poslal betma Nenavist v sektarskych zhromazdeniach.
Svedectvo obete sektarskej brainwashing.
Možno
i vy ste vo vašom meste stretli hlúčik mladých entuziastických
kresťanov, ktorí sa v sprievode hudby usilovali okoloidúcim
sprostredkovať svoju pravdu. Pravdu, ktorej bezmedzne uverili a ktorá
akoby jediná mala moc každého z nás spasiť. A možno to bolo práve
v čase, keď ste zápasili s vierou alebo ste vo vlastnej cirkvi
nedostávali odpovede na otázky, ktoré vás znepokojovali. Podobne, ako to
bolo aj v prípade Michaely, ktorá podala svedectvo o tom, čo zažila
v KS Milosť. Dodnes sa nedokázala vyrovnať s mnohými fóbiami, ktoré jej
voči Katolíckej cirkvi a učeniu v tomto spoločenstve vštepili.
Michaela,
spomínate si, ako ste prišli prvý raz do kontaktu s Kresťanským
spoločenstvom Milosť?
Všetko sa to začalo ešte v roku 2004, keď som
navštívila istú katolícku predajňu. Kúpila som si v nej cédečko
s piesňami chvál, zámerne, lebo som vedela, že ho naspievali
charizmatici. Keď som prišla domov, všimla som si, že je na ňom uvedená
kontaktná internetová adresa. Asi dva roky som potom chodievala na ich
webstránku. Až raz, bolo to v júni 2006, som si povedala, že sa pôjdem
pozrieť aj na ich bohoslužby. Hlavným dôvodom, prečo som sa tak
rozhodla, bolo, že som vnímala ako na ľudí číha duch tohto sveta, ako sa
trápia a veľakrát nevedia, ako sa z tohto trápenia vymaniť. Nik im
pritom nepomohol, čo ma veľmi hnevalo. Mala som pocit, akoby ľudia
z farnosti neboli príliš všímaví, ba niektorí sa mi zdali až ľahostajní.
A bola som svedkom, ako ani kňaz nevedel priamo pomenovať problém
a povedať tomu, kto to skutočne potreboval, pravdu do očí. Možno
v obave, aby neprišiel o svojho farníka. Nazdávala som sa teda, že
v týchto malých „živých" spoločenstvách to bude inak, že tam otvorene
hovoria o koreni našich problémov, prečo máme problémy vo vzťahoch,
v našich rodinách, prečo máme z mnohých vecí strach a tiež som
očakávala, že sa tam čosi dozviem o okultizme, sektách a podobne.
Takisto som chcela vedieť, prečo sa nám nedostáva toľko Božieho
požehnania, ako by sa malo.
Takže vy ste boli aktívna katolíčka?
Áno. Pravidelne, takmer denne som chodievala na svätú omšu, pristupovala k sviatostiam. Zúčastňovala som sa aj na stretnutiach, kde sme čítali z Písma a navzájom sme sa duchovne zdieľali. Napriek tomu som sa bála zvykovej viery, úprimne som chcela zažiť plný a osobný vzťah s Ježišom...
Tak ste navštívili Kresťanské spoločenstvo Milosť. Ako vás prijali?
Keď som tam prvý raz prišla, ihneď som zaregistrovala, že boli ku mne všetci veľmi milí a že mali o mňa neskrývaný záujem. A to sa mi páčilo. Učarilo mi to. Doteraz neviem pochopiť, ako som v podstate do týždňa prestala chodiť do kostola, na svätú spoveď a prijímať všetky sviatosti. Veď keď som prišla do tejto sekty, pastorovi som hneď prvý deň povedala, že z Katolíckej cirkvi neodídem. Skutočnosť však ale bola iná. Po čase som sa úplne prestala stretávať s ľuďmi z farského spoločenstva a asi po mesiaci som z domu vyhodila všetko, čo malo niečo spoločné s katolíkmi - knihy, sväté obrázky a predmety, ružence, skrátka všetko. Pamätám si, že som dokonca vyhodila aj hrubú katolícku Bibliu. Pastor odo mňa dokonca žiadal, aby som sa zbavila aj svojho albumu fotiek. To preto, aby som sa nadobro zriekla starého života, lebo tým, že som prijala ich „pravý" Ježišov krst, som znovuzrodená a nemám už myslieť na starý život.
Pravý krst? Neboli ste ešte pokrstená?
Ale áno, bola. Na každého nového člena však KS Milosť nalieha, aby prijal Pána do svojho života. Potom sa za neho modlia, aby sa zriekol všetkého zlého a aby prijal krst v Duchu Svätom a následne Ježišov krst ponorením do vody, tzv. vodný krst. Všetko to pritom prebieha postupne, záleží na každom, ako a kedy tento proces absolvuje.
Nebolo vám divné, že ste zanevreli na všetkých priateľov a že ste prestali chodievať do kostola? Veď predsa aj ako katolíčka ste úprimne milovali Krista. Prečo potom takáto zmena?
S odstupom času si to vysvetľujem tak, že som sa dala jednoducho zmanipulovať. Vtedy som to tak ale nepociťovala. Všetko bolo pre mňa také neskutočné, nové. KS Milosť nabáda všetkých, aby odišli v prvom rade z Katolíckej cirkvi. Niekedy dokonca pastori od nového člena požadujú, aby doniesol doklad, že ho cirkev vylúčila. Odôvodňujú to tým, že ak to s Ježišom myslí vážne, musí zanechať starý spôsob života. Ak takýto človek býva s rodičmi, tak mu odporučia, aby sa osamostatnil. Chcú od neho, aby sa prestal stretávať s inými ľuďmi, najmä s katolíkmi, a prijal ich krst, lebo ten katolícky je podľa nich neplatný. Aby povyhadzoval zo svojho okolia akékoľvek predmety, ktoré dajako súvisia s Katolíckou cirkvou.
Nevšimli si na vás vaši blízki a priatelia túto náhlu zmenu? Nepokúšali sa vás od novej cirkvi odhovoriť?
Na dohováranie mojej rodiny, známych či priateľov som vôbec nereagovala. Ba nepočúvala som ani kňazov. Bolo mi jedno, čo mi hovoria, jednoducho mi tam bolo super. A nielen to. Aj sama som sa pokúšala druhých do sekty zlákať. Podarilo sa mi na jednu bohoslužbu priviesť dvoch katolíkov. Jeden bol seminarista, prvý rok študoval za kňaza. Druhý bol dokonca už kňaz. Bol jediným z kňazov, s ktorým som po celý ten čas, čo som bola v KS Milosť, dokázala komunikovať.
Prečo ste zrazu pociťovali taký odpor ku kňazom, veď predtým ste ich pokladali za duchovnú autoritu?
KS Milosť hlása, že všetko, čo je katolícke, je proti Bohu. Sväté omše sú podľa nich tou najtmavšou mágiou. Kňazi sú prisluhovačmi satana a to, čo slúžia, nie je svätá omša, ale okultistický rituál. Obety, ktoré počas omše konajú, sú prinášané falošným bohom. Agitátori KS Milosť dokonca, pokiaľ viem, ani nenavštevujú žiadne miesta, kde sa stretávajú katolíci, lebo podľa nich sú to priestory démonov. Tým, že sa klaňajú krížu a prežehnávajú sa znamením kríža, privolávajú na seba kliatbu, pretože v Písme je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve" (Gal, 3, 13). Keď sa niekedy na bohoslužbu KS Milosť prišiel pozrieť nejaký kňaz a bol oblečený v civile, aj napriek tomu vycítili, že je kňaz. Tak nenávidia kňazov, že na každej bohoslužbe ich ohovárali, vysmievali sa im a veľakrát som pritom dokonca vedela, o koho ide.
Neznášajú len Katolícku cirkev, alebo im prekážajú aj ostatné?
Útočia na všetky etablované kresťanské cirkvi, ktoré sa usilujú o ekuménu. Ekumenizmus odmietajú a tvrdia, že aj sám Boh je proti nemu, čo dokazujú citátmi zo Starého zákona.
To je čudné, veď táto cirkev sa už dlhší čas usiluje získať registráciu a jednou z podmienok je, aby nebola voči ostatným cirkvám konfrontačná.
Navonok možno nie je. Ani budapeštiansky Zbor Viery (Hit Gyülekezete) pastora Sándora Németha, ku ktorému sa KS Milosť hrdo hlási, v priamych televíznych prenosoch nedeľných bohoslužieb, ktoré pravidelne prenáša celoštátna maďarská televízia pod názvom Radostná nedeľa, nevystupuje voči týmto cirkvám konfrontačne. Zaiste preto, aby neodlákala svojich potenciálnych členov. A nečiní tak ani samotné KS Milosť, napríklad na vlastných internetových stránkach. Avšak vo vnútri, vo svojich zboroch, jej pastori využívajú každú príležitosť na to, aby tieto pre nich „mŕtve cirkvi" spochybnili a zdémonizovali. Môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že žiadna kázeň sa nezaobišla bez toho, aby v nej pastor nespomenul niečo proti katolíkom. Aj my, keď sme evanjelizovali na ulici, vždy sme sa dotyčného najskôr spýtali, či verí v Boha a či má k nemu aj osobný vzťah. Keď sme zistili, že je katolík, potom sa všetky naše ďalšie témy točili už iba okolo tejto cirkvi. Začali sme mu hovoriť, že tradícia, obrady, omša, modlitby k svätým, mariánsky kult a pod. ho nespasia a že v Katolíckej cirkvi vládne duch démonizmu.
Ako dlho trvá takáto evanjelizácia a kde všade ste oslovovali potenciálnych členov?
Evanjelizácia, ak je hromadná, trvala niekedy až štyri hodiny. Okrem pouličnej evanjelizácie členovia KS Milosť agitujú aj na internátoch. Ak ale mali prednášku, snažili sa na nej čo najmenej hovoriť o Bohu, aby ľudia hneď nezistili, že patria ku kresťanom. Po novom, keď chystajú prednášku, plagáty upravia tak, aby si ľudia mysleli, že sú to liečitelia, čo vedia ľudí oslobodiť od všetkých chorôb a prekliatí. Ich plagáty navodzujú dojem, akoby sa obracali k akejsi energii z vesmíru. Zistili, že takto je to oveľa atraktívnejšie. Spočiatku sa netajili, že sú z KS Milosť a na plagátoch to aj uvádzali. Tento rok v marci som ale o nich mala pre vysokoškolákov prednášku a po nej im zakázali vstup na internáty a školy. Preto odvtedy - aspoň v Nitre - už na plagáty nepíšu, kto sú. Teraz, keď v tomto meste organizujú podujatie, konajú ho mimo škôl a internátov, väčšinou vo veľkých halách, akú má i Agrokomplex.
Povedali ste, že ste sa v KS Milosť cítili super. Kedy sa u vás dostavili prvé pochybnosti?
Záujem pastora, ktorý mi zo začiatku volal často i cez týždeň a zaujímal sa o moje pocity a o to, ako sa mi darí, postupne upadal s tým, ako nadobúdal dojem, že už som stálou a pevne zakotvenou členkou. No asi tak po roku som začala vnímať, že som neslobodná, že mi tvrdne moje srdce a tak postupom času všetko to, čo v sekte hovorili, sa mi čoraz väčšmi prestávalo páčiť. Keď som sa na to spýtala ostatných spoluvercov, povedali mi, že to ešte vo mne pôsobí duch katolicizmu. Skoro všetko pripisovali tomuto duchu. Pastor povedal, že môže trvať aj desať rokov, kým sa človek úplne oslobodí od zlého ducha katolicizmu.
Čo všetko si pod tým predstavovali?
Je toho naozaj veľa. Ešte predtým, ako začínala bohoslužba, konala sa asi hodinová modlitba, počas ktorej pastor vymenoval dlhý zoznam démonov. Volajú to aj „svine v salóne". Modlitba spočíva v tom, že veriaci sa zriekajú zlých duchov, ktorí ich prenasledujú alebo sú súčasťou ich života. Každého osobitne oslovujú menom a vyháňajú ho zo svojho života, aby boli slobodní. A hlavne sa pritom každý zrieka ducha katolicizmu.
Napríklad v banskobystrickom zbore sa modlili: „V mene Ježiš ťa prosím, aby si vyčistil Banskú Bystricu od veštcov, okultistov a aby si zlomil zlú moc, čo stojí za katolíckym klérom, modlami a prázdnymi obradmi. (...) V mene Ježiš odmietam každú silu, ktorá bola uvoľnená skrze duševné, manipulačné modlitby, modlitby ruženca alebo obrady ako omša. V mene Ježiš borím skutky tela, každý zlozvyk a každú neslobodu vyháňam zo svojho života."
Spomenuli ste zlých duchov?
Áno, zlých duchov, démonov. Vidia ich všade a vo všetkom. Každému regiónu (štát, kraj, mesto) vládne konkrétny démon, za každou nemocou, neduhom či ľudskou necnosťou a slabosťou je démon, za vaším neúspechom či osobnou tragédiou stojí démon, sú skrátka všade. A majú aj svoje mená: Horkosť, Vzbura, Pomsta, Ohováranie, Neistota, Depresia, Pretvárka, Pomätenosť, Nervozita, Paranoja, Závislosť, Modloslužba, Smrť... Ak ste chorý, chudobný, neúspešný, môže za to len vaša slabá viera, pretože Boh nám dal prisľúbenia hojnosti a v Kristovi zlomil moc satana. Ak stojíš pevne na jeho strane, potom si na strane víťaza a nemôžeš zažívať ovocie porazeného.
Kto je chorý, je pod kliatbou, lebo v Biblii sa predsa nepíše, že koho Boh miluje, toho krížom navštevuje, to si len katolíci vymysleli tento výrok. Členovia KS Milosť sa držia veršov zo Starého zákona, konkrétne z Piatej knihy Mojžišovej (Dt 28, 15-68), kde sa píše, čo človeka postihne, keď nebude zachovávať Božie prikázania. Tieto kliatby prechádzajú až do štvrtého pokolenia, tak preto veľakrát vidíme, že väčšinu chorôb dedíme. Aj v Novom zákone sa píše, ako Ježiš pristúpil k Petrovej svokre, ktorá mala vysokú horúčku. Nepovedal jej musíš to vedieť prijať, ja viem, prečo som na teba dopustil túto chorobu, ale dotkol sa jej a slovom pohrozil horúčke, a ona hneď ustúpila. A čo sa týka zdravia, šťastia a toho, že človek môže byť bohatý, tak to Boh spomína opäť v Piatej knihe Mojžišovej (Dt 28 1-14). Píše sa tam, že keď budeme zachovávať Božie prikázania, budeme mať všetky tieto požehnania. A Boh predsa nie je klamár.
V interných materiáloch KS Milosť sa spomínajú aj tzv. náboženskí a denominační démoni. Za tých prvých sa považuje napríklad ritualizmus, zákonníctvo (v istej kázni ho pastor nazval „zákonnícky náboženský smrad"), falošné vyučovanie, strach z Boha a pekla, strach zo straty spasenia, špiritizmus, rôzne píšuce či načúvajúce médiá atď.
A čo sa tam píše o denominačných démonoch?
V súvislosti s protestantizmom sa tu uvádza zapieranie Ducha Svätého a jeho darov, popieranie uzdravenia skrze vieru, vyháňania démonov či duchovného boja, zapieranie tisícročného kráľovstva a návratu Ježiša Krista, zlé postoje voči chválam a uctievaniu. Dokonca sa tu spomína aj duch Jána Kalvína či Martina Luthera. Pochopiteľne, pri katolicizme je tento zoznam ešte omnoho dlhší. Zahŕňa v podstate všetko, čo tvorí katolícku identitu: liturgiu, uctievanie obrazov, sôch, predmetov, úctu k Eucharistii, no nechýbajú v ňom ani litánie, svätý ruženec, modlitby za mŕtvych či k svätým, „čarovanie" so svätenou vodou a s posvätenými predmetmi, akými sú napríklad škapuliar, obrazy, sviečky a pod. Dokonca sa tu autori tohto dokumentu zmieňujú aj o „satanských silách pôsobiacich nad hrobom pátra Pia, pápeža Jána Pavla II. či nad známou parížskou bazilikou Sacré Coeur". A, samozrejme, nezabudli spomenúť ani klérus s jeho „čarodejníctvami a mámením" (pápeža považujú za Antikrista), mníšske rády, čarodejníctvo katolíckych charizmatikov a mariánsky kult - zlých duchov nachádzajúcich sa v mariánskych dogmách, ako aj čarodejníctvo, bosoráctvo a mágiu, ktoré sú v nich prítomné. Pôvodcom všetkého zla je duch Jezábel, ktorý vládne tomuto svetu i Katolíckej cirkvi. Vystúpenie z nej (ale aj iných cirkví), ktorú KS Milosť nazýva „babylonská neviestka", je predpokladom, aby sa človek stretol so živým Bohom.
Mali ste aj iné dôvody, pre ktoré ste opustili toto spoločenstvo?
Napríklad mi vadilo, a nazdávam sa, že som nebola sama, keď pastor počas svojho kázania zneužíval našu dôveru a spomenul dôverné informácie, ktoré sme mu o sebe prezradili. Síce nepovedal konkrétne meno, ale všetci sme vedeli, o koho ide. Veľakrát šlo aj o intímne veci alebo o naše pády či hriechy, napríklad i o hriech nečistoty. Zo strany veriacich ale pritom nie je dovolené poukazovať na chyby pastorov. Každý, kto by tak činil, dopúšťa sa skutku hraničiaceho s hriechom proti Duchu Svätému.
Taktiež sa mi nepáčilo, ako pastori vyberajú desiatky. Hoci táto cirkev od štátu nepoberá žiadne financie ako iné, registrované cirkvi, a všetky svoje aktivity financuje výhradne z týchto zbierok, jej členovia odovzdávajú skutočne nemalé sumy. Pastor to vedel tak podať, aby boli čo najvyššie. (Desaťeurové bankovky v košíku sú bežné.) Zvykol sa pritom z katolíkov vysmievať, že sú veľmi skúpi a do zvončeka hádžu Bohu iba centíky (vtedy to boli haliere). Poznám istého člena, ktorý dokonca kvôli desiatkom prestal platiť nájomné a takmer prišiel o byt, lebo pastor často vravieval, že čím viac dávaš, dvojnásobne sa ti to vráti.
A ďalej mi prekážalo, že pastori neboli jednotní. Boli témy, na ktoré nemali rovnakú mienku, alebo dokonca svoj názor niekedy i menili. Raz som sa banskobystrického pastora spýtala, či aj katolíci môžu mať Ducha Svätého. Odpovedal, že áno, ale neskôr to poprel a povedal, že žiadny katolík nemá a nemôže mať Ducha Svätého preto, lebo Duch Svätý nechce prebývať v tých ľuďoch, ktorí slúžia modloslužbe. Takisto sa mi niektoré názory zdali až priveľmi radikálne. Na moju otázku, aký je rozdiel medzi modlitbou oslobodenia, ktorú KS Milosť praktizuje na bohoslužbách, po kázni trvajúcej niekedy až dve hodiny, a exorcizmom, istý pastor odpovedal, že pri katolíckom exorcizme diabol z ľudí nevychádza, ale naopak do nich vchádza.
Čo bolo tým zlomovým okamihom, keď ste sa rozhodli zo sekty odísť?
Raz, keď som šla evanjelizovať, stopla som jedného chalana, Jozefa. Počas jazdy som mu dávala obvyklé otázky. Zvláštne pre mňa bolo, že vedel na ne správne reagovať. Tak som sa ho spýtala, či študuje za kňaza. Keď povedal áno, vtedy sa niečo so mnou stalo. Neviem to opísať. To, že sa so mnou čosi deje, som si však začala uvedomovať, až keď som prišla v ten deň domov z bohoslužby. Doma som sa Boha pýtala, čo som to vlastne urobila. Prečo som prehovárala Jozefa, budúceho kňaza, od katolíckej viery. Prečo? Viete, predtým bolo u mňa na dennom poriadku, že som sa modlila za kňazov. Keď sa ma neskôr na Jozefa pastor spýtal, povedala som mu, že študuje za kňaza. Nato ma napomenul, aby som bola opatrná. Vtedy som si uvedomila, že hoci hovoria, že máme každého evanjelizovať, ľudí zo seminára ale nie. Zdalo sa mi, ako by sa báli hierarchicky vyššie postavených ľudí: kňazov, biskupov, pápeža.
Vo februári 2008 som pociťovala už takú vnútornú neslobodu, že som začala vážne uvažovať nad tým, že sektu opustím. Cítila som sa ako márnotratný syn, ktorý sa chce vrátiť k otcovi. Keď som už naisto vedela, že odídem, už som sa viac nezapájala do aktivít spoločenstva a bolo mi jedno, čo pastor na bohoslužbách káže. Myslím, že tušil, že chcem odísť.
Nemyslite si však, že po mojom odchode som hneď začala chodiť do kostola, prijímať sviatosti atď. Viete, aj keď som sa do cirkvi vrátila, bolo pre mňa ťažké vidieť ľudí prežehnávať sa, modliť sa najmä k Panne Márii a k svätým, vadilo mi, keď veriaci spomínali, že boli na svätej omši, jednoducho všetko katolícke. Asi o dva týždne neskôr som išla na spoveď. Tá prebiehala tak, že som zo seba dokázala dostať len toľko, že neviem, z čoho sa mám vlastne vyspovedať. Na záver, keď mi don Jozef dával rozhrešenie, zavrela som oči, aby som nevidela, ako robí nado mnou kríž.
Aké dôsledky na vás zanechala táto skúsenosť a čo by ste odkázali tým, ktorí budú čítať toto vaše svedectvo?
Chcem povedať len toľko, aby ste milovali a modlili sa za človeka, ktorý sa stane obeťou nejakej sekty. Nikdy sa mu nepokúšajte dať najavo, že ste ho odsúdili a netlačte naň, aby vykonával hneď všetky predpísané náboženské úkony. Neodmietnite a nebojte sa ho vypočuť. Hlavne je dôležité, aby mal nejakú blízku osobu, ktorej môže postupne vyrozprávať všetko, čo prežil. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie je ľahké sa o tom vôbec dakomu zdôveriť.
BORIS RAKOVSKÝ, casopis Rozmer, casopis pre krestansku duchovnu orientaciu.
