poslal laco
Silný Gibsonov protiúder
Odpor proti filmu zjednocuje ľavicových liberálov a ľavičiari len kvília
Nedávno som pri prepínaní televíznych kanálov narazil na americkú hudobnú (nie som si istý, či hudobná je správny prívlastok) stanicu MTV. Na programe bolo sadomasochistické šantenie chlapíkov, ktorí sa najprv pováľali na mieste, kde sa práve vymočil psík, potom si strhávali náplaste nalepené vo vlasoch a napokon si pripínali štipce na obnaženom rozkroku.
MTV na sebe dlho pracovala, kým sa prepracovala až do tohto štádia úchylnosti. Priznám sa, že ja som na sebe nepracoval, a preto som nedosiahol taký stupeň tolerantnosti, aby sa mi neobrátil žalúdok. (Totiž ak neviete, to je fakticky ideál tolerancie, že naozaj z ničoho sa vám nezdvihne žalúdok.)
Niekoľko háčikov
Epizódka z MTV a iné produkty popkultúry sú charakteristické i tým, že rozhodne nevzbudia odpor ľavicovo-liberálneho establishmentu. Žiadny liberálny intelektuál neodporučí Michaelovi Jacksonovi, aby podľa možnosti nespával s cudzími deťmi v jednej spálni. Neuzná, že kam sa hrabú na Michaelovu sestru Janet úchyláci, ktorí sa obnažujú v tmavých parkoch pred nič netušiacimi náhodnými okoloidúcimi, keďže Janet sa odhaľuje pred miliónmi nič netušiacich divákov Super Bowlu. Nič z toho ľavicových estétov nevyruší.
Problém majú s filmom Mela Gibsona - Umučenie Krista. Vraj je antisemitský, pretože obviňuje Židov zo smrti Krista. Toto obvinenie má niekoľko háčikov. Toľko sympatických Židov v antisemitskom filme? Žid Ježiš Kristus, jeho apoštoli - napospol Židia, Žid Šimon, ktorý pomáha Ježišovi s krížom a, samozrejme, Židovka, ktorú milujú všetci kresťania a katolíci obzvlášť a ja medzi nimi. Ježišova matka Mária. Čo sa Kajfáša týka, nemal to ľahké. Prinajmenšom od chvíle, keď sa Ježiš označil za Božieho Syna, mal už iba dve možnosti. Buď mu uveriť, alebo žiadať jeho smrť. Považoval Krista za bohorúhača a my kresťania ho môžeme považovať iba za človeka, ktorý sa pomýlil. Do kréda sa nedostal.
Druhý háčik je v tom, že Mel Gibson v scenári iba postupuje podľa evanjelií. Sú teda evanjeliá antisemitské? A je teda z definície kresťanstvo antisemitské? Pred takou extenzívnou definíciou antisemitizmu by som predsa len trošku varoval.
Tretí háčik spočíva v tom, že film predsa nie je prvým, ktorý podľa evanjelií opisuje život Krista a teda aj jeho utrpenie. Je tu Zeffirelliho Ježiš Nazaretský i niektoré neskoršie ďalšie. Samozrejme, líšia sa od Gibsonovho filmu menšou emotívnosťou, ale faktograficky sú o tom istom. Prečo neboli aj tie označované za antisemitské? Nie je to len tým, že kultúrna vojna proti kresťanstvu za dve-tri desaťročia dosť pokročila a na čo sa niekto neodvážil vtedy, odvažuje sa dnes?
A čo je najpodstatnejšie, kresťania veria, že Kristus zomrel pre hriechy každého z nás, že naše ruky držali kladivo a klince, bič i tŕňovú korunu.
Tarantino yes, Gibson no
Povedzme si to rovno. Nie Židov zjednocuje odpor proti tomuto filmu. Film obhajuje významný americký židovský filmový kritik Michael Medved i americký rabín Lapin, ktorý stojí v čele organizácie Towards Tradition, propagujúcej spoluprácu židov a kresťanov. Šalom, múdry rabín.
Odpor proti filmu zjednocuje ľavicových liberálov. Keď títo zistili, že argument antisemitizmu nepresviedča mnohých Židov (čo je, uznáte, trošku problém), siahli k inému argumentu. Vraj je to nesmierne násilný film. Nuž, je to film o posledných dvanástich hodinách Krista. Evanjeliá hovoria o bití, korunovaní tŕňovou korunou, bičovaní, ukrižovaní atď. Opäť, sú evanjeliá alebo aspoň ich časť násilné, sadistické?
Kill Bill, Natural Born Killers, Hannibal, Texas Chainsaw Massacre. To sú zrejme najkrvavejšie produkty Hollywoodu - kultúrneho frontu ľavicového liberalizmu. Obete v nich pília motorovou pílou, sekajú na kusy a kŕmia ľudskou mozgovou hmotou. Nič z toho ľavicovým liberálom neprekáža. To je umenie, to je free speech, povedia. A viete prečo? No preto, lebo ide o násilie úplne nezmyselné, po zhliadnutí ktorého divák odchádza buď znechutený, alebo apatický. Problém nastáva, keď sa zobrazí násilie a následné utrpenie, ktorého zmyslom, ako veria dve miliardy ľudí, je spása ľudstva. Vtedy začínajú ľavičiari kvíliť. Tarantino yes, Gibson no.
Ak teda vieme, kto sú Gibsonovi kritici, neprekvapí nás ich výčitka, že Pilát je zobrazený sympatickejšie ako členovia veľrady. Pripúšťam, že im sa to tak naozaj môže zdať! Na rozdiel od Kajfáša, ktorému mohlo ísť o vec, Pilátovi šlo iba o kariéru, dal popraviť nevinného človeka, ešte ho dal navyše aj zbičovať, čo od neho nikto nežiadal, a dal prepustiť vraha, čo tiež nikto nežiadal. Takže sympatický, hej? Z pohľadu ľavicového intelektuála je zrejme významné, že pred súhlasom s touto sériou katastrof dokázal Pilát o tom všetkom chvíľu tak prekrásne váhavo hĺbať.
SME publikovalo jedného z odporcov Mela Gibsona - Pomsta a obnovenie kresťanského kultu smrti od Daniela Jonaha Goldhagena.
Choďte do Marianky
Používať v súvislosti s kresťanstvom pojmy "kult smrti" a "kresťanský fetiš smrti a hrôzy" je zvrátenosť. Kresťanstvo nie je kult smrti, ale kult prekonania smrti cez Ježiša Krista. Je to kult života, dokonca večného života. Tvrdiť o základných civilizačných veciach pravý opak, rinčiac pritom zbraňami intelektualizmu, bolo nie tak dávno výsadou profesorov sovietskych univerzít. Dnes sa s tým stretávame na Harvarde. Berieme na vedomie.
Scenár filmu Mela Gibsona poznám štyridsať rokov, odkedy ma rodičia učili katechizmus. Ako téma pre umelecké stvárnenie to tiež nie je nič nové. Choďte do Marianky a prejdite si krížovú cestu. To, čo uvidíte v niekoľkých súsošiach, je to, čo ponúka Mel Gibson. Používa však film, mohutný moderný umelecký prostriedok. Diváka nečaká zábava, divák bude trpieť tiež. Je však nadovšetko jasné, že tento film šíri dobro, o čom svedčia aj reakcie miliónov divákov. Slzy a tiché zamyslenie.
A v tom je i problém filmu. Je to v Hollywoode vzniknuvší anti-Hollywood. Ide proti hlavnému prúdu masovej kultúry, ktorá je ľavicovo-liberálna. Hlavným prúdom je to, čo bolo pred pár desaťročiami deviáciou. Predstavte si kombináciu hororov Vreskot 1 až x Wesa Cravena, k tomu nejaké-tie násilnícke formy rapu, väčšinu hollywoodskych filmov, v ktorých nemôže byť hlavným hrdinom normálny slušný človek, grimasy Marilyna Mansona na MTV. Možností je veľa. Gibsonov film je ich protikladom. Nepriamo upozorňuje, že v masovej kultúre (alebo antikultúre, ako chcete) čoraz väčší podiel má obyčajný odpad. Trash, ako hovoríme my Slováci.
Passion of the Christ je veľmi dobrý film. Nie je kontroverzný. Kontroverzná je doba, v ktorej žijeme.
Vladimír Palko (1957) podpredseda KDH, minister vnútra Slovenskej republiky. Žije v Bratislave.
http://www.sme.sk
VLADIMÍR PALKO
