Diletantsto č.2: Pletieš si dve roviny, úrovne, hrušky s jablkami: „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus“ (1 Kor 3,11). – „Na tej skale vystavím svoju cirkev“ (Mat 16,18). - Tieto dva výroky patria do nej roviny. Vyššie som to vysvetlil. Naozaj jedinou Skalou a Základom Cirkvi je Ježiš Kristus. To je zmysel prvého výroku. No to, že skalou bude aj Peter, to vôbec neodporuje, no to je myslené v celkom inej, nižšej rovine... Tak ako aj Kristus je Učiteľ, Pastor i Kňaz, a aj človek v Cirkvi môže byť učiteľom, pastorom, i kňazom, ktorí Kristovo učiteľstvo, pastorstvo i kńazstvo zviditeľňujú v Cirkvi a pred svetom a On cez nich naozaj učí, vedie a slúži... Tak isto Kristus je Skalou, a Peter, alebo jeho nástupca rímsky biskup slúži, vedie, učí rozhoduje / iste, určite nemal by to konať svojvoľne, ale v intenciách Krista.../ o tom čo ešte je učenie Cirkvi a čo nie, kto patrí do Cirkvi a kto nie /“Čo zviažeš na zemi...“ „Kto vás počúva, mňa počúva...“/------ Diletantstvo č. 3: Zjednodušenosť a historicky nepotvrdené, čiže životom neodskúšané tvrdenie.
Píšeš: „Peter vyjadril pravdu, ktorá je základom viery cirkvi a Ježiš ho teraz poctil ako predstaviteľa všetkých veriacich. Povedal: „Dám ti kľúče nebeského kráľovstva: Čo zviažeš na zemi, bude zviazané na nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané na nebi“ (Mat 16,19).“ - Keby základom Cirkvi bola táto viera, ktorú prejavil Peter /"Ty si Kristus, Syn živého Boha.../, Cirkev by bola ešte jednotná a držala by sa pohromade, ako prvé storočia, a to napriek prenasledovaniu. No nebola to táto viera Petra, že „Kristus je Synom Božím...“, preože každý sektár, heretik aj vtedy v rokoch gnosticizmu, aj neskôr v časoch ariánsktva, monofyzitstva /odrthnutí od Cirkvi v 5. storočí, aj neskôr v časoch reformácie až doteraz.../ spravidla každý zakladateľ predsa vyznával, a nepoprel túto základnú opravdu. No a čo?... Cirkev roztrhal, štiepil, delil... a tak to funguje doteraz... Naopak: sama história celej Cirkvi dokazuje, že to, čo udržalo najväčšiu časť Cirkvi v tej istej „hromade“ ako v prvých storočiach, to bola „Petrova služba“ zjednocovania, ktorou si Kristus poslúžil /samozrejme vždy je to o spolupráci ľudí s Kristom v Duchu Svätom.../.
Príklady z histórie: Antiochijské a alexandrijské patriarcháty, ktoré sa odtrhli v 5. storočí kvôli monofyzitizmu a nestoriánsktu sú prakticky naozaj veľmi maličké...
Pravoslávnych, resp. katolíkov Východu, ktorých bolo v prvé storočia najviac, tých je dnes okolo 120 miliónov, a najväčší problém, s ktorým zápasia je, že sú - s prepáčením - ako "stojaté vody", resp. ako "múzeum" kresťanstva z 11. storočia, pretože bez „služby Petrovej“, keďže u nich niet rozhodujúcej autority /defacto je tam 14 autokefálnych cirkví, teda akoby 14 „pápežov“, autorít, a nikto nie je schopný prakticky nič pohnúť, zmeniť podľa „znakov čias“.../ V protestantizme, ktorých je síce oveľa viac spolu je zasa opačný extrém: Tam je živosť, rozmanitosť, rozpínavosť, menlivosť až bez medzí... ale tvoria okolo 30 tisíc cirkevných subjektov /tých väčších možno len niekoľko desiatok.../. Ale fakticky nikto nemôže nikomu zabrániť v ďalšom štiepení cirkvi, v zakladaní nových a nových až "ad absurdum"..., lebo tam sa za faktického „pápeža“ môže vyhlásiť kto chce.... A kľudne verí, že „Kristus je Syn Boží“, a verí, že „Sola Scriptura“ alebo „Sola fide“ a pod., ale vysvetľuje si jedno aj druhé, aj desiate tak ako chce a z tej istej Biblii vyčíta to, čo vyčítať chce... A je pritom presvedčený o omylnosti iných /čiže o neomylnosti seba.../...Podľa ovocia poznáte strom. Katolícka Cirkev, napriek zlyhaniam predstaviteľov, teda pápežov /a nielen ich.../ je napriek všetkému najväčšia, má jednotné učenie na celom svete, je jeden subjekt, počet 1 miliarda 120 miliónov, a rozdiel oproti cirkvám z reformácie vzišlých je taký, že kým u nich iniciátor novej myšlienky spravidla sa oddelí a založí novú cirkev, v KC vzniká nové hnutie v rámci tej istej Cirkvi. Posúďte efektívnosť a porovnajte, čo je pred svetom i pred Bohom lepší model: či ten v KC so jednotiacou „službou Petra“/pápeža/, aj apoštolov /biskupov/, alebo ten v Pravosl. Cirkvi bez Petra /teda len s apoštolmi, resp. biskupmi/, alebo poreformačný bez Petra, aj bez apoštolov, resp. samozvaných „Petrov“/zakladateľov/ a apoštolov /ich predlžené ruky/...

Diletantstvo č. 4: Zahmlievanie, neurčitosť, zatváranie očí, a neochota počúť plný význam Kristových slov, kľučkovanie okolo jasných výrokov Pána..
Ty hovoríš:„Spasiteľ nezveril dielo evanjelia Petrovi osobne. Keď neskôr tieto slová opakoval, vzťahoval ich priamo na cirkev. V podstate to isté povedal dvanástim ako predstaviteľom celého tela veriacich. Keby bol Ježiš poveril zvláštnou mocou jedného učeníka nad iných, nemuseli sa dohadovať, kto z nich by mal byť väčší. Boli by sa podriadili rozhodnutiu svojho Majstra a boli by si vážili toho, ktorého určil sám.”.
- No skutočnosť je taká: „ty si Peter a na tej skale si postavím cirkev...“ „Tebe dám kľúče...“ , teda slová o skale a kľúčoch žiadnemu druhému apoštolovi, ani všetkým spolu to nepovedal... Slovami Krista „medzi vami to tak nebude /ako u vládcov nad národmi/, ale kto sa chce stať medzi vami prvý , nech je sluhom všetkých...“ vôbec neprotirečia tomu, aby bol medzi apoštolmi jeden prvý. Kristus chcel povedať jednoducho to, že kto bude medzi vami prvý, nech si nepočína tak ako je to u vládcov sveta, ale úplne ináč, teda tak, že prvý nemá panovať a zneužívať svoju moc, ale má slúžiť dobru všetkých. To je podstatne nové kresťanské chápanie autority...
.
Ak raz včak Petrovi sľúbil, že sa stane svojou službou prvého medzi rovnými apoštolmi oporou Cirkvi /“kameňom“/, tak nie je možné teraz hlásať opak, ako by Kristus nevedel, čo chce. Ak povedal len Petrovi, že mu dá „kľúče“ , to je jasné slovo zodpovednosti ohľadom toho, koho on do domu Jeho Cirkvi vpustí a koho nie, prípadne aké učenie uzná on za učenie zhodné s Kristovým učením alebo nie. Samozrejme, on to má robiť nie individuálne, svojvoľne, ale spolu s apoštolmi, preto povedal aj jemu zvlášť, aj všetkým aj s Petrom spolu, že „Čo zviažete na zemi, bude zviazané i na nebi“, tj. ja budem stáť za vašim rozhodnutím, ak ho budete naozaj robiť v tom Duchu, ktorého vám pošlem, majúc na očiach moje slová a môj príklad.
.
No z týchto slov jasne vyplýva, že Kristus chcel vo svojej Cirkvi napriek zásadnej rovnosti všetkých pred Bohom, aby určitá skupina, jadro, teda ním ustanovení apoštoli boli poverení službou vedenia a zjednocovania celej Cirkvi a rozhodovali o správnosti toho, čo sa v nej učí a ako sa ona organizuje, prejavuje. To predsa nemôže byť anarchia a svojvoľnosť. Z týchto slov nevyplýva ani nijaká demokracia západného typu, akože si urobíme voľby, a kto sa nám páči, toho zvolíme... Kristus si vybral, nie ľudia hlasovali. Aj apoštoli vybrali koho chceli. Ak brali do úvahy hlas ľudí, resp. ak oni v určitých okolnostiach – poznajúc ľudí – prispôsobili svoj výber s dobrým cieľom, majú na to právo. Podstatné je, že to bolo ich rozhodnutie, a nie rozhodnutie masy. A štafetu moci rozhodovať v Cirkvi musia mať tiež v rukých nie masy /to by vyzeralo.../, ale osvedčení životom a dnes spravidla vzdelaní, aj kavalifikovaní, morálne a ľudsky schopní ľudia z poverenia cirkevných predstavitešľov. Každé samozvanectva naozaj zaváňa pýchou... Moc sa teda chápe sako služba, a nie možnosť manipulovať a vykorisťovať...

Diletantstvo č. 5: Povrchnosť, nepochopenie pravého zmyslu Kristových slov.
Ty vravíš: „Kristus nielenže za vodcu nikoho neustanovil, ale svojim učeníkom povedal: „Vy sa však nedávajte volať: Majstre... ani sa nedávajte volať vodcami, lebo jeden je váš vodca, Kristus“ (Mat 23,8-10).“.
- No je to veľmi povrchné tvrdenie, ak vezmeme do úvahy celý kontext. Kristus hovorí nielen o tom, aby sme sa nedali volať „Majstre“ /učiteľ/ alebo vodcami. On hovorí aj o „otcovi“. A hovorí, že „vy všetci ste bratia“... Samotné čítanie Písma ťa presvedčí, že význam Kristových slov nemôže byť doslovný, ako keby chcel tieto slová zakázať v cirkevnom prostredí používať. Veď napr. Pavol hovorí o sebe ako o otcovi / otcov nemôžete mať mnohých, lebo ja som vás splodil v Kristovi.../, v Skutkoch sa hovorí o Antiochii, že tam boli učitelia, proroci atď.
.
Nebol by naozaj problém, zakázať tie slová v cirkvi používať v súvislosti s jej predstaviteľmi. Niektorí to tak aj urobili, napr. používajú slovo pastor, kazateľ, duchovný a i. No čo sa tým vyrieši? Ved princíp naozaj nie je v slovíčkárení /ako svedčia o tom uvedené príklady /Antiochia, Pavel/, ale v zmysle. A zmysel je jasný: Autority v Cirkvi /vodcovia, učitelia, proroci, pastori, kňazi, biskupi, kazatelia apod. / si majú uvedomovať, že ich vodcovstvo, učiteľstvo, prorocká služba, pastorstvo, kňazstvo, biskupstvo, kazateľstvo nemá pôvod v nich samotných, v ich osobe, v ich múdrosti... Ale toto všetko oni len dostali, je im to zverené od Boha, v Kristovi, v Duchu Svätom... A oni len majú v tomto Duchu, v intenciách Krista, jediného Vodcu, jediného Proroka, jediného Pastiera, jediného kňaza atď. pôsobiť, vystupovať. Nemajú si teda namýšľať, že to oni, ale majú sa držať Hlavy = Krista... Takto to pochopila Cirkev čias apoštolských, ako je to dosvedčené už v Písme, takto to chápala aj cirkev poapoštolská, keď pokojne volali biskupov cirkvi duchovnými otcami, a keď slová ako učiteľ, kňaz sa bežne používali, a nikot si nemyslel, že je to v rozpore s duchom, teda zmyslom Kristových slov v Evanjeliu...

Diletantstvo č. 6: Opäť miešanie všetkého so všetkým. Vyzerá to na prvý pohľad nábožen. Nábožné to aj je, ale je to veľmi zavádzajúce, subjektívne, jednostranné, a kríva to na obe nohy... Ty vravíš: „Hlavou každého muža je Kristus“ (1 Kor 11,3). Boh, ktorý dal všetko za podnož Spasiteľovi, „jeho ustanovil nad všetkým za hlavu cirkvi, ktorá je jeho telo, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom“ (Ef 1,22.23). Kristus je základom cirkvi a ona ho musí poslúchať ako svoju Hlavu. Nemá závisieť od človeka a človek ju nemá ovládať. Mnohí si myslia, že zodpovedné miesto v cirkvi im dáva moc diktovať, čo iní ľudia majú veriť alebo robiť. Boh taký nárok neschvaľuje. Spasiteľ hovorí: „Vy všetci ste bratia“ (Mat 23,8). Všetci sú vystavení pokušeniu a podliehajú omylom; na žiadneho smrteľníka sa nemôžeme spoľahnúť, že nás bezpečne povedie. Skalou viery je živá prítomnosť Krista v cirkvi. O ňu sa môže oprieť aj ten najslabší, a tí, čo sa pokladajú za najsilnejších, prejavia sa ako najslabší, ak ich silou nebude Kristus. „Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou“ (Jer 17,5). Pán je „skalou, dokonalé je dielo jeho“ (5 Moj 32,4). „Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú!“ (Ž 2,12). - Ako som už zdôraznil, že nik nepopiera, že Kristus je jedinou Hlavou, Vodcom, Učiteľom....Ale z jeho slov jasne vyplýva, že si želal, aby v Jeho Cirkvi pri zásadnej rovnosti a bratstve všetkých, čo do dôstojnosti pred Bohom, boli "rozličné dary a služby". A jednou z nich je aj služba vedenia, ktorú zveril apoštolom a medzi nimi osobitnú službu zjednocovania aj kolégia apoštolov - služba Petra. Ved predsa slová „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda...“ alebo slová „Čo zviažete na zemi, bude zviazené i na nebi...“ jasne dosvedčujú, že apoštoli /a logicky teda jasne aj ich nástupcovia a tí, ktorých oni poveria/ majú aj určitú právomoc.
.
Veď nehovorí Kristus aj v 18 hlave Matúša o vylúčení z Cirkvi? /“a ak by ani Cirkev neposlúchol, nech sa má ako pohan a mýtnik...“/. A Pavol apoštol na jednom mieste sa tiež nezmieňuje o vylučovaní. No, ale presne taká bola aj prax ranej Cirkvi, že biskupi vylučovali bludárov, a metropoliti a patriarchovia dokonca aj biskupov a rímsky biskup aj patriarchov /napr. Mikuláš I. dokonca ešte v 9 storočí sa zaslúžil o návrat patriarchu Ignáca v samom Konstantinopole, a zosadenie Fócia.../. Nie je naozaj pravdou, že nikto nemôže v Cirkvi druhému vnucovať, čo má veriť. Fakticky nemôže, pretože ak si niekto niečo verí, nikto ho nemôže jednoducho "zotrieť", ale je pravdou, že autorita má právo jasne sa vysloviť o bludnom učení, že je bludné, má právo zosadiť niekoho zo služby autority, ak nesplňa „pravidlá „hry“, má právo vyhlásiť blud za blud. Podobne ako Kristus vyhlásil blud farizejov, a Pavol, či Ján blud vtedyjších falošných učiteľov a pod.
.
Výroky Písma sa sa dajú naozaj povrchnými a samoľúbymi ľuďmi chápať povrchne a samoľúbo. Ale dôverovať rozhodnutiu predstaviteľa Cirkci nemusí byť predsa vierou v človeka, ale viera v Krista, ktorý o tomto človeku povedal „kto jeho počúva, mňa Krista počúva..." Nemýľme i pojmy a dojmy, bratia...

PETR A PAPEŽSTVÍ

Římsko-katolická církev má zato, že její papežové zdědili křeslo a autoritu apoštola Petra. To, že je to velký omyl, je možné
vidět na jednoduchém srovnání Petrova života a učení s životy a učením katolických papežů:

1. Neexistuje důkaz o tom, že byl Petr římským biskupem, a neexistuje v Novém zákoně důkaz o tom, že na
římském společenství bylo něco zvláštního;
ale papežové vládnou v Římě, tvrdí, že Petr byl římským biskupem a
tvrdi, že Řím je ,,matkou církve“. Petrovi první list byl napsán z Babylonu, ne z Říma, a tvrzení papežů, že Babylon
označuje Řím, je pouhý dohad. Větší váhu má tvrzení Bible, že Petr nebyl pastýř ani biskup římský. Pavel psal v roce 58
A.D. církvi DO Říma, ale přestože jménem zmínil 27 lidí, nezmiňuje tu Petra. Kdyby byl Petr římským papežem, byla by to
neodpustitelná urážka. Později píše Pavel Z Říma Gala•anům, Efezanům, Filipanům, Kolosanům a Filemonovi, ale ani
jednou se nezmiňuje, že je Petr v Římě. Ve 2.Timoteovi 4, 16 Pavel řekl, že se jej při jeho obhajobě nikdo nezastal a všichni
jej opustili. Kde byl papež Petr? Není to tak, že Petr papež nebyl a nebyl ani římským biskupem?

2. Petr byl ženatý (Matouš 8, 14), ale papežové se ženit nesmějí.

3. Petr řekl, že Písmo svaté je vpravdě slovo Boží a že jen podle něj se máme řídit (2. Petrovi l, 19-21), ale
papežové říkají, že máme ctít jejich neinspirované tradice.

4. Petr varoval před falešnými učiteli, kteří budou na Božích lidech vydělávat (2.Petrovi 2, 1-3), ale papežové
se nestyděli prodávat své mše a své modlitby a své odpustky.

5. Petr řekl, že křest je obraz, symbol, a že to není voda, co nás spasí, ale zmrtvýchvstání Ježíše Krista
(1. Petrovi 3, 21), ale papežové říkají, že křest nám přínáší spasení, a že to není pouze symbol.

6. Petr odmítl pocty (Sk. 10, 25-26), ale papežové přijímáli pocty a poklony a polibky, které s uctíváním hraničí, a
nechali se sebou jednat téměř jako s bohy.

7. Petr učil, že spasení můžeme dojít pouze skrze spravedlnost Ježíše Krista (2.Petrovi 1, 1), ale papežové tvrdí,
že jsou ke spáse nezbytné i jejich svátosti.

8. Petr učil proti vytváření hierarchie v církvi a varoval kazatele před tím, aby nebyli ,,páni nad těmi, kdo jsou jim
svěřeni“(I.Petrovi 5, 1-4), a Petr se nezmínil o žádném jiném církevním úřadě kromě úřadu starších; ale papežové zavedli
systém panování Církve nad místními církvemi a přidali mnoho úřadů, které se v Novém zákoně nikdy nezmiňují.

9. Petr učil, že jediné kněžství, o kterém se mluví v Novém zákoně, je Kristovo velekněžství a všeobecné
kněžství všech věřících (l.Petrovi 2, 9), ale papežové říkají, že jejich ,,církev“má zvláštní kněžství, které bylo ustanoveno
pro udělování svátostí.

10. Petr učil, že Ježíš Kristus je skála, na které stojí církev (l.Petrovi 2, 4-8), ale papežové říkají, že ta skála byl
Petr.

11. Petr učil, že lidé se znovu narodí skrze Boží slovo (l.Petrovi 1, 23), ale papežové říkaji, že všichni lidé se rodí
znovu skrze křest.

12. Petr učil, že Kristus ,,trpěl jednou provždy za hříchy“ (l.Petrovi 3, 18) a že ,,na svém těle vzal naše
hříchy na kříž“ (l.Petrovi 2, 24). Ale papežové říkají, že Kristus se stále znovu obětuje při každé mši, a že nestačí Ježíš
Kristus a jeho kříž, ale že věřící potřebuje také římsko-katolickou církev a její svátosti a kněžství.

13. Petr učil, že věřící má neustálou naději, že na něj v nebi čeká dědictví, a že jej Boží moc střeží
(l.Petrovi 1, 2-5). Ale papežové říkají, že věřící si nemůže být jist, že má v nebi svůj domov.

14. Petr učíl, že věřici nemá zabíjet ani krást aní konat zlo ani se plést do cízích záležitostí (l.Petrovi 4, 15).

Ale papežové všechno tohle dělali.

k teme:

V Písmu svatém se na žádném místě nemluví o jakémsi papeži, právě tak tam není uveden žádný „Petrův následník", ani „zástupce Krista", ani „apoštolská posloupnost" (tzn. následnické právo). Určitá místa z Bible byla překroucena, aby bylo možné svévolné nároky ospravedlnit. Stalo se to především se slovy Ježíše v Mat.16:18: „Ty jsi Petr (petros), a na té skále (petra) vybuduji církev svou, a brány pekelné nepřemohou ji." Pán neřekl Petrovi: „…na tobě vybuduji církev svou" , ale „…na té skále…" Slovo „petros" znamená kámen; církev ale měla být vybudována na skále — „petra".

Kdo vynaloží tu námahu, může si v řeckém textu Nového zákona přečíst místa, kde se hovoří o skále (petra). Že by Pán nebes založil Svou církev na člověku, i kdyby to byl sebevětší prorok nebo apoštol, je prostě nesmysl. Petr byl pohyblivým kamenem (petros), a ne nehybnou skálou (petra). Pouze o pět veršů dále se na něj obrátil Pán se slovy: „Jdi za mnou, satane, ku pohoršení jsi mi; nebo nechápeš těch věcí, které jsou lidské." (Mat.16:23)

Petr právě obdržel zjevení, kdo Kristus je, a na tomto zjevení Ježíše Krista byla církev založena. Verš 17 musíme číst před veršem 18: „A odpovídaje Ježíš, řekl mu: Blahoslavený jsi, Šimone, synu Jonášův; nebo tělo a krev nezjevilo tobě, ale Otec můj, který jest v nebesích." Ze souvislosti jasně vychází, že Petr obdržel nebeské zjevení oJežíši Kristu, které ve verši 16 vyslovil: „I odpověděv Šimon Petr, řekl: ,Ty jsi Kristus, ten Syn Boha živého‘." Pán se ptal: „Vy pak kým mne býti pravíte?" Odpovědí bylo Boží zjevení a na tomto zjevení Ježíše Krista je církev založena.

I 19. verš: „A tobě dám klíče království nebeského…" byl vyložen ve vlastní prospěch. Jedná se o klíče nebeského království. Jan Křtitel kázal: „Pokání čiňte, nebo přiblížilo se království nebeské!" (Mat.3:2) Onašem Pánu čteme: „Od toho času počal Ježíš kázati a praviti: Pokání čiňte; neboť se přiblížilo království nebeské!" (Mat.4:17) Souvislost nám je ukázána v Luk.16:16: „Zákon a proroci až do Jana, a od té chvíle království Boží zvěstuje se…"


P.S.: Neodpověděl jsi mi na mou odpověď! - Oko! Mýlíš se a jsi zcela mimo  -  z d e . Čekám a těším se na Tvou odpověď.  

Oko: "Větší váhu má tvrzení Bible, že Petr nebyl pastýř ani biskup římský." Pěkně prosím, ve kterém místě Bible se toto tvrdí? Jak si můžeš takhle vymýšlet?

No, vsak to je otazka pre Teba. Kde je napisane, ze Peter bol Rimsky biskup? NIKDE !!! Lebo to je len vas vymysel a sofistikacia ktorou salite ludi ktori nepoznaju Pismo.

oko: Pro ty, kteří se nebojí logicky přemýšlet jednoduchý závěr: Pavel a Marek byli v Římě. Marek byl spolu s Petrem, tedy i Petr byl v Římě. Petr nazývá Řím Babylónem.

S tym, ze je rim nazyvany babylonom uplne suhlasim, to dokazuju aj starobabylonske ritualy vasej sekty, ale este raz, kde je napisane ze Peter bol Rimskly biskup ? Odpoved: NIKDE !!! :-)


oko: Petrův hrob i s označením jeho jménem byl v Římě archeology identifikován.

Vy si identifikujete co je zrovna treba, vasimi lzami a prekrucanim historie ste typicky. A aj kedy to bol naozaj Peter, nijake postavenie rimskeho monarchu to nepotvrdzuje a nedoklada. O Petrovi je v Pisme jasne napisane ze bol spulustarsim, cize je to len a len Vas vymysel, nic viac ...pozri: 1 Peter 5:1  Starších medzi vami napomínam ako spolustarší a svedok Kristových utrpení i účastník slávy, ktorá sa má zjaviť:

oko: Celibát byl v církvi zaveden až po tisíci letech. Máš opravdu katastrofální mezery.

Mezery? A v com ako ? celibat ste zaviedli vy aby ste ziskali majetok ludi ktorych ste oklamali. V com su ako tie medzery ?
Pozri: O celibáte

oko: Právě tradice církve potvrdila Písmo svaté jako Boží slovo.

Oko, to je loz. Od najstarších čias bola k dispozícii podstatná časť Novej zmluvy. Na vnuknutie od Pána apoštol Pavol prikazuje, aby sa Jeho listy čítali aj v iných zboroch okrem tých, do ktorých boli poslané. To jasne dokazuje, že písané Božie Slovo bolo v obehu, už keď žili apoštoli. Pánovo prikázanie veriť tomu, čo je napísané, vždy bolo niečím, čo veriaci mohli poslúchať a poslúchali. V tejto veci musíme mať pokoru prikázanú v Písme, aby sme si nemysleli viac, než je napísané: „... aby ste sa na nás naučili: Nič nad to, čo je napísané! – aby sa nikto nevychvaľoval jedným proti druhému.“ (1. Korintským 4:6).

oko: Papežové nic takového netvrdí. Ve svátostech se ale setkáváme s Ježíšem Kristem a to je výrazná pomoc pro naši spásu. A nejsou to svátosti papežů, ale ustanovil je Ježíš Kristus.

OKO NEKLAM, tu su nejake vyroky vasich krvavych papezov:

„Na tomto svete zaujímame pozíciu Boha Všemohúceho“. Pápež Leo XIII v Pastierskom liste zo dňa 20. júna 1894

„Pápež nie je iba zástupca Ježiša Krista, on je Ježiš Kristus schovaný pod maskou telesna“. The Catholic National, júl 1895

„Najvyšším učiteľom v cirkvi je však pápež… [ktorý] požaduje… úplné podrobenie a poslušnosť vôli… ako voči samotnému Bohu“. Pápež Leo XIII, the Great Encyclical Letters, s. 193

„Zdá sa, že pápež Ján Pavol II teraz vedie univerzálnu cirkev zo svojho miesta na Kristovom kríži“. Prevzaté z článku s názvom „Auckland Bishop Says Pope Presides From the Cross“ AUCKLAND, New Zealand, 20. septembra 2004, Zenit.org

„Vo svetle vznešenosti ich úradov v skutočnosti nie je prehnané vyhlásiť, že kňazi sú istým spôsobom bohovia“. Pápež Inocent III


oko: Petr neučil proti hierarchii v církvi, ale varoval před zneužitím moci.

ok, tak preco potom prekrucate Petrove slova? Peter jasne povedal:

1 Petrův 2:4-8 Přicházejte tedy k němu, kameni živému, (pozn. gojim: nie je myslene nijaky "rimsky monarcha" ale Jezis Kristus, Peter tu jasne hovori kto tou skalou, kamenom je) jenž od lidí byl zavržen, ale před Bohem je `vyvolený a vzácný´. 5 I vy buďte živými kameny, z nichž se staví duchovní dům, abyste byli svatým kněžstvem a přinášeli duchovní oběti, milé Bohu pro Ježíše Krista. 6 Neboť v Písmu stojí: `Hle, kladu na Siónu kámen vyvolený, úhelný, vzácný; kdo v něj věří, nebude zahanben.´ 7 Vám, kteří věříte, je vzácný, ale nevěřícím je to `kámen, který stavitelé zavrhli; ten se stal kamenem úhelným´, 8 ale i `kamenem úrazu a skálou pádu´. Oni přicházejí k pádu svým vzdorem proti slovu - k tomu také byli určeni. (pozn gojim: Peter tu jasne pise a vysvetluje ako to s tym skalami naozaj je, bojim sa ze Peter bude ten, kto bude raz sudit to vase prekrucanie Bozieho slova a to vase ohavne hnusne modlarstvo + to ako ste zakerne  zneuzivali a prekrucali jeho ulohu a odkaz v Pisme.

oko: TOTO TVRZENÍ NENÍ ÚPLNÉ! Dvanáct apoštolů tedy svolalo shromáždění učedníků a řeklo: "Nesluší se, abychom my opustili Boží slovo a sloužili u stolů.

Proto ze sebe, bratři, vyberte sedm mužů dobré pověsti, plných Ducha Svatého a moudrosti, kterým svěříme tu práci. V církvi jsou určováni skupiny lidí pro různé činnosti.

OKO, NEKLAM, co ma toto ale spolocne s hierarchiou na sposob rk ? Kde mas v tom slove mnisky, fararov, celibat, ruzence a sochy kralovnej nebies ?

oko: Že na Petrovi ustanoví svou církev, říká už Ježíš, ne až papežové. Tato skutečnost nepopírá to, že Ježíš je úhelným kamenem církve. Na něm stojí i Petr a další papežové. Pokud byli někteří z nich špatní, byli tak ke své vlastní záhubě. Na Kristu stojíme i my, jako duchovní kameny Kristova domu.

Jezis nikde nepovedal, ze stavia svoju cirkev na Petrovi, vy ste len MT16-18 vytrhli s kontextu a prekrutili aby ste mohli zdovodnit absolutisticku monarchiu vo vasej sekte. Pozri: Židům 7:24-27 Ježíšovo kněžství však nepřechází na jiného, neboť on zůstává navěky.


oko: A vůbec to neodporuje Petrovu tvrzení, protože křest je přece zakotven v Božím slově, v evangeliu.

OKO NEKLAM, vy ste z krstu urobili ritual, o ktorom Peter nikdy vobec nehovoril. Zoberiete male dieta ktore nema vlastne vedomie, namocite ho do vody a tymto trikom sa zvysi statistika poctu katolikov o plus jeden. Dieta ale ak vyrastie nie je spasene a je to cele iba loz z ktorej ste urobili okultny ritual. dr.Rivera o tom pise:

oko: Kristova jedna a ta samá oběť je jen zpřítomňována, abychom na ní mohli mít účast. (Žd 2,14) A jelikož děti mají účast na těle a krvi, i on se jich podobně stal účastným, aby skrze smrt zničil toho, kdo měl moc smrti, to jest ďábla,

OKO, NEKLAM to ste prekrutili a vase "spritomnovanie" je carodejnictvo ktore je v priamom protiklade s Pismom, ktore hovori:

Žd. 7:26, 27 „To je ten velekněz, kterého jsme potřebovali: svatý, nevinný, neposkvrněný, oddělený od hříšníků a vyvýšený nad nebesa, který nemusí jako dřívější velekněží denně přinášet oběti napřed za vlastní hříchy a pak teprve za hříchy lidu. Ježíš to učinil JEDNOU PROVŽDY, když obětoval sebe sama.“

Co sa tyka Zid2,14 tam sa hovori o abrahamovych detoch, cize to s kojencami nema vobec nic spolocne, Bozie dieta nie je myslene kojenec, to si vytrhol s kontextu a uplne prekrutil, preco neodcitujes napriklad Filipským 2:15  aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. ..(co to ma spolocne s kojencami ? Nie je to myslene v duc*****m slova zmysle ? Urcite ano, ze?


oko: Věřící si může být jist. Svou víru ale nosíme v nádobě hliněné, a pokud o ni zrovna přijdeme, je problém.

OKO NEKLAM: Ved Vas katechizmus jasne hovori: 846 Jak se má rozumět tomuto tvrzení, které často opakovali církevní otcové? Je-li formulováno kladně, znamená, že každá spása pochází od Krista-hlavy skrze církev, která je jeho Tělem: "Posvátný sněm... na základě Písma svatého a tradice učí, že tato putující církev je nutná ke spáse.



suma, sumarum: LZI, LZI A LZI ... To je prava tvar a podstata rimskeho katolicizmu.


k teme:

Petr dostal zvláštní privilegium presentovat evangelium nejprve Židům (Skutky 2:14-41) a potom Pohanům, (Skutky 10:34-48) ale žádnou speciální autoritu! Obránci katolického pohledu tvrdí, že Kristova slova k Petrovi: "Krm mé beránky, krm mé ovce," znamenají jedinečnou autoritu. Naopak, Petr aplikoval tento rozkaz na všechny starší lPetr 5:2 a to stejné Pavel. (Skutky 20:28)

Von Dollinger opětně připomíná: „Žádné starodávné vyznání víry, žádné písmo Otců, psané pro instrukci lidu, neobsahují ani slabiku o papeži, tím méně to, že by jistota doktríny a víry závisela na něm.. Otcové církve neviděli v moci klíčů a v moci svazovaní i rozvazování nějaké speciální právo vlády pro římského biskupa - už proto že neuznávali moc, nejdříve danou Petrovi a potom všem ostatním, jako něco zvláštního či dokonce dědičného v linii římských biskupů. Síla klíčů svazování a rozvazování byla všeobecně považovaná za patřící všem biskupům právě tak, jako biskupu Říma.(Dollinger)4

Gojimko, nepovedal som, že si niekedy veľmi vtipný? No a teraz si naozaj ukázal sa aj veľmi smiešny. Na základe tvojich citátov a ich interpretácie si  - bez úrážky - dilentant všetkých diletantov. Prosím ča, ak niečo napíšeš, tak si to tri-krát rozmysli, lebo nielen že sa sám zhadzuješ, ale kompromituješ Božie slovo. Naozaj, zdá sa, že  čítaš Bibliu podľa princípu  "nech ľavé oko nevie, čo vidí pravé".
.
 Gojimko, Duch Boží je Duch lásky, pochopenia, On je vyvážený, s nadhľadom... Ho, prepáč, ale z teba trčí nevyváženosť, alergia, zauajatosť, jednostrannosť... Čo ty vlastne čítaš a cituješ? Alebo len tak "strieľaš" bez súvislosti? Bez pochopenia ducha, zmyslu, súvislosti nie kje predsa možné čítať, pochopiť a vysvetľovať Bibliu... Všetky sekty vznikli presne týmto spôsobom a tento proces stále trvá...

Rozhnevaný starec palicou uderil skalu. O chvíľu ju udrel znova a zvolal: „Počujte, vy buriči! Či vám z tejto skaly máme vyviesť vodu?“

Zo skaly vytryskol prúd vody a Izraelci mali čo piť. Mojžiš však zhrešil. Zásluhu za dar vody pripísal totiž sebe, nie Skale. Pre tento hriech nemohol vojsť do zasľúbenej krajiny. (Pozri 4 Moj 20,7-12.)

Tou skalou bol Kristus, základ, na ktorom Boh postavil svoj ľud – jednotlivcov aj celé spoločenstvo. Túto symboliku nájdeme v celom Písme.

Mojžiš vo svojom rozlúčkovom prejave, možno pri spomienke na túto príhodu, použil metaforu skaly na vystihnutie Božej stálosti a spoľahlivosti:

„Vzdajte česť nášmu Bohu! On je Skalou, dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú správne. Je Bohom verným a nie vierolomným. On spravodlivý je a priamy.“ (5 Moj 32,3.4)

O niekoľko storočí neskôr Dávid zopakoval túto tému – svojho Spasiteľa prirovnal ku skale.

„Na Bohu spočíva moja spása, moja česť; i skala mojej sily, moje útočisko je v Bohu.“ (Ž 62,8)

Izaiáš použil ten istý obraz na znázornenie prichádzajúceho Mesiáša: „Na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň.“ (Iz 28,16)

Peter dosvedčil, že Kristus naplnil túto predpoveď nie ako nejaký obvyklý kameň, ale ako „živý kameň, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny“. (1 Pet 2,4) Pavel ho označil za jediný istý základ, keď napísal: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus.“ (1 Kor 3,11) Keď sa zmieňuje o skale, do ktorej Mojžiš udrel, hovorí: „A všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.“ (1 Kor 10,4)

Sám Ježiš Kristus použil priamo tento obraz, keď oznámil: „Na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné (135) brány ju nepremôžu.“ (Mat 16,18) Kristus postavil kresťanskú cirkev na sebe samom, na živej Skale. Jeho telo malo byť obetované za hriechy sveta, t.j. Skala bude uderená. Cirkev postavenú na pevnom základe, ktorým je on sám, nič nepremôže. Z tejto Skaly mala tiecť voda smädným ľuďom všetkých národov. (Pozri Ez 47,1-12; Ján 7,37.38; Zj 22,1-5.)

 Aká slabá a krehká bola cirkev, keď Kristus toto povedal! Tvorilo ju len niekoľko unavených, pochybujúcich, sebeckých učeníkov, hŕstka žien a vrtkavý dav, ktorý sa rozutekal, keď Skala bola zasiahnutá. Cirkev však stála. Nie síce na krehkej ľudskej múdrosti a na vlastných schopnostiach, ale na Skale vekov. Čas ukázal, že Kristovu cirkev nič nemohlo zničiť ani odvrátiť od jej poslania osláviť Boha a viesť ľudí k Spasiteľovi. (Pozri Sk 4,12.13.20-33.)

Stavba ešte nie je dokončená. Nové živé kamene stále pribúdajú, aby boli „zabudované do Božieho príbytku v duchu“. (Ef 2,22) Pavel nabáda (138) veriacich, aby pri výstavbe tohto chrámu používali ten najlepší materiál, ktorý by vydržal v ohnivej skúške v deň súdu. (1 Kor 3,12-15)

  Kristus je hlavou cirkvi aj preto, lebo cirkev je jeho telo. (Ef 1,23; Kol 1,18) Veriaci sú „údmi jeho tela“. (Ef 5,30) Musia mať s ním úzke spojenie, pretože ním je cirkev „vyživovaná a pospájaná väzbami a spojivami“. (Kol 2,19)

V Písmu svatém se na žádném místě nemluví o jakémsi papeži, právě tak tam není uveden žádný „Petrův následník", ani „zástupce Krista", ani „apoštolská posloupnost" (tzn. následnické právo). Určitá místa z Bible byla překroucena, aby bylo možné svévolné nároky ospravedlnit. Stalo se to především se slovy Ježíše v Mat.16:18: „Ty jsi Petr (petros), a na té skále (petra) vybuduji církev svou, a brány pekelné nepřemohou ji." Pán neřekl Petrovi: „…na tobě vybuduji církev svou" , ale „…na té skále…" Slovo „petros" znamená kámen; církev ale měla být vybudována na skále — „petra".

Kdo vynaloží tu námahu, může si v řeckém textu Nového zákona přečíst místa, kde se hovoří o skále (petra). Že by Pán nebes založil Svou církev na člověku, i kdyby to byl sebevětší prorok nebo apoštol, je prostě nesmysl. Petr byl pohyblivým kamenem (petros), a ne nehybnou skálou (petra). Pouze o pět veršů dále se na něj obrátil Pán se slovy: „Jdi za mnou, satane, ku pohoršení jsi mi; nebo nechápeš těch věcí, které jsou lidské." (Mat.16:23)

Petr právě obdržel zjevení, kdo Kristus je, a na tomto zjevení Ježíše Krista byla církev založena. Verš 17 musíme číst před veršem 18: „A odpovídaje Ježíš, řekl mu: Blahoslavený jsi, Šimone, synu Jonášův; nebo tělo a krev nezjevilo tobě, ale Otec můj, který jest v nebesích." Ze souvislosti jasně vychází, že Petr obdržel nebeské zjevení oJežíši Kristu, které ve verši 16 vyslovil: „I odpověděv Šimon Petr, řekl: ,Ty jsi Kristus, ten Syn Boha živého‘." Pán se ptal: „Vy pak kým mne býti pravíte?" Odpovědí bylo Boží zjevení a na tomto zjevení Ježíše Krista je církev založena.

I 19. verš: „A tobě dám klíče království nebeského…" byl vyložen ve vlastní prospěch. Jedná se o klíče nebeského království. Jan Křtitel kázal: „Pokání čiňte, nebo přiblížilo se království nebeské!" (Mat.3:2) Onašem Pánu čteme: „Od toho času počal Ježíš kázati a praviti: Pokání čiňte; neboť se přiblížilo království nebeské!" (Mat.4:17) Souvislost nám je ukázána v Luk.16:16: „Zákon a proroci až do Jana, a od té chvíle království Boží zvěstuje se…"


P.S.: Neodpověděl jsi mi na mou odpověď! - Oko! Mýlíš se a jsi zcela mimo  -  z d e . Čekám a těším se na Tvou odpověď.

Kdo vynaloží tu námahu, může si v řeckém textu Nového zákona přečíst místa, kde se hovoří o skále (petra). Že by Pán nebes založil Svou církev na člověku, i kdyby to byl sebevětší prorok nebo apoštol, je prostě nesmysl. Petr byl pohyblivým kamenem (petros), a ne nehybnou skálou (petra).

.....................................................................................................................................................................................

P.S.: Milé Oko! Kontrolní otázka. Jestlipak víš jakého vyznání a které církvi se hlásil císař Jose II? Myslím si, že
konečné rozhodnutí mezinárodního soudu může nechápavým ortodoxním katolíkům částečně pomoci vysvobodit se ze zachovávání tradiční touhy po moci a majetku.



 

Milý Standa, snažíš sa, ale mýliš sa. Skutočnosť je taká, že slová petros/petra mali iba v starobylej gréčtine ten význam, o ktorom ty píšeš, tj. petros = malý kamienok a petra = kameň alebo veľká skala. No v dobe Pána Ježiša a písania Biblie je známe, že medzi týmito slovami nebol vôbec významový rozdiel vo vtedy používanej gréčtine. Teda petros i petra jednoducho znamenali to isté: skala/masívna/. A ďalej: Keď Ježiš oslovil Petra, nehovoril predsa po grécky, ale po aramejsky, čo je príbuzný jazyk hebrejčiny. A v aramejšine neexistuje rozdiel medzi týmito slovami. Ježiš vlastne teda povedal Petrovi: "Ty si Kepha a na tejto kepha postavím svoju Cirkev.../..." Pozri napr. Jánovo použitie výrazov Mesiáš a Kefas Jn 1, 41- 42. Tento výrok vrhá nové svetlo problém: "budeš sa volať Kefas, čo v preklade znamená Peter" /Jn1,42/
.
Ohľadom toho, čo hovorí Biblia o pápežovi: Standa, čo si myslíš, že chcel povedať Kristus Petrovi, keď mu povedal "tebe dám kľúče...? Myslíš naozaj ako babky, že bude stáť pri bráne raja a otvárať dvere ľuďom? "Kľúče od kráľovstva nebeského" v tomto kontexte môže znamenať jedine nejakú službu. Ten, komu Pán domu zveril kľúče, dal mu právomoc rozhodovať, kto môže a kto nemôže do Jeho /Pánovho/ domu. Je jasné, že kľúčiar nie je majiteľ domu, teda nie je hlava domu, ale ho v jeho viditeľnej neprítomnosti má právo zastupovať a riešiť problémy v Jeho /Pánovom/ dome, ktorou je Cirkev /v ktorej je prítomnosť Božieho kráľovstva na zemi.../.
.
A to isté , obdobné platí aj o masívnej skale, alebo Skale = Kephas: To je symbol základu, opory, stability. A zasa: tou skutočnou Skalou je určite majiteľ Cirkvi, Pán Cirkvi - Kristus. Je to Jeho Cirkev, On je jej hlavou v prvotnom, pôvodnom zmysle tohto slova. Ale ľudské slová sú aj viacznačné. V odvodenom zmysle slova vôbec neprotirečí - podobne ako v prípade "kľúčov" - že Peter bude skalou, ktorá bude zviditeľňovať tú skutočnú Skalu, tj. Krista, ktorý je síce v Cirkvi neustále prítomný, ale neviditeľná. A pretože Cirkev je aj viditeľná skutočnosť, a pretože ľudia sa potrebujú dozvedieť o Kristovi a o Cirkvi na viditeľnom mieste, je potrebné, aby táto autorita Cirkvi predstavujúca autoritu Krista, tj.od Krista odvodená autorita, od Krista závislá autorita bola viditeľná. Toto mal na mysli Kristus, keď zveril Kephasovi i "kľúče", a keď ho "na Kephasovi" chcel postaviť svoju Cirkev, ktrú nepremôžu... Jednochucho chcel, aby v jeho Cirkvi Peter bol jednotiacim princípom, pokiaľ ide o ľudskú stránku spoločenstva Cirkvi /ktorá je samozrejme aj duchovná, aj neviditeľná, nielen viditeľná.../.
.
Veď na základe prirodzeného rozumu a skúsenosti celých dejím predsa v každej spoločnosti ľudskej spravidla je niekto z ľudí hlavou, vodcom, šéfom, predsedom, prezidentom a pod. A je to tak na každej úrovni , a býva tak aj na najvyššej úrovni, lebo je to jednoducho potrebné a účelné. Veď sám Kristu používal tento princíp: Či nevybral z masy 72? Z nich 12. Z nich troch /Peter, Jakub, Ján/. A napokon z nich jeden bol najhlavnejší, Peter je v každom zozname prvý. V Skutkoch apoštoloch, ktoré podávajú správu o prvej Cirvki je jeho meno 144 krát. Z nich vyslovene cítiť, že Cirkev rešpektovala jeho prvenstvo. iste nesprávala sa povýšenecky, ale mal hlavné slovo, resp. on rozhodol, kto bude mať hlavné slovo. Aj keď ho mohli a dovoli kritizovať,, aba aj keď by zlyhal, to nič nemení na tomto princípe, ktorý je v každej spoločnosti potrebný...
.
Slovo pápež tu vôbec nie je podstatné. To je podľa mňa slovo priliehavé, lebo je to slovo vyjadrujúce, že Cirkev je rodina. A slovo papa = otec je vyjadrením tejto rodinnosti. Teda papa nemá byť nejaký veľkomožný pán, ale "otec". Nie je to výstižné? A aby sa to odlíšilo od obyťčajných svetských otcov, a preto, že pápež predstavuje zviditeľňuje otcovstvo Božie v Božej Cirkvi, ktorá je Svútá, tak ho začali volať Svätý Otec. Vám to nevonia, ale naozaj nie je v tom nič nelogické. Takto sa to vyvinulo.
.
Ale ja som chcel povedať, že v tom nie je podstata. Podstata je v tom, že Kristus si želal, aby jeden mal "kľúče" a bol "skalou", tj. aby jeden /samozrejme v spolupráci s dvanástimi/ rozhodoval, riešil, prijímal alebo i vylučoval z domu Cirkvi, či už ľudí, alebo učenia... Prečo jeden a nie všetci a nie ktokoľvek? Pretože ak "všetci" v praxi /poznáme to/ to jest nikto. A ak ktokoľvek, to môže byť anarchia, alebo rozhodne ten, kto má silná lakte alebo hlas a pod. Preto to Kristus neponechal ani na náhodu, ale sám určil. On si vybral. A takto sa to podľa logicky možného poriadku musí podávať ďalej.
.
Tvrdiť, že o nástupníctve sa nepíše v Biblii je naivnosť, lebo v Bibli sa nepíše o mnohých veciach, píše sa len o veciach v tej dobe aktuálnych... Ba aj o samotnej Biblii rozdhodla Cirkev určite nie bez nástupcu Petra. Z listov cirkevných otcov sa dozvedáme aj to, čo nie je v Biblii, a tiež sa môžeme dozvediež, anpr. od sv. Ireneja Lyonského o tom, že nástupníctvo jednoducho bolo. Že apoštoli ustnovovali biskupov jednotl. cirkevných obcí, ktoré založili, a tí v tomto pokračovali. Dokonca bola povinnnosť u cirkevných obcí mať zoznamy svojich biskupov, aby bolo jasné., kto patrí do Cirkvi. Ak nejaký biskup nebol vysvútený oprávoplatným uznávaným biskupom, tá obec nemohla patriť do Cirkvi.
.
Prosím ťa, neopakujte do nekonečna stále tie isté nezmyselné vety, otázky, ktoré vám boli 1000 ráz zodpovedané a netvárte sa stále, že nikto nič o tom nemôžre vedieť...

Oko:

Amen,to maš pravdu,ale prečo su toľko cirkvi,ked jedinym meradlom je Pismo sv? Mojou odpovedou je ,že každi si z neho vzal len to čo komu  vyhovuje.
http://www.freewebs.com/paprsek/cirkve.htm