Ďaleko horšie je však odpovedať človeku, ktorého v danú chvíľu stretlo nejaké nešťastie. Možno oddelenie detskej onkológie je plné nešťastných mamičiek, ktoré sa pýtajú: PREČO? Prečo práve môj milovaný synček, alebo prečo zrovna moja malá sladká dcérenka? Prečo? Prečo to Boh dopustí?

Viete, my (kresťania) o sebe hovoríme, že sme Boží ľud,  potom z toho ale vyplýva, že pomôcť týmto ľuďom je naša starosť. My sme Ježišovi následovníci, tak my sa musíme starať o to, aby takýto ľudia nezanevreli na  Boha. Ako na to? Najprv musíme pochopiť, prečo sa zlé veci stávajú aj dobrým ľuďom. Musíme pochopiť Božie stanovisko a Božiu zainteresovanosť v týchto tragédiách. Musíme pochopiť boj dobra so zlom a ako sa tento boj týka nás ľudí.

Asi najlepšie túto problematiku vysvetľuje starozákonná kniha Jób. Poďme sa teda bližšie pozrieť kto to bol Jób a aký bol jeho príbeh.

Job je nazvaný dobrým mužom, pretože sa bál Boha – tzn. Vážil si ho, slúžil mu a poslúchal ho, a ďalej preto, že sa stránil zlu. K tomu, aby bol človek dobrý, nestačí len riadiť sa Božími zákonmi, ale musíme spĺňať všetky predtým uvedené vlastnosti. Neviem koľký z nás by sa na tomto základe vedeli prirovnať k Jobovi, ale ja teda nie. Sám o sebe sa na základe týchto skutočností nemôžem označiť za dobrého.

Ďalej sme sa o Jobovi dozvedeli, že bol jeden z najbohatších ľudí v tej dobe. To nám ukazuje, že nie je zlé byť bohatý, dokonca, že bohatstvo nás nemusí oddeľovať od Pána Boha. Záleží na tom akú dôležitosť svojmu bohatstvu dávame my. Ak peniaze uprednostníme pred Bohom tak je to zlé a naše bohatstvo je prekážkou medzi nami a Bohom. Bohu nezostáva potom nič iné než tú prekážku odstrániť. Toto, ale nebol Jobov prípad.

Ďalšia dôležitá vec, ktorú sa o Jobovi dozvedáme je, že vo svojej rodine pôsobil ako kňaz. Job pravdepodobne žil v dobách patriarchov, ešte pred tým než dal Boh Izraelitom svoj zákon v písomnej forme a než bol vytvorený kňažský systém. V tej dobe hlava rodiny plnila zároveň funkciu kňaza. Job knažskú službu nerobil preto, že by musel, ale robil ju z lásky k Bohu a svojim deťom.

Všetky tieto veci ktoré sme si teraz o Jobovi povedali, sú veľmi dôležité vzhľadom na ďalšie udalosti.

Tu dostávame odpoveď na otázku prečo. Prečo Boh dovolil aby prišlo zlé na Joba, ktorý bol spravodlivý a ktorý si takýto údel nezaslúžil.

V Biblii sa píše aj o iných nebeských radách, kde Boh a nebeské bytosti plánujú svoju činnosť na Zemi a kde sú aj anieli nútený sa za seba zodpovedať (1.Kr. 22,19-23). Boh stvoril všetkých anielov, dobrých aj zlých. Má teda nad všetkými zvrchovanú moc a autoritu.

Satan bol pôvodne Božím anielom, avšak pre svoju pýchu sa zvrhol a od okamžiku svojej vzbury stojí proti Bohu. Satan je Boží nepriateľ. Snaží sa brániť Božiemu dielu v ľuďoch, ale je obmedzený Božou mocou a môže urobiť len toľko, koľko mu Boh dovolí. Satan je nazývaný protivník a žalobca, pretože útočí na ľudí pokúšaním a pretože ich chce prinútiť k nenávisti voči Bohu. Toho dosahuje lžou a klamom. Job, spravodlivý muž, ktorý prijal od Boha veľké požehnanie, bol pre neho perfektným terčom. Každý kto slúži Bohu môže očakávať útoky od Satana. Satan nenávidí Boha, ale aj tých, krtorí Bohu slúžia.

Z tohto rozhovoru sa veľa dozvedáme o Satanovi:

1.)    Je zodpovedný Bohu. Všetci anieli, dobrí aj zlí sa musia za seba zodpovedať pred Bohom.

2.)    Satanové myšlienky nie sú pred Bohom skryté. Boh vedel, že Satan chcel Joba osočiť.

3.)    Satan môže byť v reálnom čase len na jednom mieste. V jeho práci mu pomáhajú démoni, ale ako stvorená bytosť má svoje obmedzenia.

4.)    Satan nemôže poznať naše myšlienky, ani nemôže predpovedať budúcnosť. Keby mohol, vedel by, že Joba tlak nezlomí.

5.)    Keďže Satan nemôže robiť nič bez Božieho dovolenia, môžu Boží ľudia zvíťaziť nad jeho útokmi skrze Božiu moc.

6.)    Boh vždy kladie medze Satanovmu pôsobeniu. Satanová odpoveď na Hospodinovu otázku (odkiaľ prichádzaš?) nám ukazuje, že Satan je skutočný a že pôsobí tu na zemi. Toto poznanie by nás malo pudiť k životu v blízkosti toho, ktorý je mocnejší než Satan – v blízkosti Boha samého.

Satan obvinil Joba zo zlých pohnútok, že Boha nectí z lásky, ale zo ziskuchtivosti. Zároveň obvinil aj Boha z úplatkárstva, že ľuďom požehnáva len preto, aby mu slúžili. Jediná možnosť ako očistiť Joba od tohto obvinenia, bolo vydať ho do rúk Satanovi.

Od 13. po 19. verš je uvedené Satanovo pôsobenie. Job prišiel o všetky svoje deti o všetky stáda a skoro o všetkých služobníkov, z ktorých sa mu vrátili len poslovia zlých správ.

Pre mňa je to niečo nepredstaviteľné. Behom jedného dňa prísť o všetko. Ako sa k tomu postavil Job?

Job nezakríval svoj žiaľ, ktorý ho drtil ako obrovský balvan. To, že dával otvorený priechod svojim emóciám, neznamená, že stratil vieru v Boha; iba to ukazuje, že bol ľudskou bytosťou a že miloval svoju rodinu. Boh nás stvoril s citmi a nie je nič hriešneho na tom prejavovať ich tak, ako ich prejavil Job.

V tejto prvej Satanovej skúške Job prišiel o svoju rodinu a majetok, voči Bohu sa však zachoval správne, keď uznal, že Boh má zvrchovanú autoritu nad všetkým, čo mu dal. Job v skúške obstál a dokázal, že ľudia môžu milovať Boha kôli tomu aký je, nie za to, čo dáva.

Diabol sa ale nevzdáva. Pozrime sa čo sa dialo ďalej.

Natíska sa mi tu jedna závažná otázka: Môže Satan príjmeť Boha, aby zmenil svoje plány?

Boh najskôr nechcel, aby Satan napadol Jobove telo, teraz to ale dovolil! Môžem vás ubezpečiť, že Satan nemôže Boha presvedčiť k žiadnemu činu, ktorý by bol v rozpore s Božím charakterom. Boh je neustále a dokonale dobrý. Bol však ochotný súhlasiť so Satanovým plánom, pretože poznal konečný výsledok Jobovho príbehu.

Pozrime sa ale bližšie na Satanové počínanie.

„Kožu za kožu.“ Tak Satan komentoval Jobovú reakciu na stratu jeho rodiny. Satan stále trval na svojom názore, že Job je verný len vďaka Božiemu požehnaniu. Satan si myslel, že Job je sebec a strata rodiny sa ho nedotkla. Preto mu teraz chce spôsobiť telesné utrpenie, aby dokázal pravdivosť svojho pôvodného obvinenia voči Jobovi. Všimnime si ale, že Satan musel opäť žiadať Boha o povolenie, aby mohol Jobovi spôsobiť bolesť. Boh kladie Satanovi medze a nedovolí mu Joba usmrtiť.

Viete, občas môžu veriaci trpieť viac ako neveriaci, pretože Satan sa často zvlášť zameriava na tých, ktorí následujú Boha. Veriaci preto možno budú musieť znášať ťažkosti, prenásledovanie, alebo skúšky. Tak tomu bolo aj s Jobom. Musíme byť pripravený na Satanové útoky. Keď trpíme, nesmieme z toho usúdiť, že nás Boh opustil. Boh neopustil ani Joba. Nad Satanom zvíťazíme pevnou a vytrvalou vierou.

Viete, keď dnes čítame knihu Job my, musíme si uvedomiť, že máme informácie, ktoré postavi v príbehu nemali. Job prichádza o všetko čo má, nie však vlastnou vinou. Zatiaľ čo sa snaží pochopiť, prečo ho toto všetko stretlo je stále jasnejšie, že mu nie je dané poznať dôvody. Bude sa musieť so životom vysporiadať bez znalostí odpovedí a vysvetlení. Iba tak jeho viera dosiahne plnej zrelosti. Musíme žiť životom tak ako Job – prežívať ho zo dňa na deň, bez toho že by sme poznali úplné odpovedi na všetky životné otázky. Budeme ako Job dôverovať Bohu nech sa stane čokoľvek? Alebo podľahneme pokušeniu povedať, že Bohu na nás naozaj nezáleží?

Keď v knihe Job čítame o pohromách a utrpeniu, musíme mať na pamäti, že žijeme v prevrátenom svete, kde dobré jednanie nie je vždy odmenené a zlo nie je vždy potrestané. Keď vidíme ako sa nenapraviteľnému zločincovi  vo všetkom darí alebo ako trpí nevinné dieťa, hovoríme, že to nie je správne a máme pravdu. Hriech prekrútil spravodlivosť a zmenil náš svet tak, že v ňom vládne nepredstaviteľný a často neznesiteľný chaos.

V knihe Job je príbeh dobrého, trpiaceho muža, ktorého utrpenie nemá žiadnu zjavnú príčinu. Je to smutné, ale presne taký je náš svet. Jobov príbeh však nekončí v zúfalstve. Na Jobovom živote vidíme, že viera v Boha má svoje opodstatnenie aj vtedy keď sa nám zdá naša situácia bezvýchodisková. Viera založená na odmene alebo prospechu je prázdna. Ak má byť naša viera neotrasiťeľná, musí byť založená na dôvere, že konečné Božie zámery sa vždy naplnia.

Je veľmi ľahké povedať: Treba vydržať tak ako to vydržal Job. Ale oveľa ťahšie je to uplatniť aj v reálnom živote, keď sa dostaneme do takých nepríjemností ako sa dostal Job.

Aký bol základ Jobovho úspechu odolať týmto Satanovým skúškam? Základom jeho úspechu bol vybudovaný vzťah s Bohom. Job sa pravideľne na modlitbách stretával s Bohom aj v dobách jeho hojnosti a prosperity. Je veľmi dôležité práve v období našich úspechov nájsť si čas na Boha a pravidelne mu ďakovať za každú jednu vec čo máme, alebo čo sme dosiahli. Ak zanedbávame našu vďačnosť voči Bohu, aj za tie najmenšie maličkosti, prestaneme si uvedomovať ako nás Boh požehnáva a že za všetko čo máme, či už je to spoločenské postavenie, majetok, dostatok potravy alebo zdravie; Naše myslenie sa zmení, začneme byť pyšný sami na seba, koľko sme toho vlastným úsilím dosiahli. Naše spoločenstvo s Bohom ochladne, lebo sa nám bude zdať, že si vystačíme v živote aj sami, bez Boha. Hovorím Vám, že ak si začneme byť príliž istý našimi schopnosťami a našou nezávislosťou na Bohu, tak to je len začiatok nášho pádu. 

Prečo toľko bohatých ľudí ukončili svoj život samovraždou, keď pri burzovom krachu prišli o svoj majetok? Pretože oni verili v samých seba, pretože ich majetok im odzrkadloval ich schopnosti a celoživotnú námahu. Oni stratou majetku stratili aj zmysel svojho života.

Job zmysel života nestratil on dôveroval Bohu do poslednej chvíle, on si uvedomoval svoju plnú závislosť na Bohu. Uvedomujeme si ju aj my? Čoho sa bojíme viac o svoj vzťah s Bohom, alebo o naše pozemské statky?

Každému odporúčam, aby si prečítal celú knihu Job. Je v nej toľko informácií, že by to nevystačilo ani na niekoľko kázaní. Všimnite si prosím akým spôsobom pristupovali Jobovi priatelia k postihnutému. A všimnite si tak isto Božiu reakciu na postoj Jobovych priateľov.  To čo rozprávajú Joboví priatelia sa nám na prvý pohľad zdá rozumné a pravdivé, ale nakoniec vidíme, že Boh s nimi nesúhlasí. Oni prišli za Jobom s dobrým úmyslom, aby mu uľahčili v jeho trápení, nakoniec ho ale začali obviňovať z hriechu, lebo si nedokázali predstaviť, prečo  by ho Boh takto postihol. Avšak my vieme, že sám Boh Joba označil za spravodlivého.

Joboví priatelia, a aj my by sme mali k nešťastiami postihnutým ľuďom pristupovať s väčšou opatrnosťou a jemnosťou. Každá choroba alebo iné postihnutie nemusí vždy značiť Boží trest za nejaký zlý skutok alebo hriech. A my by sme nemali týchto ľudí odsudzovať, lebo rovnako ako Job a jeho priatelia, tak ani my nevidíme za oponu tohto sveta, kde sa odohráva boj dobra so zlom. Súdy nechajme na nášho Spasiteľa, lebo On na rozdiel od nás pozná dokonale každého človeka.

Snažme sa byť ako Job, milujme Boha pre to aký je a nie pre to, že nás požehnáva!

Jobovi sa dostalo zadostiučinenie už počas jeho života:

Job 42:10-17
A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job dvojnásobne. A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku. A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal 14000 kusov drobného stáda a 6000 veľblúdov, 1000 párov volov a 1000 oslíc. A mal sedem synov a tri dcéry, z ktorých prvú pomenoval Jemima a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch. A nenašlo sa takých krásnych žien ako boli dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi  ich bratmi. A Job žil po tom 140 rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia. A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.

Jobova otázka je nadčasová: "Prečo veriaci prežívajú ťažkosti a utrpenie?" Ani behom dlhej diskusie neboli Jobovi "múdri" priatelia schopní odpovedať mu na túto otázku, rovnako ako toho nie su schopní ľudia dnes. Joboví priatelia sa dopustili závažného omylu, za ktorý ich Boh pokáral. Predpokladali, že zlé veci prichádzajú na ľudí len preto, že sú zlí. Taký istý omyl vidíme u tých, ktorí tvrdia, že choroba a nedostatok požehnania v materiálnej oblasti sú dôkazom nevyznaného hriechu alebo nedostatku viery. Pravda je taká, že nikto nie je úplne dobrý okrem Boha. Musíme však pripustiť skutočnosť, že niektorí ľudia sú lepší, iní horší. V našom padlom svete stretávajú zlé veci ako dobrých ľudí, tak aj tých zlých.
Zlé veci sa nedejú preto, že by si ich Boh nevšímal, že by mu to bolo jedno, že by bol nespravodlivý, alebo preto že by nemal dosť moci, aby nás mohol chrániť. Zlé veci sa dejú preto, lebo žijeme v padlom svete, kde na veriacich aj neveriacich doliehajú tragické dôsledky hriechu. Boh na čas dopustí zlo, aj keď ho veľakrát použije k nášmu dobru (Rímanom 8,28). Možno nedokážeme odpovedať na otázku prečo Boh dopúšťa zlo, môžeme však s istotou vedieť, že mu patrí všetka moc a že vie, čo robí. 

Keď budeš nabudúce prežívať skúšky a budeš čeliť zložitým otázkam, hľadaj u Boha silu. Jedine tak objavíš Boha, ktorý dychtivo čaká, aby ti mohol prejaviť lásku a súcit. Ak budeš schopný mu dôverovať za všetkých okolností, zvíťazíš a zničíš jednu z najväčších satanových pevností vo svojom živote. Ak je tvojim základom Boh, nikdy nemôžeš prísť o všetko.