujetev tom Písme, ked tieto základy obchádzate a nevidíte: Cirkev je podľa Luthera nepotrebná pre správne chápanie a výklad Písma, preto ho vykladá každá cirekv ako chce, stanovili ste Sola Scriptura, čo nikdy nebolo, zrušili viaceré sviatosti a mnoho z toho, čo v Cirkvi bolo oficiálne ustanovené na všeobecných konciloch, ktoré vraj aj reformátori uznávajú .../No na druhej strane, zdá sa, že nie... ale len čo sa im hodí.../

Isim, u nás je to všeko usporiadané v priestore i v čase, nadväzujúce, legálne, logické... U vás je to, podľa nás, chaotické, kontroverzné, nelogické, pretože jedno odporuje druhému. Ak ste zručili autoritu Cirkvi, Písmo sa stalo v rukách kohokoľvek papierom, z ktorého vyčíta to, čo chce. A naozaj to tak aj je, ako to dokazuje história celého protestantismu až podnes... Naozaj necchápem, čo v tomto smere môžeme od vás prebrať, okrem úprimnej zbožnosti a presvedčenia mnohých vašich ľudí, a vynaliezavých foriem apoštolskej aktivity, v ktorých je v cirkvách veľké bohatstvo. Ale toto nie je vec veiry, ale skôr metód jej ohlasovania a praxe.

Bolo by asi lepšie nepolemizovať donekonečna, a  jednoducho prijať jeden druhého s vierou, že nech to Pán súdi... Prečo musí byť ten druhý presne "podľa môjho obrazu"?... My vás rešpektujeme, aj ke´d ste nás odhodili. Nič nežiadame, len nás rešpektujte,  tak ako my vás. Učme sa jeden od druhého, pretekajme sa v láske a v šírení kristovho kráľovstva, nezhadzujme sa jeden druhého pred svetom, a nedávajme pohoršenie. Skôr spolupracujme s tým, čo má každý dobré a čo mu je blízke. Ľudia sveta si nektorí obľúbia našu liturgiu a niektorí letničiarsku bohoslužbu... A tak to bide prirodzené. Neobúvajme všetkých do tých istých "topánok"...

Pán s tebou...

So všetkým súhlasím, čo vravíš. No to je dvojsečné slovo, nezabúdaj...

"Písmo NIKOMU manželství nenařizuje a NIKOMU ho ani nezakazuje."
- To je pravda, ale všeobecne povedané. No Pán, i Pavol doporučujú celibát, a dá sa to ľahko pochopiť, že práve pre tých, ktorí chcú žiť "pre kráľovstvo Božie"... Cirkev zasa v rámci Kristovho mandátu "Čokoľvek zviažete na zemi..." sa od začiatku cítilia zodpovedaná za to, akí to majú byť ľudia, ktorí budú žiť pre kráľovstvo Božie. A jej skúsenosť bola taká, že tí, čo žijú v celibáte, majú naozaj aj viac času, aj síl venovať sa potrebám Kráľovstva... Preto od 4. storočia, keď bolo dostatok tých, čo chceli byť duchovnými v celibáte, Cirkev ustanovila ako podmienku celibát. Tým nikomu nezakazuje ženiť sa. Ožeň sa, nech sa páči, a slúž - hoci aj v Cirkvi - no nie ako duchovný. Lebo mi máme dosť takých, ktorí chcú žiť v celibáte, a nepotrebujeme iných. Tak vznikla prax, hlavne na západe, teda len v jednej časti Cirkvi /ktorá bola do 11. storočia jednotná.../. A hovorím, ve´d je  ešte 15 ďalších katolíckych cirkví, napr. grécko-katolíci, kde sa možno duchovnému oženiť, a kto chce môže prestúpiť...

Ale problém tých úchyliek, či nedostatku kňazov, či bludárov nie je v celibáte. To si na omyle. Úchylky, tie sú jednoducho dôsledok nezvládnutej sexuality súvisiaci s presexualizovanou spoločnosťou. To je ten istý zdroj problému jak pre manželov /vernosť, rozvodovosť/ , ako aj pre celibátnikov. To je ťažké nejako obmedziť, lebo dnes je to človek odhodlaný, a zajtra zradí, lebo ho premohol vplyv sveta... Duchovných povolaní je  rovnako v KC, ako aj v Pravoslávnej, či iných cirkvách, kde sa môžu ženiť. To je ten istý zdroj problémov: doba, kde sa ľudia nevedia definitívne rozhodnúť,  a zaviazať sa /presne to isté aj pre manželstvo.../doba slabošská,  doba konzumná... Zrejme musíme padnúť na dno, aby sme sa odrazili, a potom sa asi spamätáme... Celibát, necelibát, je to naozaj v podstate nie veľký rozdiel.
.
Gregy, tých bludárov, na ktorých naráža už Písmo, to nie sú žiadni celibátnici v KC. Vtedy, ke´d to apoštol písal, nič také predsa neexistovalo. Ale to boli niektoré gnostické smery, ktoré považovali hmotu za nečistú, a preto naozaj zakazovali ženiť sa, lebo tak sa vraj rozmnožuje hmota. Tie cirkevné dejin si, prosím ťa naozaj prečítaj lepšie, lebo objavíš ešte aj "Ameriku" n-tý raz... /Teraz to myslím ako kamarát.../
.
Celibát nie je pre asexuálov. Je to dar povolania od Pána. Ak by bol asexuál, aká jeto obeta? To by bol čudák, nechápal by normálnych ľudí, a duchovný by mal byť normálny. Ak kňaz naozaj prežíva naplno svoje povolanie, t.j. žije duchovným životom, angažuje sa naozaj pre Boha a pre Nevestu kristovu - Cirekv, tak nemá čas na blbosti, ľahšie prekoná všetky problámy, ba nie je vôbec ani osamelý, skôr naopa, nevie sa zbaviť ľudí. presne tak to bolo ui Pána Ježiša, Pavla a pod. Toto je ideál KC. Ale naozaj platia slová Pána: "Kto môže pochopiť, nech pochopí"... Ty a mnohí zrejme nepochopili... Chápem, že nechápeš, no čo už...

V prvej dobe apoštolskej prdsa Pán vyberal takých, akí boli. A to trvalo dosť dlho, kým to tak bolo.

"Církev nemá právo měnit učení svých zakladatelů."
- Veď Cirkev ani nič také nerobí. POkiaľ teraz hovoríš v súvislosti s celibátom, Cirkev nikdy netvrdila, že celibát je nejké nové učenie. To je cirkevná prax iba v RKC. t.j. len v jednej časti KC. Nikto z nás netvrdí, že kňazstvo ako také nemôže byť spojené s manželstvom. Keby sme to takto vysvetľovali, to by bola naozaj zmena učenia. Ale nič také predsa netvrdíme. A uznávame aj kňazstvo gréckokatolíkov, aj pravoslávnych, ktorí sú ženatí. Dokonaca aj v RKC je dosť kňazov ženatých, ktorí dostali osobnú výnimku od pápeža. je tam napr. mnoho duchovných, ktorí prestúpili ku KC od anglikánov, prápadme aj luteránov. Keďže predtým boli ženatí, kľudne im pápež povolil ostať v manželstve. U nás je to chápané nia ako Božie prikázanie, ale ako cirkevné prechodné pravidlo /s výnimkami.../.
.
POkiaľ máš na mysli ovocie celibátu, tak to je jednoznačne veľmi prevažne pozitívne. Len vďajka celibátu mohla Cirkev urobiť tak veľa pre evanjelizáciu mnohých národov. Vezmi si len misionárov, ktorí tým, že neboli zaťažení vlastnou rodinopu, môžu urobiť oveľa viac. A vezmi si našich rehoľníkov a rehoľnice vo všetkých oblastiach charity, sociálnej starostlivosti /nemocnice, sirotince, chudobince, nálezince odhodených detí, školy všetkých typov od materských po vysoké a univerzity, dokonca mnohí urobila veľa aj v opblasti vedy a výskumu, kultúry i umenia, literatúry a hudb, ba i hospodárstva /benediktínu učili hospodáriť barbarov.../ Kňaz, ktorý je celibátnik má oveľa viac času na modlitbu, prípravu, štúdium, rozhovory s ľudmi a duchovné vedenie...  Vidia to aj naši mladí, keď prídu napr. na Ukrajinu, kde sú ženatí grécko-katolícki kňazi. Tí po skončení liturgie musia ísť domov k svojej rodine, spravidla nemajú čas na nič, a majú ešte problém si privyrobiť, aby rodina nehladovala. Kým rímsko-katolícky slobodný sa venuje mládeži, má po večeroch /i inokedy/ stretnutia s ľudmi, robí prednášky a pod.... Toto sa ti zdá málo?... Pán vedel, prečo nám dal príklad života v celibáte, pochopili to aj apoštoli. Tí, ktorí boli neženatí, sa zrejme neženili. Snáď tí, čo už mali rodinu, nebolo by vhodné ju celkom opustiť...

A pokiaľ ide o tie zneužité prípady, Gregory, ty asi niekžorá fakty nechceš pripustiť, a hoci boli aj na GS niektľkokrát uvedené /mnou osobne a inými tiež.../, tak si to zrejme nepripúšťaš k srdcu. Pravda je taká, že v KC nie je o nič viac týchto smutných prípadov, než v ktorejkoľvek inej cirkevnej, či svetskej inštitúcii. To priznali aj niektorí úprimní preotestantskí pastori. Avšak jedine KC, vedomá si svojho previnenie, odškodňovala tieto prípady, hoci tak niektoré diecézy sa dostali do poriadnych finančnýchťažkostí. Žiaľ, mnohí darebáci zneužívali práve to, že KC odškodňuje. Využili to ako možnosť zárobku. Bolo veľmi veľa prípadov, keď spätne po mnohých rokoch sa niektorí dohodli a svedčili aj s kamaošmi svedkami, že ten či onen kňaz ich obchytkával a pod. Vieš si predstaviť, ako sa dá právnicky ubrábiť v takom prípade? A skutočnosť bolataká, že ich jedine poklepal po pleci na znak gratulácie. Alebo mi nedávno povedal jeden známy  rehoľný kňaz, ktoý bol v Anglicku na exkurzii u svojich. Vraj bol svedkom ako v škole, kde učil jeho kolega, vtrhli do jeho kabinetu dvaja chalani s trojkou s chovania, a hned zvalili na zem zo stola nejaké cennejšie veci. zámerne, to bol ich štýl. On sa ich vraj snažil lámanou angličtinou /bol Slovák/ zadržať a chytil ich za plece, aby nepokračovali. A jeden z nich sa osopil na neho:"A ty čo ma obchytávaš? Chceš mať vari problámy s tým?..." Západ je posadnutý homosexualnym hnutím je to šláger, a tento problém je všade: na školách, v armáde, na internátoch. Ba u katolíckych kňazov je dokonca menšie percento než inde. Chcem len to potvrdiť, že o nesúvisí s celibátom, ale so sexualizmom dnešnej doby...

Gregorius, naozaj si neuvedomuješ, že vy si iba namýšľate, že vaším kritériom je iba Písmo, a nič viac. V skutočnosti je t o Písmo vy čítate podľša svojho osobného, či cirkevného kľúča,  teda vkladáte doň svoje vlastné chápanie. Vidno to aj z tých výrokov, ktoré tu cituješ. napr. Ježiš nepovedal, že na Turíce im pripomenie a naučí ich všetko. To je tvoje skreslenie. On im dal Ducha nieln pre Turíce, aby tam všetko pochopili. Tam pochopili len to, čo vtedy bolo pre nich potrebné pochopiť. Ale mnohé pochopili neskôr, napr. na jeruzalemskom sneme za základe vplôyvu a skúsenosti Pavla a Petra... A kristu mal na mysli zrejme celé dejiny Cirkvi, ke´d dal svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby vedela riešiť nové situácie, ktoré vtedy neboli ešte aktuálne /otázky morálne ako potraty, antikoncepcia, homosexualita... otázky ako otroctvo, vykorisťovanie, stavba kostolov a ich výzdoba, organizácia života cirkvi a pod./ To veľmi zjdenodušujete, ak sa nazdávate, že od prvých Turíc je všetko jasné až do konca sveta...

Ohľadom kánona naozaj si neuvedomuješ, že  bolo dlhé obdobie, keď nebol nijaký kánon. To bola kultúra nie písaného, ale hovoreného slova. ve´d väčšina nevedela písať a čítať. A knihy boli drahé... Ťažisko bolo naozaj na ohlasovaní.

To, že učenie  Božie je uzavreté v kánone, to vieš odkiaľ? To je  len vaša protestantská dogma. Hovoríš o nemožnosti vývoja dogiem, a vy ste si v 16. storočí vytvorili dogmu o Sola Scriptura. Ani to neviem na základe Písma tvrdiť, že apoštolmi sa končí doba Božieho  novozákonného zjavenia. To je názor len na základe Tradície prvej Cirkvi.

Vývoj dogmatiu nie je nič iné, iba prehĺbenie chápania Bohom zjaveného obsahu viery. POdobne ako telo človeka. Je to stále to isté telo, ale dospelé telo je iné ako telo dieťaťa. Ba v období dospievania sa prejavia aj orgány, ktoré tam nebolo vidno v detstve. A nehovorí Písmo o Kristovej Cirkvi ako o "tele"? A neprirovnáva ju ku "horčičnému zrnku", ktoré vyrastie raz a bude veľké?... Teda hovorí v danamických, a nie statických kategóriách?... Teda veľmi sa mýliš...

 Vy ste urobili oveľa väčší ale kontra -"vývoj": zrušili ste to, čo v Cirkvi oddávnoa platilo: apoštolské podanie, 5 sviatostí, apoštolskú postupnosť a iné. To je kontra-vývoj, a zaviedli Sola Scriptura, a založili tisíce cirkví na základe subjektívneho vysvetľovania /to je tiež vami vyvivnuté pravidlo.../...

Všetky prvky, ktoré ty u nás kritizuješ naozaj vyplývajú z páva Cirkvi rozhodovať v priebehu histórie v Duchu Svätom ohľadom novovzniknutých otázok, problémov doby, nových pohľadov a skúseností. Ved Kristus povedal apoštolom doslova: "Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazani na nebi..." Tým otvoril túto možnosť do budúcnosti, lebo vedel, že prídu nové javy... No vy tieto a iné výroky vôbec nečítate, a obchádzate. V skutočnosti vy ste sa odchýlili od kristovej Cirkvi, ktorú On založil, a hráte sa na cirkev, ktorú ste si založili vy svojvoľne na základe vášho chápania...