poslal Nepřihlášený Richard Müller, jeho spolupracovníci i vydavatelia svorne tvrdili, že v prípade mediálno-drogovej aféry nešlo o premyslenú reklamnú kampaň. Objavili sa však aj názory, ktoré hovorili opak. Verme teda spevákovi a kauzu Müller za reklamnú kampaň nepovažujme. Ak by však ňou bola, všetky ukazovatele nasvedčujú tomu, že bola nielenže premyslená, ale i úspešná.
Celá „kampaň" začala koncertom v Zlíne, teda v Českej republike.
Müller tam vystúpil so skupinou I. M. T. Smile, ktorej líder Ivan
Tásler sa výraznou mierou (skladateľsky i spevácky) podieľal na
Müllerovom českom albume. Richard Müller sa tam údajne vyzliekol a
pýtal si pervitín. Zakrátko dal niekoľko rozhovorov pre slovenské médiá
(najznámejší z nich pre televíziu Markíza) a zameral sa na český trh.
Fotky zo Zlína, na ktorých je nahý Müller s gitarou na krku, obleteli
obe republiky bývalej federácie. Krátko na to vyšiel (proti)drogový
singel Nahý so skupinou b3, ktorý bol úradne zlikvidovaný.
Tak vyšiel
český album Richard Müller a hosté, ktorý sa dostal medzi
najpredávanejšie albumy v ČR, ale aj v SR. Naviac obmedzil koncertné
vystúpenia, čím stúpla cena za ne. Tieto súvislosti by mohli indikovať,
že celá kauza bola reklamnou kampaňou. Pozrime sa na „kampaň" z pohľadu
tlačových médií. Ak porovnáme priestor, ktorý venovali denníky Pravda a
SME Müllerovi pred kauzou a v jej čase, vyplynú nám zaujímavé výsledky.
Pokračovanie na: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire, ikona
TREZOR, téma: Drogy a kultúra v slovenských masmédiách
