Biblie nepoužívajú mená pre dni, ako ich dnes poznáme. Dni
boli pomenované jednoducho číslicami. Nedeľa prvý deň,
pondelok druhý deň atak ďalej. Jedinou výnimkou predstavujú
piatok a sobota. Piatok nazývali deň pripravovania Lukáš 23,54:
A bol deň pripravovania a začínala sobota. Siedmy deň sa
nazýval sobota. Ešte aj dnes sú v niektorých jazykoch
dni číslované. Prvý deň týždňa je v Biblii uvedený len deväťkrát.
Po prvé: Prvýkrát je zmienka v správe o stvorení. A Boh nazval
svetlo dňom a tmu nazval nocou. Bol večer a bolo ráno, prvý deň.
Prvá Mojžišova 1,5.
Po druhé: Druhýkrát je to v evanjeliu Matúša 28,1, kde sa opisuje
príchod žien k hrobu Ježiša po sobote, keď už svitalo na
prvý deň týždňa.
Po tretie: V evanjeliu Marka 16, 1 a 2 je opisovaná rovnaká scéna ako
u Matúša 28,1.
Po štvrte: Marek 16,9 hovorí, ako sa Ježiš ukázal Márii Magdaléne
v prvom dni týždňa.
Po piate: Rovnakú scénu opisuje tiež Lukáš 24,1.
Po šieste: Ján 20,1 opisuje, ako Mária Magdaléna navštívila hrob
v prvý deň týždňa.
Po siedme: Ján 20,19 hovorí o večeri prvého dňa týždňa po sobote,
keď sa učeníci zišli. Mnohí označujú toto stretnutie ako
prvú nedeľnú pobožnosť na pamiatku zmŕtvychvstania
Ježiša. Mnoho dôkazov potvrdzuje, že tomu tak nebolo.
Ján hovorí, že učeníci sa zhromaždili zo strachu
pred Židmi. O tomto stretnutí podáva správu Lukáš 24,
33 až 48. Z Lukášovho rozprávania je jasné, že učeníci neboli
v žiadnom prípade presvedčení o tom, že Ježiš vstal z
mŕtvych. Keď sa im Kristus ukázal, boli veľmi vystrašení,
pretože si mysleli, že vidia ducha. Lukáš 24,37: Ale oni,
celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.
Po ôsme: Ďalšia zmienka o prvom dni týždňa sa nachádza v Skutkoch
apoštolov 20, 7 až 12. Tu je len raz v celej Biblii opísaná
bohoslužba, ktorá sa konala v prvý deň týždňa v nedeľu.
V biblických dobách začínal a končil 24 hodinoví deň večer
pri západe slnka. Lukáš 23,54. Tak začal prvý deň týždňa
skutočne v časovom úseku, ktorý by sme dnes nazývali
sobotným večerom. Pavol chcel budúce ráno, my by sme to
nazvali v nedeľu ráno odcestovať do Asu. Vtedy sa rozhodla
cirkev v Troáde usporiadať večer pred rozlúčením
bohoslužbu s lámaním chleba, pamiatka večere Pánovej.
Pavol kázal celú noc v Skutkoch apoštolov 20,11. Po
raňajkách, teda v nedeľu ráno sa skupina misionárov
vydala na cestu. Väčšia časť tejto skupiny sa plavila
do Asu, ale Pavol strávil nedeľu tým, že putoval
od mesta k mestu asi 30 až 50 km.
Tu chýba akýkoľvek dôkaz pre tvrdenie, že Pavol považoval
nedeľu za svätú. Rovnako aj Lukáš, ktorý opisuje tento dej,
nazýva nedeľu jednoducho prvým dňom týždňa.
Po deviate: Naposledy je prvý deň týždňa opisovaný v Prvej
Korinťanom 16,1 až 4. Niekoľko povrchných čitateľov sa domnievalo,
že tieto verše opisujú nedeľnú bohoslužbu, na ktorej sa zbierali
dary. Čítame tam ale niečo iné: Pavol píše: Ohľadom
zbierky pre svätých, ako som nariadil galatským zborom,
tak aj vy urobte. V každý prvý deň týždňa, nech každý
z vás uloží u seba odkladajúc podľa toho ako sa komu darí,
aby sa nerobili zbierky vtedy, keď prídem. Prvá Korinťanom
16,1 a 2. Keď si mám odložiť peniaze niekde u seba, logicky
ich nemôžem dať zároveň do zbierky v cirkevnom
zhromaždení. Keď niečo odložím, som s určitosťou
ešte doma, pretože to je to miesto, kde budem peniaze
opatrovať. To, čo hovorí Pavol Korinťanom, je celkom
jednoduché. Kresťania v Jeruzaleme sú veľmi chudobní.
Kresťania si majú vzájomne pomáhať. Preto odlož niečo
ihneď na začiatku týždňa pre chudobných bratov v
Jeruzaleme skôr ako urobíš niečo iné. Keď potom Pavol
príde, nebudeš musieť rozpačito hľadať peniaze, pretože si
každý týždeň dal pre tento účel niečo bokom. Ani tu Pavol
nepoužíva žiadne zvláštne označenie pre nedeľu. Nedeľa
bola pre Pavla a prvých kresťanov celkom obyčajným
prvým dňom týždňa.
Prvý deň týždňa nebol ani v jednom z týchto deviatich
miest pomenovaný ako svätý. Nenájdeme ani žiadnu zmienku
o tom, že Boh ho oddelil kresťanom ako zvláštny deň pre
bohoslužby. Ešte dva ďalšie verše sú zaujímavé. V Zjavení
1,10 Ján píše: Bol som v duchu v deň Pánov. V dnešnej
dobe je mnoho tých, ktorí svätia nedeľu a označujú tento deň
ako deň Pánov. Domnievajú sa, že aj Ján pred 1900 rokmi mal
na mysli nedeľu. Neakceptovateľnosť tohto tvrdenia je zrejmá
z podobného príkladu:
V presbyteriánskej cirkvi bolo bežné nedeľu nazývať sobotou.
Pri použití tohto princípu by to znamenalo, že vždy, keď je
v Biblii použité slovo sobota, rozumie sa tým nedeľa.
S týmto princípom nebude nikto súhlasiť. Ak by sme chceli
dokázať, že Ján označil pojmom deň Pánov nedeľu, potrebovali
by sme nájsť dokument napísaný pred knihou Zjavenie
alebo približne v rovnakom čase, ktorý označuje nedeľu ako
deň Pánov. Ale takýto dokument neexistuje.
Nedeľa bola prvýkrát nazvaná dňom Pána v sfalšovanom
dokumente, ktorý bol napísaný približne 75 rokov neskoršie
a nazýva sa Petrovo evanjelium. Bolo napísané sto rokov po
Petrovej smrti s úmyslom podviesť ľudí, aby verili, že jeho
autor je apoštol Peter. V tej dobe bolo podvrhnutých viacero
dokumentov, ktoré mali snahu dokázať, že už apoštolovia verili
falošnému učeniu a tiež ho aj učili.
Matúš 12, 8; Marek 2,28 a Lukáš 6,5 jasne ukazujú, ktorý deň
sám Ježiš označil ako deň Pána: Veď Syn človeka je pánom
nad sobotou.
Niektorí citujú Kološanom 2,16 s úmyslom poukázať, že sobota
bola zrušená. Zabúdajú ale prečítať ešte verš 17, ktorý
ukončuje predchádzajúcu vetu: teda nech vás nikto nesúdi
pre pokrm alebo nápoj alebo pre nejaký sviatok alebo novmesiac
alebo pre soboty. To všetko je len tôňou budúcich vecí,
ale telo je Kristovo. V prvokresťanskej cirkvi veľa kresťanov
naďalej dodržiavalo niektoré ceremoniálne zákony, ktoré sa
vyznačovali dodržiavaním určitých sviatkov, obradov,
predpísaných pokrmov a nápojov, ako aj zachovávaním výročných,
slávnostných dní pomenovaných soboty. Boli to slávnostné
dni, v ktorých sa nepracovalo, konali sa zhromaždenia podobne
ako v sobotu siedmeho dňa. Tieto ceremoniálne zákony,
vrátane zvláštnych sobôt boli Ježišovou službou a smrťou už
naplnené. Niektorí pochopili, že tieto zákony už nie sú záväzné
a kritizovali tých, ktorí uctievali Boha tak, ako to robili ich
predkovia. Pavol svojim vyjadrením napomenul veriacich,
aby sa nesporili a neodsudzovali pre neplatné ceremoniálne
zákony soboty. V epištole Rimanom 14, 1 až 8 sa Pavol zaoberá
rovnakou otázkou a uplatňuje tu rovnaký princíp. Božie Slovo
píše v Piatej Mojžišovej 31,24 až 26 že tieto ceremoniálne
zákony boli zapísané Mojžišom do knihy zákona a táto kniha
bola uložená na bočnej strane pozlátenej truhly zmluvy. Ale
10 Božích prikázaní napísaných Božou rukou na dvoch kamenných
doskách a s večnou platnosťou sa nachádzali vo vnútri
pozlátenej truhly zmluvy Piata Mojžišova 10,1 až 5. Musíme si
uvedomiť, že Pavol v liste Kološanom nehovorí o sobote, teda
o siedmom dni, podľa Božieho prikázania. Hovorí o sobotách,
ktoré sú tieňom budúcich vecí. Sobota, ako posledný deň
týždňa, je pamiatkou Božieho stvoriteľského diela. Ako každý
pamätný deň, sviatok, poukazuje späť na stvorenie, ale nie
dopredu na Krista.
Počas židovského roku bolo niekoľko takzvaných sobôt, ktoré boli
tieňom budúcich vecí. Sú uvedené v Tretej Mojžišovej 23, 4 až 44.
Tieto ceremoniálne soboty boli spojené so sviatkom Pesach
a inými sviatkami, ktoré poukazovali na budúcu Ježišovu
službu Prvá Korinťanom 5,7. Kresťania už nemajú tieto zvláštne
soboty svätiť. Namiesto toho máme spomínať na smrť Ježiša
pri každej pamiatke večere Pánovej tak dlho, dokiaľ nepríde.
Prvá Korinťanom 11,26.
Vedeli ste to?
Obráťte sa na absolútne spoľahlivý prameň kresťanskej viery.
Obráťte sa na Bibliu!
Je fascinujúca, jasne odpovedá na otázky.
Je odvážna, napriek tradíciám a inštitúciám.
Berie dych, uniká každej nástrahe, ktorá ju má potupiť.
Je oslobodzujúca, osobne pre každého človeka.
Je grandiózna, mení a lieči srdce, keď sa otvorí Božím myšlienkam.
