Ja som Pán, Boh tvoj, nebu-des mat inych bohov okrem mna, aby si sa im klanal.

II.

  Nevezmes me-no Bozie na-darmo.

III.

Spomni si, aby si den svia-tocny svätil.

IV.

Cti otca svojho i matku svoju.

V.

  Nezabijes.

VI.

  Nezosmilnís.

VII.

  Nepokradnes.

VIII.

  Neprerieknes krivého svedectva proti blíznemu svojmu.

IX.

  Nepoziadas manzelku blízneho svojho.

X.

  Ani nepoziadas majetku blízneho svojho ani nicoho, co jeho je.

Desat Bozích prikázaní, ako si mi to aj Ty uvádzal, sa nachádza este v Druhej knihe Mojzisovej v dvadsiatej kapitole (Ex 20). Je zaujímavé, ze ani v samotnom Svätom Písme sa Desat Bozích prikázaní navzájom presne nezhoduje. Podstata je tá istá, ale „litera" nie. A toto je práve aj nás problém, Adam. Katolícka Cirkev sa pozerá na Ducha, vy sa pozeráte na „písmená", na „poradie", na „císla". Nemám nic proti císlam, ci poradiu, ale proti tomu, ked sa okolo nich urobí „svätoziara", proti tomu, ked sa im dá vyznam, ktory nemajú, ked sa z nich urobí cosi podstatné. A keby to predsa len tak bolo, preco potom Boh neocísloval jasne prikázania, odkial pokial je ktoré?! Ved text Písma ich nikde nemá ocíslované. Tvrdís, ze katolícka Cirkev vynechala druhé prikázanie, kym ona vase „druhé prikázanie" pokladá za súcast prvého, pretoze „neurobit si nijakej modly, ani obrazu cohosi…" jasne súvisí s „Nebudes mat inych bohov". A hoci u Zidov tento príkaz platil doslovne, u krestana je záväzná iba podstata tohto príkazu. Dôvod je ten, ze v case nábozenskej maloletosti (por. Gal 4:3), ked poznanie Boha bolo slabé a k tomu este pod vplyvom vásní zdeformované, mohlo sa stat, akoze sa aj stalo, ze si ludia spletú Boha so zlatym telatom alebo nejakym inym vytvorom ludskych rúk. Ked vsak prostredníctvom Krista prisla plnost zjavenia, niet uz pochyb, aky Boh je a ako zmysla. A kedze Jezis osobne je Bohom, nikto si ho uz nemôze zamenit so zlatym telatom, ci címkolvek inym. Kde uz raz prislo krestanstvo, tam uz nie je mozná predkristova forma pohanstva. Kde raz prislo krestanstvo, tam sa svet uz nemôze klanat sochám, ci inym vytvorom ludskych rúk, tam uz svet nemôze zostat nekrestanskym, pretoze ak sa nestane krestanskym, môze sa stat jedine antikrestanskym. História i prítomnost je toho jasnym svedkom. Zidia, kedze nemali jasnú predstavu o Bohu, bolo im - pre uvedené nebezpecenstvo - zakázané robit sochy alebo obrazy. My vsak, kedze uz prisla viera, „nepodliehame vychovávatelovi" (Gal 3:25). Ked teda Cirkev nevyzaduje otrocké plnenie litery (por. 2 Kor 3:6n), robí to preto, lebo vie, ze Kristus nás povolal k slobode (por. Gal 5:13-15; 4:31n). Ak si vsak vy myslíte, ze tento príkaz pre krestana platí v tej istej forme, ako platil pre Zidov, odpovedz mi, preco vydávate obrázkové knihy (ci pre vás neplatí: „Neurobís si nijakého obrazu")? Preco natácate filmy, ktoré sú vlastne tiez obrazmi, preco sa dávate fotografovat, atd.? Preco ústami tento príkaz vyznávate a skutkami ho popierate? Ci len preto, aby ste mali nieco proti katolíckej Cirkvi? Píses mi, ze na prvej doske boli prvé 4 prikázania. Hoci mne je tento fakt lahostajny, predsa by som bol rád, keby si mi ukázal, kde je to v Písme potvrdené! Este sa tu chcem zmienit o jednej veci. Z Tvojho listu mi vysvitá, ze predmetom Tvojej viery je predovsetkym Desat Bozích prikázaní. Ak je tomu tak, tak je to zásadny omyl. Poznat základny mravny zákon, ktory má kazdy clovek vpísany do svojej prirodzenosti, k tomu clovek nepotrebuje vieru, pretoze ho clovek poznáva bez toho, aby mu ho niekto musel povedat. Co poznávam vlastnym rozumom, to nepotrebujem verit.

A ked pohania, ktorí nemajú zákon, od prírody robia, co zákon pozaduje, hoci taky zákon nemajú, sami sebe sú zákonom. Tym ukazujú, ze majú poziadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, co im dosvedcuje zároven aj ich svedomie aj ich myslienky… Rim 2:14-15

Viera sa vztahuje na to, co nevidím (Hebr 11:1), a to nielen ocami, ale ani rozumom. Lebo keby to platilo len pre oci, potom by som matematiku musel verit a nie vediet. Potom by kazdy clovek musel byt veriaci, pretoze kazdy verí tomu comu rozumie. Vieru môzem prejavit napríklad tu, ked Jezis povie: „Moje telo je pravy pokrm a moja krv je pravy nápoj." (Jn 6:55), a to tak, ze verím, ze jeho telo je opravdivy pokrm a nie symbolicky. A ked mi hovorí: „Ak nebudete jest telo Syna cloveka a pit jeho krv, nebudete mat v sebe zivot" (Jn 6:54), tak budem jest jeho telo a pit jeho krv, pravda, ak verím ze je tomu tak. Mravny zákon je mravny zákon a pravdy viery sú pravdy viery. Nekázem Ti to rozdelovat, ale rozlisovat. Jediná vec, ktorá zo Starého Zákona zostala aj v Novom je prirodzeny mravny zákon, ktory vyplyva z prirodzenosti cloveka. A kedze tá sa nezmenila, nemohol sa zmenit ani mravny zákon.