poslal Nepřihlášený Vo vzťahu k náboženstvu a kresťanstvu, viere a cirkvi boli v Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strane (NSDAP) bezpochyby i ľudia radikálnejší než Hitler (napr. Rosenberg, Bormann, Goebbels, Himmler, Heydrich), avšak zjednodušene možno povedať, že program nacistov mal - ako to už roku 1924 lapidárne vyjadril vodca severonemeckej organizácie NSDAP Adalbert Volck - len dve slová: Adolf Hitler. V Hitlerovi teda možno vidieť spoľahlivý indikátor vzťahu nacizmu k náboženstvu, viere, cirkvi a k ich úlohe v živote jednotlivca i spoločnosti.
Hitler bol presvedčený, že z dlhodobého hľadiska bola koexistencia národného socializmu a náboženstva, osobitne kresťanstva, nemožná, lebo predstavovali dva celkom odlišné ideové prúdy i formy bytia. Nejasný bol preňho sám pojem náboženskej viery: nedokázal si pod ním predstaviť nič precízne "v zmysle myšlienkového uchopenia ani v praktickom pôsobení". Náboženskú vieru ako "účel sám osebe" zásadne odmietal, ale "všeobecnú religióznu ideu" bol ochotný za určitých podmienok využiť ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorý však v nijakom prípade nemohol byť "iba ideálny, ale v podstate zásadne praktický". Náboženskú vieru teda inštrumentalizoval a chcel z nej urobiť nanajvýš nástroj v procese, na ktorého konci ju mala zameniť tzv. politická viera, nahrádzajúca "heslá slabošskej a zbabelej obrany" predstavou "odvážneho a brutálneho útoku" proti "zločinnému svetovému názoru", za ktorý pokladal v podstate každý svetonáhľad nezapadajúci do jeho myšlienkovej schémy. Hitler občas nepopieral určité kladné stránky religiozity... Čítajte na: http://voltaire.netkosice.sk, ikona TREZOR spravodajstvo: téma: Nacionálny socializmus a nemecký kresťanský odboj
