poslal laco Financovanie církvi je kľúčový problém vzťahu so štátom
Cirkvi pôsobiace na Slovensku sú za vstup Slovenska do Európskej únie a takéto posolstvo šíria aj medzi veriacimi. Po stretnutí zástupcov ministerstva kultúry a cirkví to na tlačovej besede uviedol šéf rezortu kultúry Rudolf Chmel. Dominantnou témou stretnutia bola však príprava čiastkových zmlúv a dohôd medzi Slovenskom a Svätou stolicou, a to predovšetkým problematická zmluva o financovaní katolíckej cirkvi. Zároveň sa predstavitelia cirkví a ministerstva venovali aj otázke reštitúcií a stavu sakrálnych pamiatok.
Ako zhodnotil banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž, čiastková zmluva o financovaní uviazla na mŕtvom bode, pretože ani na jednom z rokovaní medzi katolíckou cirkvou a ministerstvom kultúry sa nezúčastnil zástupca ministerstva financií. Minister kultúry chce preto v tejto súvislosti iniciovať stretnutie, na ktoré prizve aj šéfa rezortu financií Ivana Mikloša. Povinnosť prijať čiastkovú zmluvu o financovaní vyplýva Slovensku zo základnej zmluvy so Svätou stolicou. Ak SR schváli takúto zmluvu, ako aj následne novelizuje zákon o financovaní cirkví a náboženských organizácií, tak bude bezpredmetné hovoriť o odluke cirkví od štátu. Podľa Baláža sa o tomto probléme na dnešnom stretnutí vôbec nediskutovalo. "V rámci normálneho vzťahu medzi cirkvami a štátom pokračujeme v zmysle ratifikovanej zmluvy so Svätou stolicou", dodal banskobystrický diecézny biskup. Ak by totiž došlo k odluke, zmluva s Vatikánom by musela byť zrušená. Ako konštatoval minister kultúry, ani vláda v súčasnosti neuvažuje o odluke.
Prijatie čiastkovej zmluvy so Svätou stolicou, ako aj novely zákona o financovaní cirkví a náboženských organizácií je v súčasnosti kľúčovým problémom vzťahu medzi štátom a cirkvami. Aktuálne sa musí riešiť predovšetkým odmeňovanie kňazov. Priemerný plat duchovného totiž predstavuje 9 500 korún, pričom základný nástupný plat je 5 080 korún, čo je menej ako minimálna mzda. Riaditeľ cirkevného odboru MK SR Ján Juran predpokladá, že budúci model financovania cirkví bude vychádzať zo súčasného stavu. Znamená to, že bude upravený súčasný model, keď sú cirkvi financované štátom. Podľa Baláža je to správne a ako argumentuje, "keď je podľa štatistík 72 percent katolíckych veriacich a tí sú platcami dane, má katolícka cirkev nárok, aby od štátu niečo dostala."
Čiastková zmluva o financovaní katolíckej cirkvi je jednou zo štyroch doplňujúcich zmlúv so Svätou stolicou. Prijatá už bola zmluva o pôsobení katolíckeho ordinára v ozbrojených silách, Policajnom zbore a väzenskej stráži. Pripravená a hotová na podpísanie je aj zmluva o katolíckej výchove na školách. Podľa Baláža by táto zmluva mohla byť podpísaná počas návštevy pápeža na Slovensku v septembri. Biskup zdôraznil, že touto zmluvou sa nezavádza povinná náboženská výučba na školách. Posledná čiastková zmluva s Vatikánom sa týka výhrady svedomia, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po prijatí všetkých štyroch dodatkových zmlúv bude musieť byť otvorená dohoda medzi štátom a 11 registrovanými cirkvami. Konštatoval to biskup východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Igor Mišina, podľa ktorého aj evanjelická cirkev bude žiadať uzavretie zmlúv týkajúcich sa výchovy náboženstva, výhrady svedomia aj pastoračnej služby v armáde.