Grano Salis - Do tejto vojny radšej neťahajme Boha

poslal Laco

Do tejto vojny radšej neťahajme Boha

Daniel Pastirčák (1959) je básnik, prozaik, esejista a kazateľ cirkvi bratskej v Bratislave. Verše, prózy a eseje s kresťanskou orientáciou začal publikovať na prelome 80. a 90. rokov. Knižne debutoval Damianovou riekou v roku 1993, ktorú aj sám ilustroval, ďalšou knihou bola zbierka básní Tehilim.

Cirkev bratská je jednou z najmenších kresťanských cirkví na Slovensku. Jej historickým predchodcom je stará jednota bratská, ktorej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský. V dnešnej slovenskej cirkvi bratskej v jej jedinom bratislavskom chráme káže básnik a výtvarník DANIEL PASTIRČÁK. Býva v pavlačovom byte na poslednom poschodí nad kostolom cirkvi bratskej, jeho deti tu vyrastali bez televízora.

V literatúre sú jeho obľúbencami Andersen, Wilde, Hesse, Tolkien, Francois Mauriac, Umberto Eco. A najmä T. S. Eliot, ktorého prekladal. Daniel Pastirčák nikoho nepoúča – je kazateľom, ktorý sa vyhýba chorobe z povolania. „Človek, ktorý svoje zakorenenie nájde v božom vesmíre, postupne získava slobodu kráčať proti prúdu,“ káže Pastirčák. „Nepotrebuje byť in, nepodlieha manipulatívnemu vplyvu všeobecnej kultúry. To je pre mňa kresťanstvo.“ Z jeho kníh bola najúspešnejšia prvotina Damianova rieka, kniha rozprávok pre deti aj dospelých, ilustrovaná autorom. Aj kvôli nemu si ľudia vyberajú bohoslužby na Cukrovej. Zlé jazyky dokonca hovoria, že len kvôli nemu. A aj keď nepotrebuje byť „in“, je.Čo si predstavíte, keď sa povie kresťanské Slovensko? „Všeličo. Malebné veže kostolov v každej dedine, mníchov v uliciach mesta, rádové sestry v nemocniciach a hospicoch. Lenže aj hlúčiky šedivých hláv starčekov a stareniek v spoločnosti holých lebiek, ako sa každý rok pokúšajú presvedčiť nás ostatných, že prezident fašizoidného štátu, zodpovedný za deportáciu našich židovských spoluobčanov do táborov smrti, bol svätec.“ Myslíte si teda, že žijeme v kresťanskej krajine? „Ak mám byť presný, pojem kresťanské Slovensko mi pripadá ako protirečenie.“ Protirečenie? „Žiadny národ či krajina nemôže byť v pravom zmysle slova kresťanská. Kresťanský v pôvodnom význame môže byť iba jednotlivec. Človek, ktorý v evanjeliách našiel zdôvodnenie svojho bytia.“ Nie ste toho názoru, že Slovensko by sa v Európe malo snažiť odlíšiť svojou kresťanskosťou? „Neviem, či by sa Slovensko malo snažiť v Európe za každú cenu nejako odlíšiť. Zápasu o odlíšenie dnes už nerozumiem. Mňa v tejto súvislosti trápi iná vec.“ A to? „Pre mňa je rovnaký problém aj to, že všetci sa ponáhľame do únie a trochu mi to pripomína nákupnú horúčku po masívnej reklame. No čím vlastne tá zjednotená Európa bude?“ Európa už viac-menej zjednotená je, nepáči sa vám to? „Vieme, čo Európu v dobrom i zlom utvorilo, spoločné európske dedičstvo klasickej grécko-rímskej kultúry a židovsko-kresťanskej spirituality. Lenže kde je spoločný duch? Nebude budúcu Európu spájať iba jednotný ekonomicko-právny systém? Napokon z nej bude iba krásne smutné, zdravé a sýte telo v kóme. Všetky biologické funkcie perfektne fungujú, no telo je bez Ducha.“ Nedôverujete tým, čo sa snažia Slovensko začleniť do Európy? „Som rád, že nás zastupuje Ján Figeľ. Hoci si nemyslím, že veta o Bohu v európskej ústave môže čokoľvek pridať či ubrať na duchovnej hĺbke európskej reality, priznám sa, že Slovensko vidím radšej v spoločnosti Veľkej Británie či Poľska než povedzme v spoločnosti Nemecka.“ Prečo? „Asi pre Schröderov žoviálny populizmus.“ Ste kazateľ a spisovateľ. Čím je pre vás písanie? „Svätý Ján uvádza evanjelium vetou: Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ Môžeme si pod tým predstaviť písmená genetického kódu? „Žasnem nad jazykom zakódovaným v DNA. To je informácia, rozsiahla ako Shakespearova dráma. A trikrát som bol svedkom toho, ako sa to Slovo stalo telom. Tým telám – knihám sme dali vznešené mená – Damian, Debora, Jonatán.“ To sú mená vašich detí, nie? „Áno.“ Môže byť kazateľ básnikom? Alebo básnik kazateľom? Nie je v tom rozpor? „Je. Ale verím, že to prospieva mojej poézii aj mojim kázňam.“ Občas o sebe poviete, že ste „hedonista“. Ako to myslíte? „Teda, to sa už natoľko rozkríklo?“ Hej. „Dlho som to o sebe nevedel. Až raz som si so skupinou mladých ľudí robil analýzu osobnosti podľa eneagramu. A tak som zistil, že som epikurejec, čiže hedonista, kombinovaný s tragickým romantikom.“ Epikurejec? „Epikurejec je typ, ktorý vo všetkom, čo prežíva, hľadá tú svetlejšiu – radostnú a vzrušujúcu stránku, a to ho vedie k šťastiu. Tragický romantik je presný opak. Ten zas vo všetkom hľadá tú temnejšiu stránku, borí sa s neznesiteľnými pocitmi nezmyselnosti bytia. Takže vidíte, toto som ja – schizofrénia ako vyšitá.“ Nebije sa to s kazateľstvom? „Epikurejcami boli napríklad svätý Augustín alebo František z Assissi. To ma trocha upokojilo. Zmysel života nie je v prvom rade v morálke.“ A v čom? „V kvalite bytia a našej schopnosti tú kvalitu do hĺbky vnímať a vychutnávať. Rozkoš z bytia musíme vedieť vychutnať. Volá nás k tomu, aby sme za jej znakmi hľadali cestu k večnej blaženosti.“ Teraz prehovoril kazateľ. Ale čo to znamená v praxi? „Nie je mi jedno, či pijem dobré preso, alebo zlé.“ K čomu by ste chceli vychovať svoje ovečky? „Nemám ovečky. Ja som Pastirčák, nie pastier. A v kostole na Cukrovej oni nie sú ovce ani barani. Reformácia zdôrazňovala starokresťanskú myšlienku všeobecného kňazstva. Všetci sme kňazmi, muži, ženy, laici aj klerici. Zrelé spoločenstvo je spoločenstvo ľudí, v ktorom je každý človek vodcom.“ Vaše deti vyrastajú bez televízie. Čo robia namiesto nej? „Toho nenásytného požierača času nakoniec už doma máme. Prišiel k nám spolu s chorou babkou a jej záľubou v argentínskych seriáloch.“ Prečo ste ho nechceli? „Chceli sme, aby si deti našli cestu ku knihám. Obávali sme sa, že televízor by im v tom mohol zabrániť. A tak sme ho nahradili hrou na chodenie do rozprávky. Je to jednoduché: ľahnete si, zavriete oči predstavíte si krajinu, rozprávkový svet a ste tam. Postupne si hovoríte, čo všetko tam vidíte a robíte.“ Hm, úžasne jednoduché. „Práveže áno. Postupne si vytvoríte vlastný celovečerný film.“ O čom kážete najradšej? „O oslobodení, ktoré prináša radikálna dôvera v nepodmienenú lásku Toho, ktorý utvára naše bytie.“ Veríte v peklo? „C. S. Lewis tvrdí, že peklo je stav mysle. V tomto zmysle v peklo nielen verím, ale o ňom viem. Zakúsil som ho vo vlastnom živote, na vlastnej koži.“ Aké peklo myslíte? „Byť naveky zamknutý v mučiarni vlastného ega. Keby sa to dalo, to by bolo peklo. Skúsenosť lásky v perspektíve večnosti v nás zasa prebúdza intuíciu neba. Skúsenosť pýchy, zloby, posadnutosti v nás zobúdza intuíciu pekla.“ Je peklom vojna? „Vojna býva spôsobená peklom v nás a môže prerásť na vtelenie pekla. Niekedy však vojna býva poslednou cestou, ako pozemskému peklu zabrániť. Nie každá podpísaná mierová dohoda je víťazstvom nad peklom. Napríklad mníchovská dohoda v záujme udržania mieru brány pekla otvorila.“ Ste proti vojne v Iraku? „Som za bezpodmienečné odzbrojenie Saddáma Husajna. Čo sa týka vojny, bojím sa, že tento rozhovor vychádza v čase, keď sa vojna už stala neodvratnou.“ Kto vás presvedčil? „O autentickosti svojho postoja ma presvedčil len britský premiér Tony Blair. Iba on pochopil, že to, o čo sa v irackej kríze hrá, je zachovanie euroatlantickej jednoty. On jediný sa – hoci neúspešne – pokúšal stavať mosty tam, kde ich ostatní rúcali.“ Slovenskí kresťanskí politici hovoria, že sú proti vojne, lebo sú kresťania. Prezident Bush zas tvrdí, že ide do vojny práve ako kresťan. A vy? „Nezdá sa mi, že by sme do tej vojny mali zaťahovať Boha. Myslím, že by bolo rozumnejšie, keby sme si priznali relatívnosť nášho poznania a poctivo niesli rozhodnutia nášho svedomia bez toho, aby sme hľadali úľavu v posväcovaní jedného či druhého postoja kresťanstvom.“ V Amerike sú silné reformované cirkvi, k akej patrí Bush, ale k akým má blízko aj vaša cirkev bratská. Čím sú vám blízke? „Baptistická cirkev, ku ktorej patrí aj prezident Bush, je v Amerike väčšinová. Patrí k nej aj Bill Clinton. A rozdiel medzi nimi ilustruje rôzne postoje, aké medzi americkými baptistami sú. Naša cirkev sa nachádza niekde v strede.“ V strede medzi čím? „Medzi bushovským konzervativizmom a clintonovskou liberálnosťou.“ Ľudia si vašu cirkev vyberajú ako dospelí? „Chodí k nám mnoho ľudí, ktorí si nás našli. Deti, ktoré sa narodili do cirkvi, povzbudzujeme k tomu, aby si svoj vzťah k Bohu a k cirkevnej komunite nachádzali samy. My sme napríklad naše deti nepokrstili. Náš najstarší syn Damian sa nechal pokrstiť, keď mal jedenásť.“ Čím sú vaši veriaci líšia od príslušníkov veľkých cirkví? „Ich jediná spoločná črta je hádam istý údel kultúrnej menšiny. Bratská cirkev patrí medzi jednu z najmenších cirkví na Slovensku. Kedysi mi to prekážalo.“ Dnes už nie? „Nie. Byť menšinou má svoje výhody. Menšina si napríklad celkom mimovoľne zvykne zachovávať istú mieru nonkonformizmu. Musí pracovať, aby sa presadila v prostredí väčšinovej kultúry.“ Čím sa malé cirkvi líšia od veľkých okrem toho, že sa všetci poznajú? Nemôže sa stať, že sa navzájom terorizujú? „Malé cirkvi majú dve možnosti: buď sa otvoria svetu, alebo sa uzavrú do seba a zmenia sa na sektu bizarných čudákov. My máme voľbu už za sebou. Mimochodom, dnes sem chodí toľko nových ľudí, že naše bohoslužby majú skôr atmosféru verejného stretnutia než rodinnej slávnosti.“ Čo si myslíte o tom, ako slovenskí kresťanskí politici presadzujú kresťanské hodnoty? „Ak kresťanstvo predstavuje nejakú reálnu moc, tak je to práve moc, ktorá prináša zmenu osobnosti. Radšej by som hovoril o cnostiach než o hodnotách. Cnosti totiž nemožno presadzovať politickým programom ani novelami zákona.“ Cnosti nie. Ale nemá kresťanská strana presadzovať kresťanskú agendu? „Myslím si, že politická strana nie je najlepším médiom na presadzovanie kresťanských hodnôt. A pokiaľ ide o KDH, zdalo by sa mi kresťanskejšie podporiť prijatie antidiskriminačného zákona, ako bojovať proti nemu.“ Boli ste v rade, ktorá mala dozerať na fair play v médiách pred voľbami? Aká to bola skúsenosť? „Hovoriť o etickom rozmere pred voľbami ma priťahovalo. Ale po celý čas som cítil aj rozpaky.“ Z čoho? „Bodovali sme strany podľa vopred dohodnutých pravidiel, trochu ako futbaloví rozhodcovia. Naše rozhodnutia sa niekedy netýkali etiky, ale iba otázky, či tá-ktorá strana formálne splnila či nesplnila podpísaný záväzok. Etika sa týka vecí ukrytých hlboko v postojoch ľudí. To však nemôžete bodovať. Nemohli sme povedať nič o pokušeniach tých, čo sa uchádzajú o podiel na moci.“ Neprekážalo vám, keď vám novinári hovorili, že ste mravnostná polícia? „Niektoré argumenty, ktoré sme sformulovali, napríklad v kauze Ruskovej Markízy, si potom tí istí novinári osvojili a v komentároch s nimi narábali.“ Zvyknete hovoriť, že zápas o slobodu sa neskončil. Ale zápas o slobodu slova áno. Alebo nie? „Áno, lenže cena slova klesla pod bod mrazu. Trpíme kolektívnou depresiou. Nie je príjemné žiť v krajine, kde povedzme konateľ banky nechá svoje obete zahrabať do cudzích hrobov, a v štáte, kde je takmer každý verejný činiteľ obvinený z korupcie.“ Nijaká nádej? „Dobré zákony a spoločenské štruktúry nezmenia sebeckých, skorumpovaných a ustráchaných občanov na poctivých ľudomilov. Sú užitočné a potrebujeme ich, ale je to len rám. Skutočné zmeny plynú zvnútra.“ MARTA FRIŠOVÁ
ANDREA PUKOVÁ

	Hledej
	Je a svátek má Marcela. Vytvoření registrace