poslal Nepřihlášený Náboženstvá rozdávajú kopance, ale vyžadujú si, aby sa s nimi zaobchádzalo v rukavičkách. Neveriaci je pre nich to isté ako nemorálny
Hinduistický veriaci sa modlí k slnku po svätom kúpeli na sútoku Gangy a Jamuny počas tradičných osláv Magh Mela. Státisíce hinduistických pútnikov počas Magh Mely sa kúpu v rieke v nádeji, že zmyjú zo seba hriechy. "Neveriť v Boha ešte neznamená ospravedlnenie za militantný antireligionizmus či naivný scientizmus," hovorí Dylan Evans, profesor robotiky na University of West England v Bristole.
Dylan Evans napísal pre The Guardian článok, v ktorom sa vysmieval staromódnemu ateizmu "devätnásteho storočia", aký dnes reprezentujú prominenti ako Richard Dawkins či Jonathan Miller, namiesto toho, aby razili nový, moderný ateizmus, ktorý si "cení náboženstvo a narába s vedou jednoducho ako s prostriedkom vedúcim k nejakému cieľu a zmysel života nachádza v umení". Hovorí, že náboženstvo samotné musíme chápať ako "druh umenia, ktoré si len dieťa môže pomýliť so skutočnosťou a len dieťa ho môže odmietnuť za to, že je to omyl."Evansov postoj sa dobre dopĺňa s názormi amerického filozofa vedy Michaela Rusa, ktorý vo svojej novej knihe Bitka evolúcie a Stvorenia (Harvard University Press 2005), ktorý značnú časť viny za rast kreacionizmu v Amerike a čoraz úpornejšie snahy náboženskej pravice vyhodiť z osnov evolučnú teóriu a namiesto nej učiť novú dogmu o "inteligentnom dizajne" - hádže na hlavy vedcom, ktorý sa pokúsili s vedou súťažiť a dokonca ju nahradiť.Súc skalopevným evolucionistom ostro kritizuje moderných velikánov ako Richard Dawkins a Edward O. Wilson.Zjavené textyEvansov "ateizmus light", ktorý sa pokúša vyjednať prímerie medzi náboženstvom a nenáboženským svetonázorom, sa dá rozbiť rovnako ľahko ako tá detská stavebnica, o ktorých nám až príliš objavne tvrdí, že si z nich treba stavať takéto idey medzi vierou a nevierou. "Ateizmus by mal byť skôr ako lego než ako hotová hračka."Takéto prímerie by mohlo fungovať, len pokiaľ by bolo obojstranné, keby svetové náboženstvá súhlasili s tým, že si budú vážiť ateistický postoj a uznajú jeho etický základ, že uznajú objavy a výdobytky modernej vedy, aj keď sú výzvami pre náboženské pravdy a keby súhlasili s tým, že umenie zjavuje vo svojich vrcholoch mnohoraký význam takzvaných "zjavených" textov.Žiadna taká recipročná dohoda však neexistuje a neexistuje ani najmenšia šanca, že by sa kedy dala dosiahnuť. Medzi pravdami považovanými nasledovníkmi všetkých náboženstiev za samozrejmé panuje presvedčenie, že bezbožnosť sa rovná amorálnosti a že etika si vyžaduje trvalú prítomnosť akéhosi konečného arbitra, nadprirodzeného absolútna, bez ktorého by sekularizmus, humanizmus, relativizmus, hedonizmus, liberalizmus a všetko permisivistické znečistenie neveriaceho neodvratne zviedlo na nemravné chodníčky. Tých, čo sú ochotní dať sa nahovoriť na vyššie uvádzané neresti, a pritom sa stále považujú za etické bytosti, majú predstavitelia náboženských právd zvlášť v žalúdku. Súčasné správanie organizovaných náboženstiev už vôbec nebudí dôveru v postoj laissez-faire Evansa a Rusa. Vzdelávanie takmer všade na svete vážne ohrozujú náboženské útoky.Hinduistickí nacionalisti sa v posledných rokoch pokúsili prepísať v učebniciach dejepisu národné dejiny, len aby podporili svoju protiislamskú ideológiu, ale tento pokus zmarilo volebné víťazstvo sekularistickej koalície Kongresovej strany. Zato moslimské hlasy po celom svete - tureckí islamskí kreacionisti BAV - Bilim Arastirma Vakfi či Nadácia pre výskum vedy - tvrdia, že evolučná teória je s islamom nekompatibilná.A v Amerike bitka o výučbe inteligentného dizajnu vrcholí, Americký zväz občianskych slobôd pripravuje žalobu na stúpencov inteligentného dizajnu na súd v Pennsylvánii.Nevyzerá to, že by dobré správanie časti veľkých svetových vedcov, tak ako si ho predstavuje Ruse, presvedčilo tieto sily, aby ustúpili. Inteligentný dizajn, teória na posilnenie starodávnej idey Stvoriteľa a krásy Stvorenia je tak starostlivo uhniezdená v pavede, tak prekypuje zlou logikou, je taká napadnuteľná, že priam volá po drobnej drzosti.Jej stúpenci napríklad tvrdia, že úžasnú komplexnosť a dokonalosť bunkových molekulárnych štruktúr nemožno vysvetliť postupnou evolúciou. No všetky tie časti komplexného vnútorne prepleteného biologického systému sa vyvíjajú spoločne, expandujú a prispôsobujú sa a - ako ukazuje Dawkins v knihe Slepý hodinár. Prečo dôkaz evolúcie odhaľuje vesmír bez dizajnu - na každom kroku v tomto procese aktívne pôsobí prirodzený výber. Ale rovnako ako vedecké argumenty sú tu aj iné, povedzme literárne. Čo ak je dizajn nanič? Čo je naozaj také inteligentné na pôrodných cestách alebo na žľazách prostaty? A potom je tu aj morálny argument proti inteligentnému dizajnérovi, ktorý preklial svoje stvorenie rakovinou a aidsom? Je inteligentný dizajnér aj nemravne krutý?Vidieť náboženstvo ako "druh umenia", ako nám milo navrhuje Dylan Evans, môžeme, až keď náboženstvo vymrie alebo keď z neho bude súbor zdvorilých rituálov ako v anglikánskej cirkvi.Veľká literatúraNáboženstvo starých Grékov žije ako mytológia, staré severské náboženstvá nám zanechali severské mýty a, áno, teraz ich čítame ako literatúru. Aj Biblia obsahuje mnoho veľkej literatúry, ale v kresťanstve čoraz viac silnejú hlasy za doslovný výklad a ten nemá veľa spoločného s evansovskou interpretáciou rozprávkovej knihy.Náboženstvá pritom napádajú vlastných umelcov: hinduistický dav útočí na hinduistické maľby, sikhských dramatikov ohrozuje sikhské násilie a moslimským prozaikom sa vyhrážajú islamskí fanatici vyzbrojení zúrivou neznalosťou ich diela.Keby náboženstvo bolo súkromnou záležitosťou, človek by ľahko uznal právo veriacich na útechu a duchovnú potravu z viery. Náboženstvo je však dnes veľkým verejným artiklom, účinne využíva politickú organizáciu aj najnovšie technológie. Permanentne rozdáva kopance, ale žiada si, aby sa s ním zaobchádzalo v rukavičkách.Evans a Ruse by mohli uznať, že ateisti ako Dawkins, Miller a Wilson nie sú ani nezrelí, ani zodpovední za výčiny militantných šíriteľov náboženstva. Robia životne dôležitú a potrebnú vec.©Salman Rushdie
The New York Times Syndicate
Salman Rushdie (1947 v Bombaji) spisovateľ. Žije v New Yorku a v Londýne. V češtine a v slovenčine vyšli jeho romány Grimus, Deti polnoci, Hanba, Satanské verše, Zem pod jej nohami, Hárún a More príbehov a Zbesilosť.
SME 14.5.2005
http://www.sme.sk/c/2218143/Evolucia-alebo-mimoriadne-inteligentny-dizajn.html
