Grano Salis - Utajené 70. výročí

KULTURA SMRTI: UTAJENE 70. VYROCI!

„Čím více podvodů a korupce, tím častěji lidé říkají, že za komunistů byl pořádek. Pořádek byl i za nacistů, tehdy šli Němci proti Čechům, za socialismu Češi proti Čechům. „Pořádek“ je za každé diktatury. Kdo dlouho ohýbá hřbet pod knutou, nedokáže si bez ní sám vládnout, protože svoji energii a um vydal na vzdor a nespokojenost. Jsa osvobozen bez boje druhými, zafiksovaná nespokojenost a vzdor přetrvává i proti vlastním lidem, když ten nemá vůdce.“

Karel Mrzílek

* * *
Do pozornosti a pre poučenie - temer "utajené" 70-te výročie.

* * *
„V Bracelone popravili Riccarda Zamorru, brankára národného furbalového tímu a spolu s ním najlepsieho hráca FC Madrid Tenu, pretoze agitovali pre povstalcov.“

(Riccardo Zamorra patřil spolu s Františkem Pláničkou k nejlepším světovým brankářům. J.Š.)

* * *
A u nás byli oslavováni „hrdinní“ interbrigadisté…?!

Strana jménem jejíž ideologie byla páchána tato zvěrstva a zločiny, má i po 20 letech místo v našem demokratickém Parlamentu, ačkoliv byla Ústavním soudem prohlášena za zločinnou a odsouzeníhodnou a její zločiny rovné zločinům nacismu a fašismu – v tom lepším případě! Spisovatel Jan Beneš kdysi řekl: „Jmenujte mi zločiny, kterých se dopustili nacisté a nedopustili komunisté?“ Spíše bychom nalezli odpověď na otázku: „Jmenujte mi zločiny, kterých se dopustili komunisté a nedopustili nacisté?“

Je hanbou nás všech, že KSČM má zastoupení v Parlamentu naší země. Pohrobci této zločinné ideologie mají tak i nadále možnost ovlivňovat dění v naší zemi, tedy i životy a budoucnost nás všech. Obávám se, že parlamentní zástupci KSČM mají spolu s bývalými členy KSČ v ostatních demokratických stranách většinu. Proto se nedivme stavu našeho Parlamentu, stavu politické scény, úpadku kultury a hospodářství země. Myšlení, spojení, zvyky a způsoby, zaseté před 60 lety přežívají. Kořeny zla nebyly v roce 1989 odstraněny a po opatrném vyčkávání se mohou dnes opět rozrůstat. Má ještě naše země dostatek vůle, síly a vůdčích osobností, aby se tomuto zlu postavila? Zaplatíme opět tvrdou daň za naši občanskou pasivitu, upřednostňování mámivé, lákavé osobní pohody a nemravného konzumu na úkor věcí veřejných?! Pak ovšem zmizí jak svoboda – tak i ona všemi milovaná pohoda! Dvacáté výročí listopadové „revoluce“ se blíží…?

Otázky zní – KDO A CO BUDE SLAVIT? KDO BUDE JEJÍM SKUTEČNÝM A KONEČNÝM VÍTĚZEM?

Jan Šinágl, 26.7.2009

- - - - - -

Kultúra smrti: utajené 70-te výročie !

V apríli 1939, presne pred 70 rokmi, definitívne zvítazili katolícke a vlastenecké sily Spanielska, pod vedením generála Franca, nad lavicovými a liberálnymi hordami, plieniacimi pocas styroch rokov bolsevickej luzo-vlády pyrenejský poloostrov.

Podla dokumentov, ktoré spracoval historik Antonio Montero, v oblasti, kde pôsobila lavicová republikánska vláda, bolo znicených 22 000 kostolov, zavrazdených 6 783 knazov a reholníkov, 13 biskupov a tisíce veriacich krestanov, ktorí sa neprestali verejne hlásit ku svojej viere. Na zverejnenie faktov o období tejto revolučno-ľavicovo-liberálnej vlády sa nedostáva v bezných médiach akosi miesta. Snád pre záplavu správ o iných historických udalostiach, pri ktorých tiekla krv vznesenejsia a smútku hodnejsia nez katolícka.

Preto krátke pripomenutie aj pre poučenie súčasníkov.

Už v roku 1936:

- biskup v Siguenze bol vodený nahý po meste a následne zastrelený
- biskup Salvi Huix z Lerdy a spoluvezni knazi Gortecaus, Ring, Lamolla, bratia Macarullovci, Fabregas, Farreri,    Aymeto a iní si museli vykopat jamu a boli následne zastrelení. S nimi laici: Lapez Pina, Casimir Sangenis, Joan Rovira Roure, Ignaci Torera a 16- rocný chlapec Pené, u ktorého nasli slohovú ziacku prácu v nemcine, z coho     usúdili, ze sú to nacistické dokumenty

- v Taragone upálený za ziva dr. Borrás, sekretár kardinála Vidala yBarraguer. Dalej boli zastrelení knazi: Pau Rosseló, profesor semeinára, Juan Morava, dr. Campany profesor, Antoni Fuster Parera správca nemocnice. Laici Angel Roset inspektor skolstva a jeho svagor Vidiella obvinený z toho, ze "darovali saty chudobným detom idúcim na prvé sv. prijímanie"

- zavrazdení knazi z Vicho: dr. Lladó, prvý kanovník; dr. Serra Jordi, gen.vikár-umucený dr. Ordei, profesor seminára; dr. Moles, kanovník; dr. Clára; dr. Marti,kanovník, P. Verdaguer, básnik a spolu s nimi mnoho mníchov a knazov; laik Miralpeix, brat predstavenej sestier tretieho rádu, tazko chorý, musel vstat z lôzka a bol zastrelený;

- v Rubi zavrazdili knaza dr. Jose Guardieta, vydavatela casopisu Endavant;

- vo Falaste mucili a zavrazdili rektora a dvoch kaplánov

- v Pobla de Segur bol zavrazdený knaz P. Tapies

- v Mataró zavrazdili dr. José Samsó, farára kostola P. Márie

- v Bellmunde del Priorat milicionári vyviedli knaza s jeho gazdinou a predvádzali ich sobás v kostole

- vo Vilafranca del Panadés bolo zavrazdených 18 knazov

- v Olote 25. júla 1936 mucili a zavrazdili knazov: pátra Felixa Farr, vyzliekli donaha na námestí, poliali petrolejom a zapálili; pátra Mira, farára z Cot, redaktora La Tradício Catalána; pátra Boneta, správcu sv. Jakuba v Llierca; pátra Jasepa, kaplána chrámu P. Márie z Tury; pátra Vincenta de Besalú; pátra Timoteu de Palafrugell; pátra Sastra, ktorý před zastrelením od mucenia zosalel; zavrazdení laici: Manuela Serra z Lligy, riaditela dielní na výrobu nábozenských obrazov; továrnik Rodó a jeho svaka bratia; Ramon Deu, lekárnik;

- farár z Tordera bol zastrelený spolu so sedliakom, ktorý mu poskytol úkryt;

- v San Esteban Sasroviras upálili farára na hranici navrsenej zo sakrálních predmetov;

- v Palafrugell farár zosalel pri pohlade na zverstvá milicionárov a následne bol zastrelený;

- v Lloret de Mar milicionári rabovali kostol a v snahe dozvediet sa kde sú cennosti mucili knaza tak, ze zosalel, následne zastrelili;

- vo Valls opekali knaza pomaly na ohni a pocas mucenia pred ním popravovali dvadsiatich odsúdencov;

- Do saleziánskeho domu vo Valencii, ktorý v noci ostrelovali gulomety, 22. júla 1936 na úsvite vtrhli milicionári. Práve sa v nom konali duchovné cvicenia, ktoré viedol provinciál don Jozef Calasanz, jeden z prvých
spanielskych saleziánov. Don Calasanz s dalsími tromi spolubratmi musel vystúpit na kamión. Zrazu zahrmel výstrel a don Calasanz povedal: ,Boze môj!' a mrtvy padol do kaluze krvi. Milicionári uväznili a popravili aj dona Antona Martína, direktora saleziánskeho domu vo Valencii, dona Recareda De Los Rios, dona Jozefa
Gimenéza, dona Juliána Rodrígueza, spolubrata laika Augustína Garcíu, ktorí boli zatvorení v tom istom väzení. Vyviedli ich von z mesta, postavili do radu k zivému plotu a barbarsky pozabíjali. Don Sergius Cid cestoval v Barcelone elektrickou. Niektorí milicionári ho sledovali, pretoze mali podozrenie, ze je to knaz. Chytili ho za rameno, z vrecka mu vytrhli ruku, v ktorej mal ruzenec, a za jazdy ho vyhodili z elektricky. Don Cid narazil na stlp osvetlenia a na následky zranení zomrel. V Barcelone sa stala udalost, o ktorej rozprával don Ján Canals: "Dcéry
Márie Pomocnice sa zisli v Kolégiu svätej Doroty a mali moznost lodou odíst do Talianska, ale sestra Carmen Morenová a sestra Amparo Carbonellová nechceli odíst, pretoze osetrovali jednu sestru, ktorá bola po operácii. Vsetky tri uväznili. Ked ich vypocúvali, chorú sestru prepustili a tie dve osetrovatelky zastrelili."

- v Madride zavrazdili bl. Enrique Sáiz Aparicia SDB a dalsích 62 muceníkov, ktorí boli beatifikovaní v roku 2007: Félix González Tejedor SDB; Germán Martín Martín SDB; José VillanovaTormo SDB; Pío Conde Conde SDB; Miguel Lasaga Carazo SDB; Andrés Jiménez Galera SDB; Luis Martínez Alvarellos SDB; Juan Larragueta Garay SDB; Pascual de Castro Herrera SDB; Virgilio Edreira Mosquera SDB; Francisco Edreira Mosquera SDB; Pedro Artolozaga Mellique SDB; Manuel Borrajo Míguez SDB; Justo Juanes Santos SDB; Heliodoro Ramos García
SDB; Esteban Vázquez Alonso SDB; Pablo García Sánchez SDB; Valentín Gil Arribas SDB; Anastasio Garzón González SDB; Francisco José Martín López de Arroyave SDB; Ramón Eirín Mayo SDB; Juan de Mata Díez, laik; Salvador Fernández Pérez SDB; Sabino Hernández Laso SDB; Andrés Gómez Sáez SDB; Carmelo Juan Pérez Rodríguez SDB; Esteban Cobo Sanz SDB; Manuel Martín Pérez SDB; Teódulo González Fernández SDB; Victoriano Fernández Reinoso SDB; Florencio Rodríguez Guemes SDB; Dionisio Ullívarri Barajuán SDB; Mateo Garolera Masferrer SDB; José María Celaya Badiola SDB; Nicolás de la Torre Merino SDB; Emilio Arce Díez SDB; Antonio Cid Rodríguez SDB; Juan Codera Marqués SDB; Tomás Gil de la Cal SDB; Higinio de Mata Díez SDB; Federico Cobo Sanz SDB; Antonio Torrero Luque SDB; Antonio Fernández Camacho SDB; Manuel Fernández Ferro SDB; Juan Luis Hernández Medina SDB; Antonio Rodríguez Blanco, diecézny knaz; Bartolomé Blanco Márquez, laik; José Limón Limón SDB; Antonio Enrique Canut Isús SDB; Miguel Molina de la Torre SDB; Pablo Caballero López SDB; Antonio Mohedano Larriva SDB; Francisco Míguez Fernández SDB; Félix Paco Escartín SDB; Antonio Pancorbo López SDB; Honoro Hernández Martín SDB; Tomás Alonso Sanjuán SDB; Esteban García García SDB; Rafale Rodríguez Mesa SDB; José Blanco Delgado SDB; Teresa Cejudo Redondo,
laicka;

- dna 9. augusta 1936 v Babastre bl. Zefirína Jiménez-Malla a bl. Biskupa Florentino Asensio Barrosa spolu s dalsími väznami odviezli na nákladnom aute na miestny cintorín. Tam ich vsetkých zastrelili a hodili do spomocného hrobu. Historik Antonio Montero uvádza, ze celkovo zatkli a zavrazdili v Babastre 113 knazov z 139 tam zijúcich. Umucených bolo dalej 51 klaretinských misionárov, celý klástor s 18 bebediktínskymi mníchmi a 8
piaristických pátrov, ktorí zili v oblasti a spravovali skolu.

- zoznam zavrazdených augustiniánov beatifikovaných v roku 2007:

Rodríguez Alonso, P. Avelino * 1879 Santiago de Millas. (León); ? 1936 Paracuellos Abia Melendro, Fr. Luis * 1919 Abia de las Torres. (Palencia); .? 1936 Paracuellos (Madrid) Alcalde González, P. Benito * 1883 Villayermo. (Burgos); .? 1936 Paracuellos (Madrid) Alonso Fernández, P. Pedro * 1888 Faramontanos de Tábara; (Zamora) ? 1936 Ctra. Valencia (Madrid) Alonso López, Fr. Ramiro * 1915 Pozuelo de Tábara. (Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Alonso Ruiz, P. Florencio * 1889 Osorno. (Palencia); ? 1936 Santander (Cantabria) Álvarez Melcón, P. Bernardino * 1903 Rosales. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Álvarez Rego, P. Manuel * 1908 Sésamo . (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Arconada Merino. P. Dámaso. * 1904 Carrión de los Condes.(Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid( Arribas Palacio, P. Lorenzo * 1880 Arconada de Bureba. (Burgos) ? 1936 Ctra. Valencia (Madrid) Arriaga Anduinza, Fr. Antonio Mª * 1903 Busturia. (Vizcaya) ? 1936 Finca El Tomelloso (Madrid) Astorga Diez, P. Antolín * 1906 Aguilar de Campoo. (Palencia) ? 1936 Belinchón (Cuenca) Baldajos Pérez, Hno. Juan * 1872 Palencia. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Barba Chamorro, P. Felipe * 1873 Pozo Antiguo. (Zamora); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Blanco Álvarez, Hno Luís A. * 1888 Ayoo de Vidriales. (Zamora) ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Calle Franco, Fr. Bernardino. * 1916 Itero Seco. (Palencia) ? 1936; Paracuellos Calleja del Hierro, P. José A. * 1901 Melgar de Fernamental. (Burgos) ? 1936 Belinchón (Cuenca) Camino Noval, P. Emilio * 1877 Valdesoto. (Asturias); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Carvajal Pereda, Fr. Pedro J. * 1912 Peñacastillo. (Cantabria); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Cerezal Calvo, P. Miguel. * 1871 Palencia. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Cernuda Febrero, P. Eugenio. * 1900 Zaratán. (Valldolid); ? 1936 Santander (Cantabria) Cuesta Villalba, Fr. Víctor. * 1917 Mantinos. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Dalmau Regas, Hno. José Mª. * 1886 Calella. (Barcelona); ? 1936 Paracuellos Diez Fernández, Fr. Nemesio. * 1911 Prioro. (León) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Diez García, P. Anastasio . * 1877 Quintanilla Vivar. (Burgos); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Esnaola Urteaga, P. José . * 1893 Idiazábal. (Guipuzcoa); ? 1936 Leganés (Madrid) Espeso Cuevas, P. Matías * 1901 S. Martín de Valdetuéjar (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Fariña Castro, P. José Agustín. * 1879 Valladolid. (Valladolid); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Formigo Giráldez, P. Manuel * 1892 Paos Hermos. (Orense); ? 1936 Málaga Fuentes Puebla, Fr. Francisco. * 1916 Buenavista de Valaldavia.(Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Gaitero González, P. Víctor * 1871 Valdemora. (León) ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Gando Uña, Fr. José * 1910 Villageriz de Vidriales.(Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) García Ferrero, P. Joaquín. * 1884 Morales de Valverde. (Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) García de la Fuente, P. Arturo. * 1902 Madrid. (Madrid); ? 1936 Paracuellos (Madrid) García González, P. Senén * 1905 Villarín. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) García Rubio, Fr. Nemesio * 1912 Vegapujín. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) García San Román, P. Claudio J. * 1904 Puebla de Sanabria. (Zamora); ? 1936 Santander (Cantabria) García Suárez, P. Esteban . * 1894 Canales. (León) ? 1936 Paracuellos Garnelo Álvarez, P. Benito * 1876 Carracedo del Monasterio.(León) ? 1936 Paracuellos Gil Leal, P. Gerardo . * 1871 La Vid. (Burgos); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Gómez Alvaro, P. Epifanio * 1874 Lerma. (Burgos); ? 1936 Santander (Cantabria) Guerrero Prieto, Fr. Marcos . * 1915 Fuente Encalada de Vidriales.(Zamora);. ? 1936 Paracuellos (Madrid) Gutiérrez Arranz, P. José * 1883 Zuzones. (Burgos); ? 1936 Belinchón (Cuenca) Gutierrez Calvo, Hno. Luis * 1888 Melgar de Abajo. (Valladolid); ? 1936 Málaga Hompanera París, Hno. Diego * 1915 Muñeca. (Palencia); ? 1936 Málaga Iturrarán Laucirica, Fr. Miguel * 1918 Marquina.(Vizcaya); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Lanero Villadangos, P. Froilán. * 19l0 Villdangos del Páramo. (León); ? 1936 Ctra. Valencia Largo Manrique, P. Jesús * 1912 Calzada de los Molinos.(Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) López García, Fr. Leoncio * 1902 Tordomar. (Burgos); ? 1936 Santander (Cantabria) López Piteira, Fr. José * 1913 San José de Arroyo. (Cuba); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Malumbres Francés, P. Constantin * 1872 Guaza de Campos. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Marcos del Río, P. Francisco * 1874 Lodoso. (Burgos); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Marcos Reguero, Hno. Ricardo * 1891 Villanueva de las Manzs. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Marcos Rodríguez, Fr. Julio * 1914 Carrizal. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) María Fincias, Fr. Julio * 1916 Sta. Eulalia de Tábara. (Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Martín Mata, Fr. Román * 1918 Buenavista de Valdavia. (Palenc); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Martínez Antuña, P. Melchor * 1887 San Juan de Arenas. (Asturias); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Martínez Ayuela, P. Jacinto * 1882 Celadilla del Río. (Palencia); ? 1936 Cuenca Martínez Ramos, P. Pedro * 1902 Figueruela de Arriba. (Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Mediavilla Campos, Hno. Isidoro * 1915 Villasur de Ciera. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Merino Merino, P. Heliodoro . * 1901 Puebla de Valdavia (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Merino Vegas, P. Fortunato * 1892 Itero Seco. (Palencia); ? 1936 Málaga Mier Francisco, P. Nicolás de * 1903 Redondo. (Palencia); ? 1936 Cuenca Monedero Fernández, P. Juan * 1881 Roa. (Burgos); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Montes Fernández, P. Severiano. * 1887 S. Julián de Bimenes. (Asturias); ? 1936 Caldas de Oviedo (Asturias) Noriega González, Fr. José * 1915 Barriosuso de Valdavia.(Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Olaso Zabala, P. Gabino * 1869 Abadiano. (Vizcaya); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Pajares García, P. Samuel * 1907 Roscales de la Peña. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Pascual Mata, Hno.Gerardo * 1915 Cerezal. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Peque Iglesias, Fr. José * 19l5 Rosinos de Vidriales. (Zamora); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Pérez Andrés, Fr. Marcos * 1918 Villasarracino. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Pérez García, Fr. José Antonio. * 1918 Villapodambre. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Pérez Rodríguez, P. Juan * 1887 Andavías del Pan. (Zamora); ? 1936 Santander (Cantabria) Pérez Santos, P. Ángel * 1877 Villaherreros. (Palencia); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Polo García, P. Cipriano * 1880 Mayorga. (Valladolid); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) 0 Ramos Villafruela, Hno. Luciano * 1884 Villahoz. (Burgos); ? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Renedo Martino, P. Agustín * 1870 Baños. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Revilla Rico, P. Mariano * 1887 Buenavista de Valdavia (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Revilla Rodríguez, Hno. Ubaldo * 1885 Buenavista de Valdavia. (Palencia); .? 1936 Fuente la Higuera (Valencia) Rodrigo Fierro, P. Sabino * 1874 Cerezal. (León); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Rodríguez González, P. Benito * 1873 Armellada. (León) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Rodríguez Gutiérrez, P. Conrado * 1901 Villanueva de la Peña. (Palencia) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Ruiz Salvatierra, Fr. Lucinio * 1915 Villanueva de Odra. (Burgos) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Ruiz Vallejo, P. Vidal * 1892 Carrión de los Condes. (Palencia); ? 1936 Gijón (Asturias) Sánchez López, Hno. Macario * 1884 Hoyocasero. (Avila) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Sánchez López, Hno. Tomás * 1890 Hoyocasero. (Avila); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Sánchez Sánchez, P. Juan * 1882 Diego Álvaro. (Avila); ? 1936 Paracuellos Sandín Miñambres, P. Primitivo * 1893 Santibáñez de Tera. (Zamora) ? 1936 Ctra. Valencia San Román Fernández, P. Miguel. * 1879 Tábara. (Zamora); ? 1936 Santander (Cantabria) Serra del Chorro, P. Enrique * 1899 La Barraca. (Valencia) ? 1936 Belinchón (Cuenca) Simón Ferrero, Fr. Pedro * 19l6 Fuente Encalada de Vidriales.(Zamora);? 1936 Paracuellos (Madrid) Suárez Valdés, P. Luís * 1874 Ciaño. (Asturias); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Terceño Vicente, Fr. Dionisio * 1912 Congosto de Valdavia. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Valle García, Fr. Máximo * 1915 Villanueva de Abajo. (Palencia); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Varga Delgado, P. Pedro de la * 1904 Valladolid. (Valladolid); ? 1936 Paracuellos (Madrid) Velasco Velasco, P. Benito * 1884 Arroyal de Vivar. (Burgos) ? 1936 Paracuellos (Madrid) Villarroel Villarroel, P.Balbino * 1910 Tejerina. (León); ? 1936 Paracuellos Madrid) Zarco Cuevas, P. Julián * 1887 Cuenca. (Cuenca); ? 1936 Paracuellos (Madrid)

- v Ripoll boli zavrazdení týto knazi: páter Ragné, konzervátor folkloristického múzea; páter Torrents, kaplán klástora; Satenach, raditel obecnej skoly; Cabaleria organista z klástora;

- v Rases zavrazdili farára Francisca Fauclaru a jeho dvoch kaplánov;

- v Barcelone zavrazdili pátra Federica Museta, organistu a riaditela zboru v chráme Santa Maria del Mar, ktorý pocas Medzinárodnej výstavy v Barcelone roku 1929 bol organistom Palaáca misií;

- v Barcelone zavrazdili tarrandonského kardinála arcibiskupa Francisca Vidala z Baraquera;

- v Barcelone zavrazdili v prvý týzden revolúcie: J. Hogueta, kaplána chrámu Josepets; Ramona Maaeaggura, kaplána Neposkvrneného pocatia v Sabadell; pátra Alfonsa Ramireza, spolupracovníka Katalánskej biblickej spolocnosti a literárneho riaditela nakladatelstva Eugenio Subirana; pátra Gila Paréa, kaplána a kustóda chrámu Sagrada família, spolupracovníka architekta Gaudího;

- nórsky konzul v Barcelone Ferdinand Muller, ktorý si najal knaza na výchovu syna, sa musel pozerat ako ho odviedli, napriek tomu, ze bol na nórskom území konzulátu a okamzite vonku zastrelili;

- vdova Colayová v Barcelone, matka ôsmich detí-robotníkov, clenov revolucnej C.N.T. mala posledného syna knaza. Ten sa ukryl u matky. Milicionári ho nasli, matku zamkli a kým v zúfalstve búchala na dvere, zatrelili ho. Jeho brat, milicionár, zosalel.

- benediktíni z republikánmi zabaveného klástora Motserrat zavrazdení v Barcelone: José Maria Fontseré; Domingo Gonzáles; Juan Poca; Ambrosio Busqueta; Placido Felin; Eugenio Eraukin y Aramburu; Ignacio Guilá; Luis Palaciola; Veremundo Boquer;

- benediktíni z Montserratu zavrazdení v Molins de Rey: Francisco Sancher; Leonardo Mesters; Bernardo Limeón; zavrazdení v Taragone: Elise Salomon; Odon Querol; zavrazdení v Pedralbes: Martín Canys; Ambrosi Caralt; Useal Ferrer;

- pekára Placida Armengola z Bolanovy, ktorého syn bol knazom, podozrievali, ze sa u neho tajne slúzi svätá omsa. Zavrazdili ho spolu so zenou, tromi detmi a ucnom.

- v Tarrase zavrazdili notára Franciaca Badina;

- v Rabasaade pri Barcelone bola matka Dominga Fosses a 4 terciárky dominikánskeho rádu znásilnené a zavrazdené;

- v klástore Dobrého Pastiera na "Diagonale" v Barcelone, kde bol ústav pre výchovu dievcat, boli chovankyne aj reholné sestry znásilnované opitou luzou, po obsadení klástora milicionármi;

- v Barcelone vykopali milicionári z hrobov kostry a múmie mníchov a reholníc a vystavili ich na ulici v groteskných postojoch;

- v Barcelone milicionári pribili 30 nacionalistických vojakov na kríze a nechali ich plávat po mori;

- v Bracelone popravili Riccarda Zamorru, brankára národného furbalového tímu a spolu s ním najlepsieho hráca FC Madrid Tenu, pretoze agitovali pre povstalcov;

- v Madride popravili milicionári spisovatela José Matia Carretera;

- v Almedraleja, v badajozskej provincii, revolucionári poliali biskupa z Jaén, jeho sestru a dalsích 800 ludí benzínom a zaziva upálili;

- v Madride bolsevici zavrazdili redaktora casopisu ABC Alfonsa de Santamarie a známeho boxera Paulina;

- v Madride priviazali reholnícku na vlakové kolaje a nechali ju rozčtvrtitlokomotívou;

- v Cebreros nedaleko Avili zasili do vreca farára a zavesili ho na trám. Potom ho ponárali do vriacej vody, kým nezomrel v stracných mukách;

- v Roblegarde mucili farára a nútili kaplána aby sa na to pozeral. Ten následne zosalel;

- v Andalúzii bolsevíci povrazdili deti katolíkov a povesali cih na verejné budovy;

- v dedine Vuente de Campo komunisti zavreli do kostola 51 miestnych obyvatelov, aj zeny a deti a kostol potom zpálili. 12 obyvatelia zhoreli a ostatní boli postrielaní pri pokuse o útek z kostola;

- v El Arachal republikáni zavreli do pivnice 20 osôb, muzov, zien a detí. Ked sa blízilo vojsko gen. Franca, tak do miestnosti hodili kanistre s benzínom a zapálili;

- v Utrera, juzne od Sevilly, priviazali komunisti otca na stolicku a jeho deti mu zapálili na kolenách;

- v Rosal de la Frontera, pri hraniciach s Portugalskom, upálili v kostole 40 ludí. Ohen bolo vidiet az do Portugalska;

- v Ronde zhodili republikánske hordy do rokliny, ktorá pretína mesto 512 ludí;

- v provincii Ciudad Real bola matka dvoch jezuitov zavrazdená tak, ze jej vrazili do krku kríz;

Podobnými prípadmi by sa dali zapísat celé stohy papiera. Tie hore uvedené, sú len ceresnickou na tejto marxisticko - republikánskej torticke. O nicení kostolov, umeleckých diel, relikvií, hrobov, zneuctovaní hostií, znásilnovaní je skoda sa rozpisovat podrobnejsie, pretoze to je práca pre historika na plný úväzok.

Lavicoví zvrátenci radi poukazujú na krutosti postupujúcich povstalcov, zabúdajúc vo svojom gnostickom mimocasovom a mimorealitnom poblúznení, rozlisovat medzi prícinou a následkom. Ten komu bolsevici umucili súrodenca alebo rodica zaiste len ztazka ovládal svoje vásne. Urcite to nie je z krestanského hladiska ospravedlnitelné, avsak z hľadiska psychologického je to pochopitelné.

Ten kto rozpúta peklo na zemi sa nemá právo stazovat, ked sa mu tiez dostane trochu tej síry, ktorou zasmradil polovicu planéty.

Tento príspevok bol napísaný na pamät skutocných spanielských muceníkov, o ktorých napísal Paul Claudel: Sesterské Spanielsko, sväté Spanielsko - dobre si si vybralo! Jedenást biskupov, sestnásttisíc knazov umucených - a ani jeden neodpadol!

Zaslal Andrej Hradecký, 24.7.2009

- - - - - -

P.S.
Dle platného zákona nelze mé hromadné E-Maily považovat za SPAMY. Pokud kohokoliv, jakýmkoliv způsobem obtěžují, může jednoduchým způsobem moji adresu blokovat (Outlook Express – zpráva – blokovat odesílatele). Též je věc vyřízena zasláním Vašeho nesouhlasu - stačí NE. Věřím, že pochopíte společenskou potřebnost informací – i při vědomí zatěžujícího rizika pro mnohé z příjemců.

To stop receiving newsletters, please write just one word NO!

Jan Šinágl
jan@sinagl.cz

www.sinagl.cz
http://sinagl.bigbloger.lidovky.cz

	Hledej
	Je a svátek má Rostislav. Vytvoření registrace