poslal storykeeper Chyba v súčasnej evanjelizácii leží v jej humanistickom prístupe … Je priamo fascinovaná veľkým, hlučným, agresívnym svetom s jeho veľkými menami, obdivovanými hrdinami, jeho bohatstvom a výstrednými pompéznymi slávnosťami. Miliónom sklamaných ľudí, ktorí si vždy žiadali svetskú slávu, ale nikdy ju nedosiahli, moderné evanjelium ponúka rýchlu a jednoduchú skratku k túžbam ich srdca. Pokoj mysle, šťastie, blahobyt (prosperitu), spoločenské prijatie, pozornosť verejnosti, úspech v športe, obchode, na poli zábavy a možnosť príležitostne sedieť na slávnostnej hostine pri jednom stole so slávnou osobnosťou – všetko na zemi a nakoniec v nebesiach. Určite žiadna poisťovňa nemôže z uvedeného ponúknuť ani polovicu.
V tejto kvázi-kresťanskej schéme vecí sa Boh stáva Aladinovou lampou, ktorá počúva každého, kto príjme Jeho Syna a podpíše (členský) preukaz. … Toto hrubé nepochopenie (prekrútenie) pravdy je v pozadí mnohých našich súčasných evanjelizačných aktivít. Určuje smery, buduje programy, rozhoduje o obsahu kázni, stanovuje kvalitu miestnych zborov a často aj celých denominácií, nastavuje vzor (predlohu) pre náboženských spisovateľov a formy redakčnej politiky mnohých evanjelických publikácií. Tento koncept kresťanstva je vo svojej podstate mylný, a keďže sa dotýka duše človeka, predstavuje nebezpečnú až smrteľnú chybu. Vo svojej podstate je to iba niečo viac ako slabý humanizmus spojený so slabým (nevýrazným) kresťanstvom, aby mu takto bola pridaná duchovná vážnosť. … Stále sa začína s človekom a jeho potrebami, a potom sa obzerá naokolo po Bohu; pravé kresťanstvo odhaľuje Boha hľadajúceho človeka, ktorého oslobodzuje od jeho ambícií. Boh musí byť vždy na prvom mieste. Evanjelium vo svojom biblickom kontexte dáva Božiu slávu na prvé a spasenie človeka na druhé miesto. Anjeli približujúci sa z výšin volali, „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“ To dáva slávu Bohu a požehnanie ľudstva do správneho poradia, ako je tomu aj pri úvodných slovách modlitby „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“. Predtým ako smieme niečo žiadať, musí byť oslávené Božie meno. Božia sláva je a vždy musí zostať pravým východzím bodom kresťana. Čokoľvek čo začína hocikde inde, nech je to čo chce, určite nie je kresťanstvo Novej Zmluvy. [Born After Midnight, Christian Publications, 1959, strany 22-23, kapitola 4]
- - - Koniec prekladu, pre záujemcov pripájam aj anglický originál (zvýraznenie doplnil prekladateľ) - - -
Born After Midnight
By A. W. Tozer
The flaw in current evangelism lies in its humanistic approach. It struggles to be supernaturalistic but never quite makes it. It is frankly fascinated by the great, noisy, aggressive world with its big names, hero worship, its wealth and its garish pageantry. To the millions of disappointed persons who have always yearned for worldly glory but never attained to it, the modern evangel offers a quick and easy short cut to their heart's desire. Peace of mind, happiness, prosperity, social acceptance, publicity, success in sports, business, the entertainment field, and perchance to sit occasionally at the same banquet table with a celebrity—all this on earth and heaven at last. Certainly no insurance company can offer half as much.
In this quasi-Christian scheme of things God becomes the Aladdin lamp who does the bidding of everyone that will accept His Son and sign a card. The total obligation of the sinner is discharged when he accepts Christ. After that he has but to come with his basket AND receive the religious equivalent of everything the world offers and enjoy it to the limit. Those who have not accepted Christ must be content with this world, but the Christian gets this one with the one to come thrown in as a bonus.
Such is the Christian message as interpreted by vast numbers of religious leaders today. This gross misapprehension of the truth is back of much (I almost said most) of our present evangelical activity. It determines directions, builds programs, decides the content of sermons, fixes the quality of local churches and even of whole denominations, sets the pattern for religious writers and forms the editorial policy of many evangelical publications.
This concept of Christianity is in radical error, and because it touches the souls of men it is a dangerous, even deadly, error. At bottom it is little more than a weak humanism allied with weak Christianity to give it ecclesiastical respectability.... Invariably it begins with man and his needs and then looks around for God; true Christianity reveals God as searching for man to deliver him from his ambitions....
Always God must be first. The gospel in its scriptural context puts the glory of God first and the salvation of man second. The angels, approaching from above, chanted, 'Glory to God in the highest, and on earth peace, good will toward men.' This puts the glory of God and the blessing of mankind in their proper order, as do also the opening words of the prayer, 'Our Father which art in heaven, hallowed be thy name.' Before any petitions are allowed, the name of God must be hallowed. God's glory is and must forever remain the Christian's true point of departure. Anything that begins anywhere else, whatever it is, is certainly not New Testament Christianity."
Christian Publications, 1959, pages 22-23, in Chapter 4
- - -
Túto alebo ďalšie knihy od A.W. Tozera je možné kúpiť na serveri www.amazon.com.
